1. ABSTRAKT
Európsky parlament a Rada prijali nariadenie (EÚ) 2026/1818 zo 17. júna 2026 o dobrých životných podmienkach psov a mačiek a ich vysledovateľnosti (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie po prvýkrát vytvára na úrovni Európskej únie spoločný súbor minimálnych požiadaviek na dobré životné podmienky psov a mačiek chovaných alebo držaných v zariadeniach alebo umiestňovaných na trh Únie a súčasne zavádza rozsiahly systém ich identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti. Nové pravidlá sa dotknú najmä chovných a predajných zariadení, útulkov, miest dočasnej opatery, veterinárnych lekárov, prevádzkovateľov online platforiem, ako aj vlastníkov psov a mačiek. Významná časť právnej úpravy smeruje proti nelegálnemu obchodu, anonymnému online predaju a praktikám, ktoré môžu viesť k utrpeniu zvierat. V článku sa venujeme najdôležitejším povinnostiam a praktickým dôsledkom novej právnej úpravy.
2. ÚČEL NARIADENIA A JEHO PÔSOBNOSŤ
Preambula nariadenia vychádza zo skutočnosti, že dobré životné podmienky zvierat sú hodnotou Európskej únie a že psy a mačky sú cítiace bytosti s osobitnými biologickými a behaviorálnymi potrebami. Európsky zákonodarca poukazuje najmä na rastúci cezhraničný obchod so psami a mačkami, význam online predaja, rozdielnu úroveň vnútroštátnych pravidiel, problémy s nelegálnym obchodom a nedostatočnú vysledovateľnosť zvierat. Cieľom nariadenia je preto vytvoriť spoločný minimálny štandard ochrany, zlepšiť podmienky hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi a zároveň umožniť účinnejšiu kontrolu pôvodu a pohybu psov a mačiek.
Podľa čl. 1 nariadenie stanovuje minimálne požiadavky na (i) dobré životné podmienky psov a mačiek chovaných alebo držaných v zariadeniach alebo umiestňovaných na trh Únie a (ii) vysledovateľnosť psov a mačiek. Vecná pôsobnosť podľa čl. 2 zahŕňa chov, držbu a vysledovanie psov a mačiek, ich umiestňovanie na trh a vstup do Únie. Z pôsobnosti sú naopak vyňaté psy a mačky určené alebo používané na vedecké účely alebo na klinické skúšanie požadované na povolenie veterinárnych liekov.
Z praktického pohľadu je dôležité rozlišovať medzi povinnosťami prevádzkovateľov zariadení a povinnosťami, ktoré sa týkajú všetkých vlastníkov. Kapitola II nariadenia sa vzťahuje na prevádzkovateľov, kým pravidlá identifikácie a registrácie podľa kapitoly III majú postupne zasiahnuť všetky fyzické a právnické osoby vlastniace psy alebo mačky v Únii. Nariadenie teda nie je iba predpisom pre profesionálnych chovateľov. V oblasti vysledovateľnosti bude mať v konečnom dôsledku význam aj pre bežných majiteľov spoločenských zvierat.
Nariadenie pritom pracuje s viacerými osobitnými pojmami. Zariadeniami sú najmä chovné zariadenia, predajné zariadenia a útulky; osobitne sa upravujú aj miesta dočasnej opatery. Umiestnenie na trh je potrebné vnímať širšie než iba ako klasický predaj za odplatu, pretože pravidlá sledujú aj prevody zvierat bezodplatne. Práve široké chápanie trhu je dôležité pri online inzercii, adopciách a iných formách prevodu vlastníctva alebo zodpovednosti za zviera.
3. POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV A VÝNIMKY PRE MENŠIE ZARIADENIA
Kapitola II predstavuje obsahové jadro nariadenia. Článok 6 ustanovuje všeobecné zásady dobrých životných podmienok. Psy a mačky musia mať primeranú výživu a hydratáciu, musia byť držané v bezpečnom, čistom a pohodlnom prostredí s dostatočným priestorom, primeranou kvalitou vzduchu, teplotou a svetlom. Prevádzkovateľ musí predchádzať chorobám, zraneniam a bolesti a vytvárať podmienky na druhovo špecifické a neškodlivé sociálne správanie. Nariadenie výslovne pracuje aj s psychickým stavom zvieraťa: negatívne stimuly sa majú obmedzovať a naopak sa majú maximalizovať príležitosti na pozitívne stimuly.
Podľa čl. 7 ods. 1 nesie prevádzkovateľ zodpovednosť za dobré životné podmienky psov a mačiek, ktoré sú pod jeho kontrolou, a za minimalizáciu rizík pre ich dobré životné podmienky. Zakazuje sa týranie, zneužívanie a zlé zaobchádzanie, ako aj opustenie zvieraťa. Ak prevádzkovateľ končí činnosť zariadenia, musí zabezpečiť umiestnenie zvierat do domácej starostlivosti alebo prevod zodpovednosti či vlastníctva na iného prevádzkovateľa alebo nadobúdateľa. Ide o prakticky významnú povinnosť, ktorá má zabrániť tomu, aby ukončenie podnikania alebo činnosti zariadenia viedlo k opusteniu zvierat.
