Podnikatelia

Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje – Register diskvalifikácií štatutárnych zástupcov a členov štatutárnych orgánov

  • Vydanie: ULC PRO BONO 12/2008

Ministerstvo spravodlivosti SR sa pripravuje na spracovanie a predloženie nového zákona o registri diskvalifikácií štatutárnych zástupcov a členov štatutárnych orgánov, ktorý je v tomto období zatiaľ v podobe legislatívneho zámeru. Vzhľadom na závažnosť dosahu tejto právnej úpravy máme záujem v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO prezentovať Vám základné tézy novopripravovaného zákona v maximálnom časovom predstihu.

Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej v texte len „MS SR“) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania legislatívny zámer zákona o registri diskvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „návrh MS SR“ alebo len „materiál“).

V zmysle materiálu predkladateľa by podľa novej právnej úpravy mohol byť postihnuteľný (pasívne legitimovaný) konateľ, člen predstavenstva, člen správnej rady európskej spoločnosti (SE) a európskeho družstva (SCE), generálny riaditeľ európskeho družstva (SCE), riaditeľ štátneho podniku, prípadne člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie, ale aj prokurista, osoba zastupujúca spoločnosť, správca, likvidátor, vedúci podniku či organizačnej zložky, no napríklad aj tieňový riaditeľ spoločnosti (ďalej v texte len „zodpovedná osoba“).

Aktívne legitimovaný subjekt, teda subjekt oprávnený iniciovať diskvalifikačné konanie, by v intenciách návrhu MS SR mohol byť ktokoľvek, pričom pri výkone niektorých funkcií (napríklad pri funkcii správcu) sa predkladateľ zaoberá aj úvahami explicitne zakotviť povinnosť podať návrh na diskvalifikáciu, a to v prípade zjavného porušenia povinností zo strany štatutárneho orgánu spoločnosti.

Podľa návrhu MS SR by diskvalifikácia mala nastávať (1) priamo zo zákona (ex lege) v prípade preukázateľného porušovania povinností zodpovednými osobami (napríklad voči Obchodnému registru SR), inak (2) na základe rozhodnutia súdu alebo (3) schválením tzv. diskvalifikačného záväzku (ďalej v texte len „diskvalifikačný záväzok“). Diskvalifikačný záväzok by súdy schvaľovali najmä v prípadoch, ak si zodpovedná osoba bude vedomá porušenia svojich povinností, ktoré bude ochotná si aj priznať, bude uzrozumená s právnymi následkami schválenia diskvalifikácie a prostredníctvom diskvalifikačného záväzku sa bude môcť vyhnúť súdnemu konaniu o diskvalifikácii, súčasne tak urýchliť začiatok (a teda i koniec) plynutia lehoty diskvalifikácie, a je pravdepodobné, že v prípade diskvalifikačného záväzku by v záujme odľahčenia súdov mohla byť lehota diskvalifikácie kratšia v porovnaní s lehotou uloženou rozhodnutím súdu v prípade súdneho konania o diskvalifikácii.

Podľa materiálu predloženého MS SR by o diskvalifikácii mali rozhodovať súdy, a to formou diskvalifikačného rozhodnutia alebo schválením diskvalifikačného záväzku. V rozhodnutí súdu o diskvalifikácii by sa zodpovednej osobe na dobu určitú uložil najmä zákaz (1) vykonávať činnosť zodpovedných osôb a/alebo (2) iným spôsobom priamo alebo nepriamo participovať na založení, vzniku alebo riadení spoločnosti, ak by zodpovedná osoba pre každý jednotlivý prípad nezískala výnimku od súdu.

Diskvalifikačné konanie by sa podľa návrhu MS SR mohlo konať priamo pred registrovým súdom alebo by mohlo byť spojené s iným konaním prebiehajúcim pred iným ako registrovým súdom (mohlo by sa jednať napríklad o spojenie diskvalifikačného konania s konkurzným či trestným konaním).

V zmysle návrhu MS SR by mala byť diskvalifikácia štatutárneho zástupcu a členov štatutárneho orgánu možná napríklad v prípade, (1) ak bola zodpovedná osoba odsúdená za trestný čin v súvislosti so zakladaním, vznikom, správou, likvidáciou či výmazom spoločnosti či v súvislosti so správou spoločnosti počas konkurzu, resp. reštrukturalizácie, (2) ak zodpovedná osoba opakovane porušuje predpisy práva obchodných spoločností (napríklad opakovane neuloží napríklad účtovné závierky do zbierky listín), (3) ak sa počas konkurzného alebo reštrukturalizačného konania zistí také porušenie povinnosti zodpovednej osoby, ktoré malo za následok úpadok spoločnosti.

