1. ABSTRAKT
Európska komisia prijala 18. marca 2026 odporúčanie (EÚ) 2026/720 o vymedzení inovačných podnikov, inovačných startupov a inovačných scaleupov. Cieľom odporúčania je vytvoriť spoločné, objektívne a prakticky použiteľné definície troch skupín podnikov, ktoré majú významné postavenie v inovačnej politike Európskej únie. Doterajšia nejednotnosť pojmov startup, scaleup alebo inovačný podnik komplikovala porovnávanie údajov medzi členskými štátmi a mohla viesť k rozdielnemu nastavovaniu podmienok podporných programov. Odporúčanie preto zavádza spoločné kritériá založené najmä na inovačnej činnosti, výdavkoch na výskum a vývoj, veľkosti, veku, raste a vlastníckej samostatnosti podniku.
Odporúčanie nie je nariadením ani smernicou a samo osebe podnikateľom nezakladá nárok na dotáciu, daňovú úľavu alebo inú formu podpory. Jeho praktický význam však môže byť značný. Komisia vyzýva členské štáty, Európsku investičnú banku a Európsky investičný fond, aby nové definície používali pri prijímaní legislatívnych, politických a finančných podporných opatrení, pri realizácii programov zameraných na inovačné podniky, startupy a scaleupy a pri zbere údajov. V článku vysvetľujeme jednotlivé definície, spôsob ich uplatňovania a ich možné praktické dôsledky pre podniky a verejnú správu.
2. PREČO EURÓPSKA ÚNIA POTREBUJE SPOLOČNÉ DEFINÍCIE
Startup alebo scaleup nie sú iba marketingové označenia. V hospodárskej a inovačnej politike sa podľa týchto kategórií môžu nastavovať programy financovania, podpora výskumu a vývoja, prístup k investičným nástrojom, regulačné úľavy, podpora internacionalizácie alebo zber štatistických údajov. Ak však každý členský štát alebo jednotlivý program používa inú definíciu, rovnaký podnik môže byť v jednom systéme startupom a v inom už nie.
Komisia preto vychádza z potreby vytvoriť spoločný referenčný rámec pre politiky uplatňované v Európskej únii a Európskom hospodárskom priestore. Definície majú byť
založené na objektívnych a relatívne ľahko overiteľných kritériách, akými sú investície do inovácií, vek podniku, jeho veľkosť alebo rast. Súčasne majú zohľadniť špecifiká technologicky náročných podnikov, najmä deep-tech spoločností, pri ktorých môže vývoj výrobku, regulačná validácia a cesta ku komercializácii trvať podstatne dlhšie.
Nové definície nenahrádzajú existujúce európske vymedzenie mikropodnikov, malých a stredných podnikov ani malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. Ide o inú klasifikačnú vrstvu. Podnik môže byť napríklad malým podnikom z hľadiska pravidiel pre MSP a zároveň inovačným startupom podľa odporúčania. Pri scaleupoch môže ísť aj o podniky, ktoré už prekročili klasické hranice MSP.
Podstatnou myšlienkou je tiež oddeliť skutočne inovačné startupy a scaleupy od podnikov, ktoré sú iba nové alebo rýchlo rastúce. Samotný nízky vek podniku z neho ešte nerobí inovačný startup a samotný rýchly rast z podniku nerobí inovačný scaleup. V oboch prípadoch musí byť najprv splnená základná podmienka inovačného podniku.
3. PRÁVNA POVAHA ODPORÚČANIA A JEHO PRAKTICKÝ VÝZNAM
Odporúčanie bolo prijaté na základe článku 292 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na rozdiel od nariadenia nejde o všeobecne záväzný právny akt, ktorý by sa automaticky a priamo uplatňoval vo všetkých členských štátoch. Členskému štátu preto samotné odporúčanie neprikazuje prijať konkrétny zákon a podniku priamo neukladá povinnosť označiť sa za startup alebo scaleup.
To však neznamená, že odporúčanie nemá praktické účinky. Jeho adresátmi sú členské štáty, Európska investičná banka a Európsky investičný fond. Komisia ich vyzýva, aby definície z prílohy používali pri prijímaní legislatívnych, politických alebo finančných podporných opatrení a pri realizácii programov určených inovačným podnikom, startupom a scaleupom. Rovnaké definície majú používať aj pri zbere údajov o týchto podnikoch.