Osobitné pravidlá platia pre dočasnú opateru. Prevádzkovateľ, v mene ktorého sú zvieratá v mieste dočasnej opatery držané, nesie zodpovednosť za dodržanie nariadenia a zásadne nesmie do jedného takého miesta umiestniť viac ako spolu päť psov alebo mačiek alebo jeden vrh s matkou alebo bez nej. Členský štát môže povoliť vyšší počet, ak sú splnené priestorové a personálne podmienky. Rodina zabezpečujúca opateru musí dostať primerané informácie o povinnostiach a individuálnych potrebách zvierat.
Nariadenie však zohľadňuje aj veľkosť a charakter zariadenia. Podľa čl. 5 sa na chovné zariadenie, ktoré na umiestnenie na trh vyprodukuje najviac dva vrhy za kalendárny rok, vzťahuje iba určený okruh povinností. Obdobne je zúžený rozsah povinností pri útulku, v ktorom sa v danom čase chová spolu najviac 15 psov alebo mačiek, a pri miestach dočasnej opatery. Nejde teda o úplné vyňatie menších subjektov; aj na ne sa naďalej vzťahujú základné pravidlá dobrých životných podmienok, registrácie, kŕmenia, vybraných podmienok ustajnenia, zdravia, správania a zákaz bolestivých postupov.
4. CHOVATEĽSKÁ STRATÉGIA, REGISTRÁCIA A SCHVAĽOVANIE CHOVOV
Významnou novinkou je regulácia samotnej chovateľskej stratégie. Podľa čl. 8 majú prevádzkovatelia chovných zariadení minimalizovať riziko produkcie psov alebo mačiek s genotypmi spojenými so škodlivými účinkami na ich zdravie a dobré životné podmienky. Na reprodukciu sa nemajú používať zvieratá s nadmernými konformačnými znakmi, ktoré vedú k vysokému riziku nepriaznivých dôsledkov pre samotné zviera alebo jeho potomstvo. Pred zaradením zvieraťa, ktoré by mohlo mať taký znak, do chovu sa vyžaduje konzultácia s veterinárnym lekárom alebo nezávislou kvalifikovanou osobou konajúcou pod zodpovednosťou veterinárneho lekára.
Nariadenie zároveň zakazuje niektoré formy príbuzenského párenia, konkrétne párenie rodičov s potomkami, súrodencov, polosúrodencov a starých rodičov s vnúčatami. Výnimku môže príslušný orgán povoliť pri osobitnej potrebe zachovania miestnych plemien s obmedzeným genetickým fondom. Zakázané je aj párenie na účely produkcie hybridov. Pravidlá tak zasahujú nielen do podmienok držby zvierat, ale aj do rozhodovania o tom, ktoré zvieratá a akým spôsobom možno využívať na reprodukciu.
Podľa čl. 9 prevádzkovatelia oznamujú svoju činnosť príslušnému orgánu. Oznámenie zahŕňa najmä identifikačné a kontaktné údaje prevádzkovateľa, miesto a typ zariadenia, druh a pri chovných zariadeniach aj plemená zvierat, kapacitu zariadenia a odhadovaný počet vrhov určených na umiestnenie na trh. Zmeny údajov sa musia oznamovať a plánované ukončenie činnosti sa oznamuje najneskôr päť pracovných dní vopred. Príslušný orgán vedie register zariadení.
Prísnejší režim podľa čl. 10 sa týka väčších chovných zariadení. Prevádzkovatelia, ktorí produkujú alebo zamýšľajú produkovať viac ako päť vrhov za kalendárny rok alebo ktorí v danom čase chovajú spolu viac ako päť chovných súk alebo chovných mačiek, môžu umiestňovať psy alebo mačky na trh až po schválení zariadenia príslušným orgánom. Schvaľovanie je preto ďalším stupňom kontroly nad rámec samotnej registrácie zariadenia. Toto ustanovenie sa začne uplatňovať neskôr, od 31. augusta 2034, čo poskytuje väčším chovateľským zariadeniam dlhšie adaptačné obdobie.
5. INFORMOVANIE NADOBÚDATEĽA, ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ A VETERINÁRNY DOHĽAD
Nariadenie posilňuje informačné postavenie osoby, ktorá psa alebo mačku nadobúda. Podľa čl. 11 je prevádzkovateľ povinný poskytnúť nadobúdateľovi písomné informácie potrebné na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvieraťa. Ide najmä o informácie o zodpovednom vlastníctve, kŕmení, starostlivosti, zdraví, ustajnení, behaviorálnych potrebách a zdravotnej anamnéze. Zdravotná história musí obsahovať aspoň údaje o vakcinácii a prevádzkovateľovi známe zdravotné problémy alebo predispozície k chorobám vrátane alergií a dostupné výsledky diagnostických vyšetrení.
