Iné

Notárska zápisnica a jej účinky

  • Vydanie: ULC PRO BONO 2/2015

Jednou z frekventovaných činností notárov je spisovanie notárskych zápisníc. Notárske zápisnice sa spisujú o rôznych právnych úkonoch. Spísanie notárskej zápisnice je často tou najistejšou formou zaznamenania právneho úkonu. V našom článku si Vás dovoľujeme oboznámiť s podmienkami spísania notárskej zápisnice a s jej účinkami.

Notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom. Notár je osoba určená štátom, ktorá je oprávnená vykonávať notársku činnosť a inú činnosť podľa zákona. Postavenie notárov, ich činnosť ako aj samosprávu notárov upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“).

Činnosť notára zahŕňa rozsiahlu oblasť. Jednou z činností, ktorú vykonáva notár je spisovanie notárskych zápisníc. Spisovanie notárskej zápisnice je upravené v ust. § 46 až 55 Notárskeho poriadku. Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Notársku zápisnicu zväčša spisuje jeden notár. Notársky poriadok však v ust. § 46 pripúšťa, že v notárskej zápisnici môže pokračovať aj iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky.

Notárska zápisnica sa môže spisovať o rôznych právnych úkonoch. Môže ísť o jednostranné, dvojstranné, ale aj viacstranné právne úkony. Okrem fakultatívneho zaznamenania právneho úkonu, právo upravuje aj právne úkony, ktorých zaznamenanie formou notárskej zápisnice je obligatórne. Povinne sa notárska zápisnica spisuje napríklad pri (1) písomných právnych úkonoch tých, ktorí nemôžu čítať a písať podľa ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, (2) dohode o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva podľa ust. § 143a Občianskeho zákonníka, (3) závete maloletého, ktorý dovŕšil 15. rok veku podľa ust. § 476d ods. 2 Občianskeho zákonníka, (4) zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine o založení akciovej spoločnosti podľa ust. § 162 Obchodného zákonníka a (5) zmluve o splynutí, zlúčení a rozdelení spoločností podľa ust. § 152a, § 152b, 218a a § 218m Obchodného zákonníka.

Notárska zápisnica sa spisuje aj o (1) osvedčení o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb podľa ust. § 61 Notárskeho poriadku, (2) osvedčení o tom, že je niekto nažive podľa ust. § 62 Notárskeho poriadku, (3) osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa ust. § 63 Notárskeho poriadku, (4) osvedčení o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom podľa ust. § 63a Notárskeho poriadku a (5) osvedčovaní iných skutočností podľa ust. § 64 Notárskeho poriadku.

Notár môže v určitých prípadoch odmietnuť spísať notársku zápisnicu. Podľa ust. § 36 Notárskeho poriadku je notár povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci.

Na požiadanie je notár povinný vydať žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu. Ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov, notár môže odmietnuť spísať zápisnicu. Odmietnuť spísať notársku zápisnicu môže notár aj vtedy, ak mu účastník zmluvy alebo jeho zástupca odmietne poskytnúť súčinnosť potrebnú na vyhotovenie notárskej zápisnice. Ak ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, notár upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Notár je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice.

Povinné náležitosti notárskej zápisnice upravuje ust. § 47 Notárskeho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia musí notárska zápisnica obsahovať (1) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, (2) meno, priezvisko a sídlo notára, (3) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko fyzickej osoby alebo právnickej osoby, s ktorým sa spisuje notárska zápisnica (ďalej len „účastník“), ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, (4) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, (5) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, (6) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, (7) obsah právneho úkonu, (8) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, (9) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis a (10) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Pri spisovaní notárskej zápisnice môže notár od účastníka, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov žiadať preukázanie svojej totožnosti platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami. Ak je totožnosť zistená svedkami, svedkovia pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti. Notár môže od preukázania totožnosti upustiť, ak svedkov úkonu osobne pozná. Ak však notár napriek preukázaniu totožnosti nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, napríklad vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec a podobne.

Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov úkonu môže vyhotovenie notárskej zápisnice odmietnuť. Ak však napriek pochybnosti o ich totožnosti spíše notársku zápisnicu, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov.

Ak notár spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má uviesť do notárskej zápisnice, pri prečítaní notárskej zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v notárskej zápisnici uvedené. Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť (1) maloletí, (2) osoby, ktoré pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopné vydať svedectvo, (3) osoby, ktoré nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať, (4) osoby blízke účastníkom úkonu, (5) osoby, ktoré sú na veci zúčastnené a (6) zamestnanec notára, ktorý notársku zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.

Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si notársku zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje. Ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do notárskej zápisnice uvedie, či účastník úkonu notársku zápisnicu schvaľuje. Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním však byť i osoba blízka účastníkovi úkonu.

Ak je potrebné k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, v závere notárskej zápisnice sa uvedie doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má uviesť do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom úkonu. Notárska zápisnica musí obdobne obsahovať v závere vyhlásenie dôverníka o tom, že s obsahom notárskej zápisnice oboznámil nemého alebo hluchého účastníka, ktorý nemôže čítať alebo písať, a že tento účastník obsah notárskej zápisnice schválil. V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka.

Ak účastník úkonu alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje, priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka podľa ust. § 50 Notárskeho poriadku. Môže ísť aj o zamestnanca notára, ktorý zápisnicu spisuje. Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník úkonu alebo svedok, môže notár upustiť od pribratia tlmočníka. V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi úkonu bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis. Služby tlmočníka hradí účastník úkonu.

Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov.

Notárska zápisnica má viacero účinkov, popíšme si najdôležitejšie z nich. Notárska listina je predovšetkým podľa ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinouDelenie listín na verejné a súkromné má relevanciu pri konaní pred súdom.

Pojem verejná listina je definovaný ust. § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Uvedené ustanovenie upravuje, že listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Význam delenia listín na verejné a súkromné je v tom, že súd pri verejných listinách aplikuje vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti obsahu listiny. Pri verejných listinách súd neskúma pravdivosť ich obsahu, vykoná tak len v prípade, ak má pochybnosť o pravdivosti obsahu verejnej listiny.

Pri súkromných listinách však súd uvedenú domnienku neaplikuje a je povinný skúmať pravdivosť aj pravosť listiny. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu dôkaznú hodnotu ako právny úkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. Neznamená to však, že druhý z uvedených právnych úkonov nemá dôkaznú hodnotu, avšak dokazovanie je v tomto prípade z pohľadu finančného aj časového náročnejšie ako pri právnych úkonoch spísaných vo forme notárskej zápisnice. Navyše bez notárskej zápisnice sa niekedy vykonanie a obsah určitého právneho úkonu dá dokázať len s obtiažami, respektíve sa nedá dokázať vôbec.

Ďalším z účinkov notárskej zápisnice je, že notárska zápisnica môže slúžiť ako exekučný titul. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právny záväzok musí existovať už v čase spísania notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania, inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Ďalšou podmienkou použitia notárskej zápisnice ako exekučného titulu je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku skutočnosť, že povinná osoba musí súhlasiť s jeho vykonateľnosťou. Ak takéto vyhlásenie v notárskej zápisnici absentuje, nie je ju možné použiť ako exekučný titul. V notárskej zápisnici tiež musí byť uvedený právny dôvod. Právnym dôvodom je právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok, najčastejšie ide o zmluvu. Účasť veriteľa pri spisovaní notárskej zápisnice nie je povinná. Notárska zápisnica môže byť spísaná aj len s dlžníkom ako účastníkom úkonu, a to ako jednostranný právny úkon. Následne je len na veriteľovi, či notársku zápisnicu použije ako exekučný titul.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....