V praxi teda odporúčanie vytvára spoločnú európsku metodiku. Ak Slovenská republika pripraví nový program určený napríklad inovačným startupom, odporúčanie smeruje k tomu, aby pri určení oprávnených prijímateľov vychádzala práve z týchto kritérií. To isté platí pri programoch inovačnej podpory, finančných nástrojoch alebo pri štatistickom a analytickom sledovaní startupového a scaleupového ekosystému.
Odporúčanie zároveň vyzýva členské štáty, EIB a EIF, aby Komisii oznámili opatrenia prijaté na jeho vykonanie. Ide teda o nástroj koordinácie politík. Jeho význam sa bude zvyšovať podľa toho, do akej miery budú nové definície preberané do konkrétnych európskych a vnútroštátnych programov, právnych predpisov a podmienok podpory.
Pre samotný podnik je preto rozhodujúce rozlišovať medzi definíciou a konkrétnym právom na podporu. Splnenie definície inovačného startupu môže byť v budúcnosti jednou z podmienok určitého programu, ale automaticky neznamená, že podnik má na podporu nárok. Vždy bude potrebné preskúmať aj ostatné podmienky konkrétnej schémy, výzvy alebo finančného nástroja.
4. ZÁKLADNÉ POJMY
Príloha odporúčania najskôr definuje niekoľko pojmov potrebných na ďalšie posudzovanie. „Podnikom“ je akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu. Rozhodujúca teda nie je forma obchodnej spoločnosti, ale existencia hospodárskej činnosti. Do definície môžu patriť aj partnerstvá alebo združenia, ak pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť.
„Prevádzkové náklady“ zahŕňajú náklady vzniknuté pri bežnej podnikateľskej činnosti potrebné na výrobu tovarov a poskytovanie služieb, napríklad personálne náklady, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energie, údržbu, nájom alebo administratívu. Nezahŕňajú finančné a daňové položky. Tento pojem je dôležitý pri výpočte intenzity výdavkov na výskum a vývoj.
„Čistý predaj“ predstavuje sumy z predaja výrobkov a poskytovania služieb po odpočítaní obchodných zliav, DPH a ďalších daní priamo súvisiacich s obratom. „Výskum a vývoj“ sa viaže na základný výskum, priemyselný výskum a experimentálny vývoj podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Odporúčanie tak nevytvára úplne nový autonómny pojem výskumu a vývoja, ale nadväzuje na existujúcu európsku terminológiu.
5. INOVAČNÝ PODNIK
Základnou kategóriou je inovačný podnik. Startup aj scaleup musia najskôr spĺňať definíciu inovačného podniku. Odporúčanie pritom stanovuje dve alternatívne cesty. Podniku stačí splniť jednu z nich.
5.1 Kritérium výdavkov na výskum a vývoj
Prvou možnosťou je finančné kritérium. Podnik sa považuje za inovačný, ak aspoň v jednom z troch predchádzajúcich účtovných období vynaložil náklady na výskum a vývoj vo výške najmenej 10 % svojich celkových prevádzkových nákladov alebo najmenej 5 % svojho celkového čistého predaja.
Ide o dve alternatívne percentuálne hranice. Podnik teda nemusí splniť súčasne 10 % prevádzkových nákladov aj 5 % čistého predaja. Rovnako nemusí hranicu dosahovať vo všetkých troch rokoch; postačuje jej dosiahnutie aspoň v jednom z troch predchádzajúcich účtovných období.
Pri výpočte výdavkov na výskum a vývoj možno zohľadniť personálne náklady výskumníkov, technikov a podporných pracovníkov v rozsahu ich práce na projektoch výskumu a vývoja. Ďalej sem patria náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a počas obdobia ich používania na projektoch, príslušné náklady na budovy a pozemky, zmluvný výskum, nakúpené alebo licencované znalosti a patenty, poradenské služby používané výlučne na projekty výskumu a vývoja, ako aj dodatočné režijné a ďalšie prevádzkové výdavky priamo vzniknuté v dôsledku týchto projektov.
V praxi bude pre podnik dôležité vedieť tieto náklady spoľahlivo oddeliť od ostatných nákladov. Ak chce svoj status preukazovať finančným kritériom, mal by mať účtovnú a projektovú evidenciu, z ktorej bude zrejmé, ktoré personálne, odpisové, zmluvné alebo materiálové náklady sa skutočne viažu na výskum a vývoj.