Článok 12 zavádza požiadavky na spôsobilosť ošetrovateľov zvierat. Musia (i) rozumieť biologickému správaniu a fyziologickým a etologickým potrebám psov a mačiek, (ii) vedieť rozpoznať prejavy utrpenia a prijať primerané opatrenia, (iii) ovládať správne postupy zaobchádzania vrátane pozitívneho posilňovania a (iv) poznať povinnosti vyplývajúce z nariadenia. Spôsobilosť môže byť získaná vzdelaním, odbornou prípravou alebo odbornou praxou, musí však byť zdokumentovaná. Prevádzkovateľ má zabezpečiť, aby aspoň jeden ošetrovateľ zariadenia absolvoval predpísaný kurz a svoje vedomosti odovzdával ostatným ošetrovateľom. Táto časť pravidiel sa zavádza postupne, pričom čl. 12 ods. 2 a 3 sa začne uplatňovať od 31. augusta 2033.
Dôležitým preventívnym nástrojom sú poradné návštevy veterinárneho lekára podľa čl. 13. Prevádzkovateľ má zabezpečiť návštevu zariadenia veterinárnym lekárom s cieľom identifikovať a posúdiť rizikové faktory pre dobré životné podmienky zvierat a odporučiť opatrenia na ich odstránenie. Prvá návšteva sa má uskutočniť do 31. augusta 2029 alebo do jedného roka po oznámení nového zariadenia. Ďalšie návštevy sa vykonávajú podľa rizikovej analýzy príslušných orgánov, prípadne každoročne, ak to stanoví vnútroštátne právo. Záznamy o zisteniach a následných opatreniach sa uchovávajú najmenej štyri roky.
6. KŔMENIE, USTAJNENIE A ZDRAVIE ZVIERAT
Články 14 až 16 spolu s prílohou I premieňajú všeobecné zásady welfare na konkrétne požiadavky. Psy a mačky musia mať čistú a čerstvú vodu podľa potreby a krmivo v množstve a kvalite zodpovedajúcej veku, plemenu, kategórii, aktivite, zdravotnému a reprodukčnému stavu. Zariadenia na kŕmenie a napájanie musia umožňovať primeraný prístup všetkých zvierat, minimalizovať súťaž a kontamináciu a musia byť čistiteľné a dezinfikovateľné. Príloha I ďalej stanovuje, že psy a mačky sa zásadne kŕmia najmenej dvakrát denne, pričom šteňatá a mačatá častejšie.
Pri ustajnení sa sleduje nielen plocha, ale aj kvalita prostredia. Priestory a vybavenie musia zodpovedať druhu a počtu zvierat, umožniť ich kontrolu, čistenie a bezpečný pohyb. Nariadenie obmedzuje používanie prepraviek ako priestoru na držbu; tie majú slúžiť iba v odôvodnených situáciách, napríklad pri preprave, krátkodobej izolácii, výstavách alebo v osobitných prípadoch šteniat a mačiat. Psy staršie ako osem týždňov sa nesmú držať výlučne vo vnútorných priestoroch. Musia mať každodenný prístup von alebo sa s nimi musí denne chodiť von, pričom celková minimálna dĺžka takéhoto prístupu alebo prechádzky je jedna hodina, ak veterinárny lekár písomne neodporučí inak.
Príloha I stanovuje aj minimálne priestorové požiadavky. Pri psoch sa minimálna plocha odvíja od výšky v kohútiku a zvyšuje sa s počtom zvierat v spoločnom priestore. Pre mačku sa stanovuje minimálna podlahová plocha 3 m² a výška 2 m; za každú ďalšiu mačku sa pridáva ďalšia plocha. Pri mačkách sa zároveň vyžadujú prvky umožňujúce šplhanie, odpočinok, pozorovanie a úkryt. Tieto technické požiadavky budú mať praktický význam najmä pri plánovaní alebo rekonštrukcii chovných a predajných zariadení.
Podľa čl. 16 musia byť zvieratá kontrolované ošetrovateľom najmenej raz denne; novonarodené, choré, zranené alebo inak zraniteľné zvieratá a suky či mačky v období okolo pôrodu sa kontrolujú častejšie. Ak je dobrý životný stav zvieraťa narušený, musí sa podľa potreby bez zbytočného odkladu oddeliť a liečiť. Ak zotavenie nie je možné a zviera trpí silnou bolesťou alebo utrpením, bez zbytočného odkladu sa konzultuje veterinárny lekár, ktorý rozhodne o prípadnej eutanázii a vykoná ju spôsobom minimalizujúcim utrpenie.
7. ROZMNOŽOVANIE, BEHAVIORÁLNE POTREBY A ODDELENIE MLÁĎAT
Osobitne významné sú pravidlá reprodukcie. Príloha I stanovuje, že mačka sa môže použiť na chov až od veku najmenej desať mesiacov a suka nie pred druhým háraním. Suka alebo mačka nesmie mať viac ako tri vrhy počas dvoch rokov. Ak počas dvoch rokov porodila tri vrhy, vrátane mŕtvo narodených mláďat, musí nasledovať najmenej ročné obdobie zotavenia. Zviera, ktoré podstúpilo dva cisárske rezy, sa už nesmie ďalej používať na chov. Pri suke vo veku osem rokov alebo viac a mačke vo veku šesť rokov alebo viac sa pred ďalším použitím na chov vyžaduje veterinárne vyšetrenie a písomné potvrdenie, že neexistuje zdravotná prekážka.