Na základe návrhu MS SR by teda diskvalifikácia bola možná tak v prípade porušenia povinností v dôsledku konania zodpovednej osoby (spočívajúcom napríklad v uzatváraní odporovateľných právnych úkonov), ako aj v prípade porušenia povinností v dôsledku nekonania v prípadoch, keď sa konať malo (napríklad v prípade nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak boli splnené podmienky na jeho podanie alebo v prípade nezvolania mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom v prípade, zistenia, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania, alebo to možno predpokladať, vrátane povinností predstavenstva predložiť v danom prípade valnému zhromaždeniu návrhy opatrení a upovedomenia dozornej rady o týchto skutočnostiach podľa § 193 ods. 2 Obchodného zákonníka). Zo zámeru predkladateľa je zrejmé, že diskvalifikácia by bola možná nielen v prípade úmyselného porušovania povinností, ale aj v prípade preukázateľnej neschopnosti vykonávať funkciu, pri ktorej sa vyžaduje zvýšená miera starostlivosti, a to náležitá starostlivosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou výkonu funkcie (členstva) zodpovednej osoby, pričom v týchto prípadoch by diskvalifikácii mali podliehať nielen zodpovedné osoby vykonávajúce svoju funkciu v čase rozhodovania o diskvalifikácii, ale aj ďalšie zodpovedné osoby, napríklad osoby, ktoré spôsobili úpadok spoločnosti, a to aj v prípade, ak so spoločnosťou v čase rozhodovania o diskvalifikácii nebudú mať už „nič spoločné“. Obdobne by sa malo postupovať napríklad v prípade, ak sa počas konania o zrušení spoločnosti (či už s likvidáciou alebo bez likvidácie v zmysle § 68 Obchodného zákonníka) zistí, že sa zodpovedná osoba dopustila podvodného konania vo vzťahu k spoločnosti alebo nesie zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ktoré jej vyplývajú alebo vyplývali napríklad z funkcie konateľa, člena predstavenstva, likvidátora či správcu, a rovnako v tom prípade, ak sa dodatočne preukáže nepravdivosť čestného vyhlásenia nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti o tom, že nespôsobil úpadok inej spoločnosti, o právnej úprave ktorého MS SR taktiež uvažuje.

Diskvalifikácia by mala postihovať nielen členstvo vo funkciách, ale zákaz by sa mal vzťahovať na akúkoľvek účasť na spoločnosti v súvislosti s jej založením alebo jej činnosťou, a to vrátane tichého spoločenstva pri rešpektovaní existujúcej majetkovej účasti iných (ostatných) osôb, ktorá diskvalifikáciou nebude ovplyvnená. Diskvalifikovanej osobe by v zmysle návrhu MS SR malo byť znemožnené zvyšovať svoju existujúcu majetkovú účasť v spoločnostiach a nemala by mať ani možnosť nadobúdať majetkovú účasť v iných spoločnostiach (zodpovedné osoby by počas trvania diskvalifikácie mali mať zakázané byť napríklad v obdobnej funkcii alebo byť členom obdobného orgánu inej spoločnosti). V tejto súvislosti by mala byť vytvorená nová skutková podstata trestného činu nerešpektovania diskvalifikácie a ďalšou novou skutkovou podstatou, o zakotvení ktorej sa v súvislosti s diskvalifikáciou uvažuje, by mala byť skutková podstata trestného činu podvodného prevodu obchodných podielov spoločnosti na tzv. „biele kone“, ktorého by sa dopustil ten, kto by zjavne zneužil tieseň a zníženú rozumovú vyspelosť na strane nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti pri kumulatívnom splnení podmienky úpadku prevádzanej spoločnosti. Za spáchanie trestného činu nerešpektovania diskvalifikácie by mal hroziť a, samozrejme, by sa mal ukladať trest odňatia slobody, v odôvodnených prípadoch aj v kombinácii s ďalšími sankciami (napríklad v spojení s peňažným trestom, trestom prepadnutia veci alebo trestom prepadnutia majetku). Diskvalifikácia by však podľa návrhu MS SR nemala byť chápaná len ako zákaz činnosti v trestnoprávnom kontexte, ale mal by sa ňou rozumieť zákaz činnosti uložený súdom okrem trestného konania aj v iných konaniach v prípade porušovania povinností vyplývajúcich zodpovedným osobám najmä z obchodného a konkurzného práva. Pri diskvalifikácii uloženej iným než trestným súdom by malo byť možné postihnúť zodpovedné osoby aj v takom prípade, ak svoje povinnosti porušili neúmyselne a uložený trest by sa zapisoval do registra diskvalifikácií. Neuloženie trestu zákazu činnosti v trestnom konaní by nemalo vylúčiť uloženie diskvalifikácie iným súdom na základe rovnakej právnej skutočnosti, ktorá už bola posudzovaná v trestnom konaní, v ktorom však nebolo možné preukázať úmysel, no „porušenie“ náležitej starostlivosti zodpovednou osobou bolo zrejmé.

V návrhu MS SR sa uvažuje aj s právnou úpravou zakotvujúcej možnosť diskvalifikovanej zodpovednej osoby podať na súd návrh na povolenie výnimky. Udelenie výnimky by malo mať za následok zrušenie niektorých účinkov vydaného diskvalifikačného rozhodnutia, resp. schváleného diskvalifikačného záväzku vo vzťahu ku konkrétnej (zakázanej) činnosti. Materiál tiež nevylučuje úpravu, ktorá by osobe podliehajúcej diskvalifikačnému rozhodnutiu umožnila podať na súd návrh na skrátenie účinkov diskvalifikácie, samozrejme, tento by bolo možné podať po splnení ďalších podmienok ustanovených v novom zákone o registri diskvalifikácií.

