Zmeny vyplývajúce z nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa týkajú predovšetkým určenia maximálnej hranice sankcií za omeškanie spotrebiteľa. Novela predmetného nariadenia nadväzuje na prijatie zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zavedením nového ust. § 53b dotýkajúceho sa práve spotrebiteľských zmlúv.
Dňa 1. júla 2010 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2010 Z. z. (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Zákonom č. 129/2010 Z. z. bol do Občianskeho zákonníka zavedený § 53b, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Z uvedeného znenia dikcie zákona je zrejmá potreba novelizácie vykonávacieho predpisu, teda nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., uskutočnená novelou účinnou odo dňa 1. júla 2010.
Ako vyplýva z dôvodovej správy, predkladateľ novely, t.j. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „predkladateľ“), zaznamenal v aplikačnej praxi rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky), napr. aj 182,5% p. a. Niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Častokrát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Predmetné nariadenie má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane, aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.
Podľa nového § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v prípade, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa predmetného nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie sa v zmysle ust. § 3a ods. 2 považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Demonštratívny výpočet má predísť možnosti vzniku problémov v aplikačnej praxi. Ako vyplýva z dôvodovej správy k nariadeniu, podľa predkladateľa možno za iné plnenia v zmysle horeuvedeného vymenovania sankcií považovať napr. jednorazové zaplatenie poplatku, ktoré dodávateľ eviduje vo svojich sadzobníkoch.
Podľa novej úpravy, pokiaľ sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. 87/1997 Z. z. Predmetné ustanovenie má smerovať k motivácii spotrebiteľa uhradiť svoj záväzok.
Uvedeným sa má docieliť najmä primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.
Nariadenie upravilo aj výšku poplatku z omeškania. Pôvodná hodnota jedného promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania bola znížená na 0,5 promile. Uvedené sa totiž má dotýkať poplatkov spojených s omeškaním s platbami za užívanie bytu, pričom v praxi sa spravidla jedná o menej solventných vlastníkov bytov, nájomcov bytov a pod.
Všetky náklady spojené s úverom v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov pre sprostredkovateľov úverov a iných poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere, okrem notárskych poplatkov, označujeme ako celkové náklady spotrebiteľa. V uvedenom sú zahrnuté aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Skutočná informovanosť veriteľa o nákladoch by sa mala objektívne posúdiť so zreteľom na požiadavky profesionálnej starostlivosti.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú vyjadrené prostredníctvom ukazovateľa „ročná percentuálna miera nákladov„. Ročná percentuálna miera nákladov na poskytnutie spotrebiteľského úveru v podstate predstavuje úrokovú mieru porovnateľnú s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. V prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov je na účely ročnej percentuálnej miery nákladov upravená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Uvedená rovnica kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej.
Intertemporálne ustanovenie nového § 10b upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 30. júna 2010, t.j. ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa bude riadiť podľa predpisov účinných do dňa 30. júna 2010.