Prevádzkovateľ musí súčasne rešpektovať behaviorálne potreby zvierat podľa čl. 17. Zakázané je držanie v priestoroch, ktoré obmedzujú prirodzený pohyb, okrem taxatívne vymedzených krátkodobých alebo zdravotne odôvodnených situácií. Uväzovanie na viac ako jednu hodinu je zásadne zakázané, s výnimkou trvania veterinárneho ošetrenia alebo účasti na prehliadkach, výstavách a súťažiach. Zvieratá musia mať podmienky na neškodlivé sociálne a druhovo špecifické správanie a musia mať dostupné vhodné obohatenie prostredia.
Socializácia sa má začať už od troch týždňov veku. Psy a mačky majú postupne dostávať každodenné príležitosti na sociálny kontakt s jedincami rovnakého druhu a s ľuďmi a podľa možností aj s inými druhmi zvierat. Ak si zvieratá navzájom predstavujú hrozbu alebo spôsobujú neprimeraný stres, musia byť oddelené. Pri chovných zariadeniach sa vyžaduje zdokumentovaná stratégia socializácie.
Veľmi praktické sú minimálne vekové hranice pre trvalé oddelenie mláďat od matky. Šteňatá držané v zariadeniach sa nesmú trvalo oddeliť od matky pred dosiahnutím ôsmich týždňov. Mačatá v útulkoch a miestach dočasnej opatery rovnako nie pred ôsmimi týždňami, avšak mačatá v chovných zariadeniach nie pred dosiahnutím dvanástich týždňov. Skoršie oddelenie je možné zo zdravotných dôvodov na základe písomného odporúčania veterinárneho lekára, o ktorom musí prevádzkovateľ viesť záznam.
8. BOLESTIVÉ POSTUPY A VÝSTAVY
Článok 18 zakazuje mrzačenie vrátane kupírovania uší a chvosta, odstraňovania pazúrov alebo inej čiastočnej alebo úplnej amputácie prstov a resekcie hlasiviek, pokiaľ zákrok nie je odôvodnený zdravotnou indikáciou. Ak zdravotná indikácia existuje, zákrok vykonáva veterinárny lekár v anestézii a pri dlhodobej analgézii. Zdravotný dôvod a podrobnosti zákroku sa dokumentujú a dokumentácia má sprevádzať zviera pri prevode do iného zariadenia alebo k inému majiteľovi.
Nariadenie zároveň výslovne zakazuje viaceré spôsoby manipulácie spôsobujúce bolesť alebo utrpenie. Patrí sem kopanie, udieranie, ťahanie, hádzanie alebo stláčanie zvieraťa, použitie elektrického prúdu mimo zdravotných dôvodov, neodôvodnené používanie náhubkov, obojky s hrotmi, škrtiace obojky bez bezpečnostnej zarážky a zdvíhanie zvierat za končatiny, hlavu, uši, chvost či srsť. Praktický význam má, že nejde iba o všeobecnú formuláciu zákazu týrania, ale o výpočet konkrétnych postupov, ktoré prevádzkovateľ nesmie používať.
Na tieto pravidlá nadväzuje čl. 19. Prevádzkovatelia chovných a predajných zariadení nesmú na estetických prehliadkach, výstavách a súťažiach používať psy alebo mačky s nadmernými konformačnými znakmi alebo zvieratá, ktoré boli zmrzačené spôsobom meniacim ich fyzické charakteristiky. Organizátori takýchto podujatí majú povinnosť takéto zvieratá vylúčiť. Cieľom je odstrániť motiváciu podporovať extrémne telesné znaky alebo estetické zákroky prostredníctvom súťažného a výstavného prostredia.
9. POVINNÉ ČIPOVANIE A REGISTRÁCIA PSOV A MAČIEK
Jednou z najzásadnejších zmien nariadenia je vytvorenie harmonizovaného rámca identifikácie a registrácie. Podľa čl. 20 majú byť všetky psy a mačky držané v zariadeniach, umiestňované na trh alebo vlastnené majiteľmi spoločenských zvierat či inými fyzickými alebo právnickými osobami individuálne identifikované jediným injekčne aplikovaným transpondérom s čitateľným mikročipom spĺňajúcim technické požiadavky prílohy II.
Prevádzkovatelia musia zabezpečiť identifikáciu psov a mačiek narodených v ich zariadeniach do troch mesiacov od narodenia a vždy ešte pred ich umiestnením na trh. Predajné zariadenia, útulky a prevádzkovatelia dočasnej opatery musia zabezpečiť identifikáciu zvieraťa, ktoré k nim príde neidentifikované, do 30 dní od príchodu a vždy pred umiestnením na trh. U bežných vlastníkov a iných osôb sa identifikácia vyžaduje najneskôr do troch mesiacov veku alebo pred umiestnením zvieraťa na trh. Aplikáciu transpondéra zásadne vykonáva veterinárny lekár; členský štát môže za stanovených podmienok pripustiť aj inú kvalifikovanú osobu.