Rozhodnutia o diskvalifikácii rovnako ako schválené diskvalifikačné záväzky by mali byť uvádzané v novozriadenom registri diskvalifikácií (ďalej v texte len „register“). Register by mal byť vedený popri Obchodnom registri SR registrovými súdmi, mal by byť obdobne ako Obchodný register SR (ďalej v texte len „obchodný register“) prístupný prostredníctvom internetovej stránky Obchodného registra SR, na ktorej by bol inkorporovaný odkaz na tento register. Informatívne výpisy z registra diskvalifikácií v elektronickej podobe by mali byť rovnako ako informatívne výpisy z obchodného registra, prístupné bezplatne a výpisy z registra použiteľné pre právne úkony by rovnako ako v prípade výpisov z obchodného registra vydával registrový súd po splnení poplatkovej povinnosti, pričom orgánom verejnej moci by na základe ich žiadosti boli informácie, prípadne výpisy z registra, poskytované bezplatne. Register diskvalifikácií by mal existovať samostatne popri rovnako pripravovanom registri úpadcov.

Register diskvalifikácií by v časti, ktorá by bola prístupná verejnosti mal obsahovať (1) meno a priezvisko diskvalifikovanej osoby, (2) adresu jej bydliska, (3) dátum jej narodenia (rodné číslo by sa nezverejňovalo), (4) dôvod diskvalifikácie s uvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého bola osoba diskvalifikovaná, (5) dátum začatia a dátum skončenia diskvalifikácie. Po uplynutí lehoty diskvalifikácie by sa údaje z verejne prístupnej časti registra automaticky odstránili.

Zákon o registri diskvalifikovaných štatutárnych zástupcov a členov štatutárneho orgánu by mal okrem zakotvenia vyššie popísaných úprav a inštitútov novelizovať ďalšie právne predpisy, a to najmä (1) Obchodný zákonník, v ktorom by mali byť precíznejšie upravené najmä ustanovenia § 135a, § 194 a § 243a obsahujúce demonštratívny výpočet povinností, porušením ktorých sa zakladá zodpovednosť štatutárnych a dozorných orgánov, novou úpravou by mal byť aj inštitút čestného vyhlásenia nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti o tom, že nespôsobil úpadok inej spoločnosti, (2) Občiansky súdny poriadok, ktorý by upravil postup súdov v súvislosti s konaním a rozhodovaním o diskvalifikácii, (3) Trestný zákon, v ktorom by mali byť vytvorené nové skutkové podstaty trestného činu nerešpektovania diskvalifikácie a trestného činu podvodného prevodu obchodných podielov spoločnosti na tzv. „biele kone“ a ďalej by mal byť doplnený o úpravy týkajúce sa ukladania trestu zákazu činnosti, (4) Trestný poriadok, ktorého znenie by bolo doplnené o procesné ustanovenia vzťahujúce sa na diskvalifikačné konanie a ukladanie trestov, (5) zákon o priestupkoch, v ktorom by taktiež mali byť upravené otázky súvisiace s ukladaním sankcie spočívajúcej v zákaze činnosti, (6) živnostenský zákon, v ktorom by mali byť spresnené najmä jeho ustanovenia § 6 a § 8, aby bolo zabezpečené, že subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť trvale spĺňajú zákonné predpoklady pre jej výkon (napríklad predpoklad bezúhonnosti), (7) zákon o obchodnom registri, v ktorom by mali byť vykonané úpravy, na ktorých základe by opakované porušovanie povinností voči registrovému súdu (napríklad opakované neuloženie účtovných závierok do zbierky listín) znamenalo automatické splnenie podmienok pre zápis do registra diskvalifikácií, (8) zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zmeny v ktorom by mali zabrániť napríklad tzv. reťazeniu konkurzov, (9) zákon o správcoch, pre ktorých by mala byť explicitne zakotvená povinnosť podať návrh na diskvalifikáciu v prípade zjavného porušenia povinností zo strany štatutárneho orgánu spoločnosti, a taktiež (10) niektoré všeobecne záväzné právne predpisy (novelizovaná by mala byť napríklad vyhláška MS SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, či vyhláška MS SR, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť).

Spracovanie a predloženie návrhu zákona o registri diskvalifikovaných štatutárnych zástupcov a členov štatutárneho orgánu sa podľa návrhu MS SR predpokladá v termíne do konca októbra 2009, účinnosť zákona o registri diskvalifikácií sa predpokladá na prvý štvrťrok roku 2010, táto však bude závisieť od priebehu legislatívneho procesu.

Ďalší osud tohto legislatívneho zámeru zákona o registri diskvalifikácií vrátane následného legislatívneho procesu týkajúceho sa tejto právnej úpravy budeme v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO za Vás podrobne sledovať.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....