Konanie v niektorých statusových veciach je jedným z konaní komplexne upravených novým Civilným mimosporovým poriadkom. Dovoľte, aby sme Vás s uvedenou právnou úpravou a jednotlivými konaniami oboznámili v našom článku.
Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok nadobudne účinnosť dňom 1. júla 2016. Konanie v niektorých statusových veciach fyzických osôb je upravené ustanovením § 220 až 277.
Konanie v niektorých statusových veciach fyzických osôb sa rozčleňuje na nasledovné konania, a to (1) konanie o vyhlásení za mŕtveho (§ 220 až 230), (2) konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 až 251), (3) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (§ 252 až 271) a (4) konanie o ustanovení opatrovníka (§ 272 až 277). Postupne si rozoberieme zmeny v jednotlivých konaniach, ktoré priniesla nová právna úprava.
Miestna príslušnosť v konaní o vyhlásení za mŕtveho sa po novom nemení. Uvedené konanie v súčasnosti upravuje ustanovenie § 195 až 200 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Oproti súčasnej právnej úprave sa právna úprava uvedenej statusovej veci nemení, len sa precizuje. Nóvum je ustanovenie nového inštitútu – procesného opatrovníka. Novou povinnosťou súdu bude zverejnenie verejnej vyhlášky nielen na úradnej tabuli súdu, ale aj na webovej stránke príslušného súdu. V súčasnej dobe je takáto možnosť fakultatívna.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony tiež vychádza zo súčasnej právnej úpravy. V Občianskom súdnom poriadku je upravené v ustanovení § 186 až 191. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku možno v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodnúť o pozbavení, obmedzení alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony. Nová právna úprava vypustila inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktorý je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami. Po novom bude v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhodovať o (1) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, (2) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a (3) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
Okruh osôb, ktoré môžu dať návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony nová právna úprava precizuje. Návrh na začatie konania bude po novom môcť podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania bude môcť podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať, pričom pôjde o fyzickú osobu žiadajúcu navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
Nová právna úprava ustanovuje osobitné náležitosti návrhu na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony. Podľa nej bude návrh musieť obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania aj opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Miernejšími opatreniami sú napríklad zastupovanie členom domácnosti, alebo ustanovenie opatrovníka.
Osobitnou náležitosťou návrhu na začatie konania bude tiež opísanie skutočností odôvodňujúcich podanie návrhu, ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem. Súd bude môcť navrhovateľovi alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak navrhovateľ správu v určenej lehote nepredloží, súd konanie zastaví.
Nová právna úprava explicitne vymedzuje, že účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súčasne upravuje, že blízka osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to bude považovať pre vedenie konania a pre ochranu dotknutých práv za účelné. Súd podľa okolností prípadu zváži, či bude o začatí konania potrebné informovať blízku osobu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nakoľko rozhodnutie súdu má konštitutívny charakter, do právoplatnosti rozsudku bude mať ten, o koho spôsobilosti sa koná, v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
Súd po novom ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. V konaní teda bude mať paralelne procesné práva osoba o spôsobilosti ktorej sa koná a aj jej zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Ak budú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby. Rozhodnutie vo veci samej bude súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručovať aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bude môcť požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
Nakoľko osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná bude mať plné procesné práva, súd poučí túto osobu o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bude môcť požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom, o tejto možnosti ju súd poučí. Uvedené právo vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, z ktorého vyplýva, že osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky.
Novoupravený je výsluch osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súčasná právna úprava zakotvuje, že od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného. Právo súdu upustiť od výsluchu vyšetrovaného zostane zachované aj po novom. Súd však bude povinný osobu vzhliadnuť, ak nevykoná výsluch. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Ak však o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.
Súd bude tak ako v súčasnosti povinný vyslúchnuť znalca. Na návrh znalca bude môcť súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu. Uvedené oprávnenie je upravené už v súčasnom ustanovení § 187 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, avšak nová právna úprava skráti maximálnu dobu umiestnenia zo súčasných troch mesiacov na štyri týždne. Po novom bude môcť súd od znaleckého dokazovania upustiť, ak na zistenie skutočného stavu veci bude postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.
Ak nebudú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začne na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, bude môcť po novom súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať. Nová právna úprava jednoznačne upravuje, že konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ustanovenia § 272 až 277. Zo súčasnej právnej úpravy takéto spojenie jednoznačne nevyplýva. Súd bude tak ako v súčasnosti povinný zabezpečiť uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.
Ďalším statusovým konaním je konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Oproti súčasnej právnej úprave zakotvenej ustanovením § 191a až 191g Občianskeho súdneho poriadku sa zmení postavenie osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení (ďalej len „umiestnená osoba“), ustanovenie opatrovníka, ako aj doručovanie písomností. Zmeny budú podobného charakteru ako v konaní o spôsobilosti na právne úkony. Pôjde napríklad o nové právo osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Zmena nastane aj v doručovaní rozhodnutia. Súd bude rozhodnutie vo veci samej okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručovať vždy aj umiestnenému. Umiestnený bude môcť požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní. Nóvum bude tiež povinnosť súdu najneskôr do uplynutia lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že držanie v zdravotníckom zariadení je prípustné, rozhodnúť o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení za predpokladu, že umiestnenie trvá a toto konanie sa nezačalo už skôr na návrh. V konaní o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení súd bude postupovať podľa ustanovení § 252, § 255 až 260, § 264, § 266 a 268. V uvedenom konaní súd rozhodne uznesením.
Poslednou statusovou vecou je konanie o ustanovení opatrovníka. Súčasná právna úprava predmetné konanie upravuje ustanovením § 192 a 193 Občianskeho súdneho poriadku. Na konanie o ustanovení opatrovníka bude miestne príslušný súd, v ktorého obvode má fyzická osoba bydlisko, ak takýto súd nie je, súd v ktorého obvode má fyzická osoba majetok. Nová právna úprava explicitne upravuje, že súdom ustanovený opatrovník je povinný vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu, pričom súd bude dohliadať na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd po novom bude môcť odvolať opatrovníka z výkonu funkcie (1) na jeho návrh, (2) ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, (3) porušuje povinnosti, (4) zneužíva svoje práva, alebo (5) z iných vážnych dôvodov.