Identifikácia je spojená s registráciou v databáze podľa čl. 23. Členské štáty zodpovedajú za zriadenie a vedenie databáz a Komisia vytvorí indexovú databázu, ktorá má umožniť interoperabilitu vnútroštátnych systémov. Pri zmene vlastníctva alebo zodpovednosti sa príslušná zmena zaznamená do databázy; rovnako sa eviduje úhyn zvieraťa. Ak sa transpondér stane nečitateľným, musí sa aplikovať nový a databázový záznam sa aktualizuje. Systém tak nemá byť iba jednorazovou registráciou pri narodení, ale priebežným záznamom o identite a základnom statuse zvieraťa.
Povinnosť sa zavádza postupne. Pre prevádzkovateľov a osoby umiestňujúce psy a mačky na trh sa identifikačné a registračné povinnosti podľa čl. 20 uplatnia od 31. augusta 2030. Pre majiteľov a iné osoby, ktoré psy na trh neumiestňujú, od 31. augusta 2036, a pri mačkách, ktoré sa na trh neumiestňujú, až od 31. augusta 2041. Ide o mimoriadne dôležité prechodné obdobia, pretože konečný rozsah systému bude zahŕňať aj zvieratá, ktoré nikdy nie sú predmetom obchodného prevodu.
10. ONLINE INZERCIA A PREVOD ZVIERAŤA
Článok 21 reaguje na význam online inzercie pri predaji a inom prevode psov a mačiek. Ak prevádzkovateľ inzeruje psa alebo mačku online s cieľom umiestniť ich na trh Únie, inzerát musí obsahovať jasne viditeľné upozornenie na zodpovedné vlastníctvo. Obdobná povinnosť sa vzťahuje aj na iné fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú prevádzkovateľmi. Zmyslom je zdôrazniť, že nadobudnutie zvieraťa predstavuje dlhodobý záväzok spojený so starostlivosťou o jeho zdravie a dobré životné podmienky.
Pri umiestnení psa alebo mačky na trh musí osoba prevádzajúca zviera poskytnúť nadobúdateľovi dôkaz o identifikácii a registrácii a základné údaje o zvierati, najmä druh, pohlavie, dátum a krajinu narodenia a prípadne plemeno. Pri online inzercii sa má používať osobitný overovací systém, prostredníctvom ktorého sa vytvorí jedinečný overovací token. Token a webový odkaz na systém sa uvedú v inzeráte a potenciálny nadobúdateľ bude môcť overiť pravosť identifikácie, registrácie a vlastníctva inzerovaného zvieraťa.
Povinnosti sa dotknú aj poskytovateľov online platforiem. Ich rozhranie musí byť navrhnuté tak, aby osobám inzerujúcim psy a mačky uľahčovalo splnenie informačných a overovacích povinností a aby nadobúdateľov viditeľne informovalo o možnosti overenia zvieraťa. Nariadenie však výslovne zachováva princíp, že za správnosť poskytnutých informácií zodpovedá osoba umiestňujúca zviera na trh; poskytovateľovi platformy sa tým neukladá všeobecná povinnosť monitorovať obsah. Plná funkcionalita overovania sa preto prepája s budovaním interoperabilných databáz a začne sa uplatňovať neskôr.
11. VSTUP PSOV A MAČIEK DO EURÓPSKEJ ÚNIE
Osobitná kapitola sa venuje vstupu zvierat z tretích krajín. Podľa čl. 26 možno psy a mačky určené na umiestnenie na trh Únie priviezť len vtedy, ak boli chované a držané podľa požiadaviek kapitoly II, podľa požiadaviek uznaných Úniou za rovnocenné alebo podľa príslušnej medzinárodnej dohody. Zvieratá musia pochádzať z tretej krajiny alebo územia a zo zariadenia vedeného v príslušných zoznamoch podľa pravidiel úradných kontrol. Súlad s požiadavkami má byť potvrdený v úradnom certifikáte.
Zvieratá dovážané na účely umiestnenia na trh musia byť identifikované mikročipom ešte pred vstupom do Únie. Prevádzkovateľ zodpovedný za dovoz následne zabezpečí ich registráciu vo vnútroštátnej databáze prostredníctvom veterinárneho lekára do piatich pracovných dní po vstupe. Členské štáty môžu povoliť registráciu aj iným osobám, ak zabezpečia správnosť údajov.
Nariadenie reaguje aj na zneužívanie režimu nekomerčného premiestňovania. Nekomerčný vstup psa alebo mačky z tretej krajiny sa má zásadne vopred oznámiť do databázy Únie pre cestujúcich so spoločenskými zvieratami najmenej päť pracovných dní pred prekročením hranice, s výnimkami stanovenými nariadením. Ak zviera zostane v Únii dlhšie ako šesť mesiacov, vlastník zabezpečí jeho registráciu v databáze členského štátu pobytu. Tieto pravidlá sa začnú uplatňovať postupne; čl. 26 ods. 1 až 3 od 31. augusta 2031 a režim nekomerčného vstupu podľa ods. 4 od 31. augusta 2036.
12. KONTROLA, PRÍSNEJŠIE VNÚTROŠTÁTNE PRAVIDLÁ A SANKCIE
Nariadenie ponecháva členským štátom priestor na zachovanie alebo prijatie prísnejších vnútroštátnych pravidiel. Podľa čl. 30 môžu členské štáty poskytovať širšiu ochranu dobrých životných podmienok psov a mačiek držaných v zariadeniach a vyššiu mieru vysledovateľnosti, pokiaľ také pravidlá nie sú v rozpore s nariadením a nenarúšajú riadne fungovanie vnútorného trhu. Členský štát však nemôže iba z dôvodu svojich prísnejších pravidiel zakázať alebo brániť umiestneniu na trh zvierat, ktoré boli držané v inom členskom štáte v súlade s pravidlami platnými tam a s nariadením.
Kontrolný systém dopĺňa zber údajov o dobrých životných podmienkach. Príslušné orgány majú zhromažďovať, analyzovať a zverejňovať údaje podľa prílohy III, napríklad počet registrovaných psov a mačiek, počet registrovaných zariadení, počet schválených chovných zariadení a počet zariadení, ktorých schválenie bolo pozastavené alebo odňaté. Prvá trojročná správa členských štátov sa má Komisii predložiť do 31. augusta 2032. Komisia následne od roku 2033 v trojročných intervaloch zverejní monitorovaciu správu a do 31. augusta 2040 vykoná celkové hodnotenie nariadenia.
Konkrétne sankcie nariadenie neurčuje. Podľa čl. 32 ich stanovia členské štáty, pričom musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Sankčný režim má zahŕňať aj porušenia spočívajúce v opustení psov a mačiek prevádzkovateľmi. Pre slovenskú prax to znamená potrebu nadviazať na nariadenie vnútroštátnou úpravou príslušných orgánov, procesov, sankcií a technického fungovania registračných a kontrolných mechanizmov.
13. DATABÁZY, OCHRANA ÚDAJOV A PRAKTICKÁ VYSLEDOVATEĽNOSŤ
Databázový systém podľa čl. 23 je jedným z predpokladov reálneho fungovania vysledovateľnosti. Členské štáty zodpovedajú za zriadenie a vedenie databáz identifikovaných psov a mačiek, pričom môžu na základe dohody používať aj databázu vedenú iným členským štátom. Vnútroštátne databázy musia spĺňať technické požiadavky interoperability. Komisia zároveň zriadi a bude viesť indexovú databázu obsahujúcu minimálny súbor údajov. Cieľom nie je vytvoriť jeden centralizovaný register všetkých zvierat v Únii, ale prepojiť vnútroštátne databázy tak, aby bolo možné overiť identitu a registráciu zvieraťa aj pri cezhraničných situáciách.
Komisia má vykonávacími aktmi upraviť minimálny obsah vnútroštátnych databáz, ich interoperabilitu s indexovou databázou, funkcionalitu na preukazovanie identifikácie a registrácie, register databáz členských štátov a podľa potreby aj prepojenie s databázou Únie pre cestujúcich so spoločenskými zvieratami a so systémom IMSOC používaným pri úradných kontrolách. V praxi bude preto úspech nariadenia vo veľkej miere závisieť od technickej pripravenosti vnútroštátnych registrov a od kvality údajov zapisovaných veterinárnymi lekármi, prevádzkovateľmi a ďalšími oprávnenými osobami.
Pri údajoch v registračných databázach sa počíta s dlhým obdobím uchovávania, ktoré umožní sledovať životný cyklus zvieraťa a následne uchovať údaje ešte po zaznamenaní jeho úhynu. Pri online overovacom tokene je doba podstatne kratšia. Praktickým dôsledkom bude potreba nastaviť prístupové oprávnenia, účely spracúvania a bezpečnosť informačných systémov tak, aby vysledovateľnosť neviedla k neprimeranému sprístupňovaniu údajov o vlastníkoch.
Pre orgány verejnej moci bude dôležité aj prepojenie registračných údajov s úradnými kontrolami. Pri online predaji má overovací token umožniť potenciálnemu nadobúdateľovi ešte pred uzatvorením obchodu overiť, či údaje o identifikácii, registrácii a vlastníctve zodpovedajú evidencii. Ide o mechanizmus, ktorý má znižovať priestor pre anonymné ponuky, falšovanie pôvodu a vydávanie komerčného obchodu za súkromný alebo nekomerčný pohyb zvierat.
14. ČO BUDE NARIADENIE ZNAMENAŤ V PRAXI
Z pohľadu chovateľov nebude postačovať iba formálne splnenie registračnej povinnosti. Nariadenie vyžaduje, aby boli podmienky chovu preukázateľne nastavené tak, že zohľadňujú fyzické aj behaviorálne potreby zvierat. Väčšie chovné zariadenia budú musieť počítať so schvaľovacím režimom, veterinárnymi návštevami, požiadavkami na odbornú spôsobilosť ošetrovateľov a s dokumentovaním vybraných skutočností. Pri plánovaní chovu bude potrebné sledovať vek chovných zvierat, frekvenciu gravidít, počet cisárskych rezov, genetické a konformačné riziká a podmienky socializácie. Časť doteraz zaužívaných chovateľských postupov sa tak presúva z roviny odporúčaní do roviny priamo uplatniteľných právnych povinností.
Pre útulky a subjekty zabezpečujúce dočasnú opateru bude významné (i) najmä presné určenie zodpovednosti za zviera, (ii) evidencia zariadenia, (iii) minimálne podmienky starostlivosti a pravidlá identifikácie pred ďalším umiestnením zvieraťa. Pri menších útulkoch a miestach dočasnej opatery nariadenie síce redukuje rozsah niektorých povinností, základné welfare štandardy však zachováva. V praxi bude potrebné nastaviť vnútorné postupy tak, aby bolo pri prijatí zvieraťa možné bezodkladne zistiť jeho identifikáciu, zdravotný stav a prípadnú registráciu a následne zabezpečiť aktualizáciu údajov pri adopcii alebo inom prevode.
Veterinárni lekári získajú v novom systéme osobitne významné postavenie. Nariadenie s nimi počíta pri identifikácii zvierat, posudzovaní zdravotných a konformačných rizík, poradných návštevách zariadení, odôvodňovaní výnimiek, dokumentovaní zdravotne indikovaných zákrokov a pri rozhodovaní o eutanázii v prípadoch závažného a neodstrániteľného utrpenia. Zároveň sa na ich činnosť bude viazať správnosť časti údajov zapisovaných do databáz. Vnútroštátna implementácia preto bude musieť zohľadniť nielen právomoci orgánov štátnej správy, ale aj praktickú kapacitu veterinárnej praxe a technický prístup k informačným systémom.
Pre osoby, ktoré psa alebo mačku nadobúdajú, má nariadenie priniesť viac overiteľných informácií ešte pred prevodom zvieraťa. Pri riadnom fungovaní systému bude možné skontrolovať identifikáciu a registráciu, pri online ponuke aj pravosť údajov prostredníctvom overovacieho tokenu. Nadobúdateľ má dostať informácie o zdravotnej histórii a potrebách zvieraťa. Tým sa znižuje informačná asymetria medzi predávajúcim alebo iným prevodcom a nadobúdateľom a zároveň sa sťažuje anonymné ponúkanie zvierat nejasného pôvodu. Pre kupujúceho však overenie registračných údajov nenahrádza posúdenie zdravotného stavu, podmienok chovu ani dôveryhodnosti prevádzkovateľa.
Osobitnú pozornosť si zaslúži skutočnosť, že nariadenie je priamo uplatniteľným právnym aktom, ale jeho fungovanie bude závisieť od viacerých vnútroštátnych a vykonávacích krokov. Členské štáty musia určiť príslušné orgány, zabezpečiť databázy, kontroly a sankcie a podľa potreby prispôsobiť existujúce evidenčné systémy. Komisia má prijať ďalšie delegované a vykonávacie akty, ktoré spresnia odbornú prípravu, veterinárne posudzovanie, interoperabilitu databáz a ďalšie technické otázky. Prevádzkovatelia by preto nemali sledovať iba samotné znenie nariadenia, ale aj nadväzujúce európske a vnútroštátne predpisy prijímané počas prechodného obdobia.
15. ÚČINNOSŤ A POSTUPNÉ UPLATŇOVANIE
Nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 10. augusta 2026 a nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení, teda 30. augusta 2026. Všeobecne sa začne uplatňovať od 31. augusta 2028. Článok 33 však pre viaceré povinnosti stanovuje osobitné neskoršie termíny, čo je pri praktickej príprave prevádzkovateľov a orgánov verejnej moci nevyhnutné sledovať.
Od 31. augusta 2029 sa začne uplatňovať čl. 16, ktorý upravuje ochranu zdravia psov a mačiek v zariadeniach. Prevádzkovatelia budú musieť zabezpečiť najmenej každodennú kontrolu zvierat ošetrovateľom, častejšiu kontrolu zraniteľných zvierat, oddelenie a primerané ošetrenie zvieraťa so zhoršenými životnými podmienkami, prevenciu a kontrolu parazitov a vakcináciu proti bežným ochoreniam. Článok zároveň upravuje postup pri zvierati trpiacom závažnou bolesťou alebo utrpením a pri chovných zariadeniach stanovuje osobitné zdravotné podmienky reprodukcie. V praxi teda od tohto dátumu nadobudne účinnosť podstatná časť každodenného zdravotného manažmentu zariadení.
Od 1. júla 2030 sa začne uplatňovať čl. 8 ods. 2. Chovné zariadenia podľa neho nesmú používať na reprodukciu psy alebo mačky s nadmernými konformačnými znakmi, ktoré vedú k vysokému riziku nepriaznivých dôsledkov na ich zdravie a dobré životné podmienky alebo na zdravie a dobré životné podmienky ich potomstva. Ak existuje podozrenie na takýto znak, pred použitím zvieraťa na reprodukciu sa vyžaduje odborné posúdenie. Od 1. júla 2036 sa následne začne uplatňovať čl. 8 ods. 1, ktorý chovateľom ukladá širšiu povinnosť minimalizovať riziko produkcie psov a mačiek s genotypmi spojenými so škodlivými účinkami na zdravie alebo dobré životné podmienky. Ide teda o postupné zavedenie pravidiel zodpovedného výberu zvierat do chovu – najprv z pohľadu nadmerných telesných znakov a neskôr aj z pohľadu genetických rizík.
Od 31. augusta 2030 sa podľa čl. 21 ods. 3 začne uplatňovať povinnosť osoby umiestňujúcej psa alebo mačku na trh poskytnúť nadobúdateľovi dôkaz o identifikácii a registrácii zvieraťa podľa čl. 20. Od rovnakého dátumu sa začne uplatňovať aj čl. 23 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zodpovedajú za zriadenie a vedenie databáz na registráciu identifikovaných psov a mačiek. Tento termín preto predstavuje prvú zásadnú etapu praktického fungovania systému vysledovateľnosti – pri prevode zvieraťa bude potrebné vedieť preukázať jeho identitu a registráciu a členské štáty musia mať na tento účel funkčné registračné databázy.
Od 31. augusta 2031 sa začne uplatňovať rozsiahlejšia skupina ustanovení. Článok 15 upravuje podmienky ustajnenia, vrátane požiadaviek na vhodnosť priestorov a vybavenia, obmedzenia dlhodobého uväzovania, možnosti sociálneho kontaktu, socializácie, obohatenia prostredia a primeraného režimu svetla a tmy. Pri online ponuke sa začne uplatňovať čl. 21 ods. 3 druhý pododsek a ods. 4 a 5, teda ďalšie informačné povinnosti pri umiestnení zvieraťa na trh a systém elektronického overovania údajov o identifikácii, registrácii a vlastníctve zvieraťa. Nadobúdateľ tak má dostať možnosť overiť, či online ponuka zodpovedá údajom vedeným v registračnom systéme.
K rovnakému dátumu, 31. augusta 2031, sa začnú uplatňovať aj čl. 22 ods. 1 písm. a) až c) a čl. 23 ods. 3 a 4. Príslušné orgány budú zodpovedať za dostupnosť kurzov pre ošetrovateľov zvierat, schvaľovanie ich obsahu a certifikáciu úspešných absolventov. Súčasne sa začne naplno uplatňovať interoperabilita vnútroštátnych databáz a indexovej databázy Komisie. Praktickým cieľom je, aby údaje o zvierati neboli použiteľné iba v izolovanom národnom registri, ale aby sa identifikácia a registrácia dali overovať aj v cezhraničných situáciách.
Od 31. augusta 2031 sa uplatnia aj čl. 26 ods. 1 až 3 týkajúce sa vstupu psov a mačiek do Únie. Pri zvieratách vstupujúcich z tretích krajín na účely ich umiestnenia na trh sa posilnia požiadavky na identifikáciu a následnú registráciu v databáze členského štátu. Cieľom je obmedziť situácie, keď sa zvieratá dovezené z tretích krajín dostanú na vnútorný trh bez dostatočne overiteľného pôvodu a bez možnosti nadviazať ich identitu na konkrétny registračný záznam.
Od 31. augusta 2033 sa začnú uplatňovať čl. 12 ods. 2 a 3. Prevádzkovateľ bude musieť vedieť zdokumentovať odbornú spôsobilosť ošetrovateľov získanú vzdelaním, odbornou prípravou alebo odbornou praxou a zabezpečiť, aby najmenej jeden ošetrovateľ zariadenia, ktorý nie je dobrovoľníkom ani stážistom, absolvoval príslušný kurz a odovzdával získané vedomosti ostatným ošetrovateľom. Od 31. augusta 2034 sa začne uplatňovať čl. 10, teda povinnosť schválenia väčších chovných zariadení príslušným orgánom pred umiestňovaním psov alebo mačiek na trh.
Od 31. augusta 2036 sa začne uplatňovať čl. 26 ods. 4, ktorý sa týka nekomerčného vstupu psov a mačiek z tretích krajín. Vlastník bude musieť za podmienok ustanovených nariadením vopred oznámiť takýto vstup do databázy Únie pre cestujúcich so spoločenskými zvieratami, spravidla najmenej päť pracovných dní pred vstupom. Ak zviera zostane v Únii dlhšie ako šesť mesiacov, vznikne povinnosť zabezpečiť jeho registráciu v databáze členského štátu pobytu. Tento mechanizmus má pomôcť odlíšiť skutočné nekomerčné cestovanie so spoločenským zvieraťom od prípadov, keď sa režim nekomerčného premiestňovania zneužíva na obchádzanie pravidiel komerčného dovozu.
Povinnosti identifikovať zviera mikročipom a registrovať ho v príslušnej databáze sa pre prevádzkovateľov a iné fyzické alebo právnické osoby umiestňujúce psy a mačky na trh uplatnia od 31. augusta 2030. Pre majiteľov psov, ktorí ich na trh neumiestňujú, sa rovnaký európsky režim začne uplatňovať od 31. augusta 2036 a pre majiteľov mačiek, ktorí ich na trh neumiestňujú, až od 31. augusta 2041. Nariadenie tak rozlišuje medzi zvieratami vstupujúcimi do obchodného alebo iného trhového obehu a zvieratami držanými výlučne ako spoločenské zvieratá; práve pri druhej skupine poskytuje členským štátom a vlastníkom podstatne dlhšie prechodné obdobie. Nová úprava preto nebude zavedená jednorazovo, ale počas viac než desaťročného obdobia.
Publikované dňa 30.09.2026.