5.2 Kritérium inovačnej činnosti
Druhá cesta je určená aj podnikom, ktoré nemajú takú vysokú intenzitu výdavkov na výskum a vývoj. Podnik je inovačný, ak s cieľom komercializácie v posledných troch účtovných obdobiach vyvinul, vyvíja alebo v dohľadnej budúcnosti vyvinie výrobky, služby alebo podnikateľské procesy, ktoré sú nové alebo podstatne zlepšené oproti súčasnému stavu techniky v jeho odvetví a nesú riziko technologického alebo priemyselného neúspechu.
Táto alternatíva je prakticky významná pre inovácie, ktoré sa nemusia prejaviť vysokým účtovným podielom výdavkov na výskum a vývoj. Súčasne však nejde o akúkoľvek zmenu výrobku alebo procesu. Musí ísť o novosť alebo podstatné zlepšenie oproti stavu techniky v príslušnom odvetví a zároveň musí existovať technologické alebo priemyselné riziko neúspechu.
Pri tejto ceste bude dokazovanie menej mechanické než pri percentuálnom teste. Podnik by mal vedieť preukázať obsah inovácie, porovnanie so stavom techniky v odvetví, zámer komercializácie a existenciu technologického alebo priemyselného rizika. Relevantnými podkladmi môžu byť projektová dokumentácia, technické špecifikácie, výsledky testovania, patentová alebo licenčná dokumentácia, odborné posudky či dokumentácia vývoja výrobku alebo procesu.
6. INOVAČNÝ STARTUP
Inovačný startup je užšou podkategóriou inovačného podniku. Na rozdiel od základnej definície sa tu jednotlivé podmienky neuplatňujú alternatívne. Podnik musí splniť všetky kritériá súčasne.
Po prvé musí byť inovačným podnikom podľa bodu 2 prílohy. Po druhé musí byť samostatným podnikom podľa pravidiel vlastníckej štruktúry. Po tretie musí zamestnávať menej ako 100 osôb a jeho ročný obrat alebo celková ročná súvaha, alebo oboje, nesmú prekročiť 10 miliónov EUR. Po štvrté musí vykonávať činnosť menej ako desať rokov od svojej registrácie.
Hranica menej ako 100 pracovníkov je zámerne vyššia než klasická hranica malého podniku podľa odporúčania o MSP. Komisia tým zohľadňuje najmä deep-tech a kapitálovo náročné startupy, ktoré môžu už v skoršej fáze potrebovať väčšie multidisciplinárne tímy. Desaťročný vekový limit zase reaguje na dlhšie cykly výskumu, vývoja a regulačného schvaľovania.
Prakticky to znamená, že ani mladá spoločnosť s desiatimi zamestnancami a nízkym obratom nebude inovačným startupom, ak nespĺňa jednu z ciest definície inovačného podniku. Naopak, technologická spoločnosť môže zostať inovačným startupom aj vo vyššom veku, než sa pod pojmom startup bežne intuitívne rozumie, pokiaľ od registrácie neuplynulo desať rokov a spĺňa ostatné kritériá.
Významné je aj kritérium samostatnosti. Definícia nie je určená na to, aby sa za startup automaticky považovala malá dcérska spoločnosť veľkej korporácie. Pri posudzovaní preto treba analyzovať kapitálové a hlasovacie vzťahy a prípadné prepojenia s inými podnikmi.
7. INOVAČNÝ SCALEUP
Inovačný scaleup predstavuje podnik, ktorý už dosiahol vyššiu ekonomickú veľkosť a preukazuje výraznú rastovú dynamiku, pričom si zachováva inovačný charakter. Aj v tomto prípade musia byť všetky základné kritériá splnené súčasne.
Podnik musí byť inovačným podnikom a zároveň samostatným podnikom. Jeho ročný obrat alebo celková ročná súvaha, alebo oboje, musia presiahnuť 10 miliónov EUR. Súčasne musí priemerný ročný nárast počtu zamestnancov alebo príjmov za dva predchádzajúce roky presiahnuť 20 %.
Napokon musí podnik spĺňať aspoň jednu z dvoch podmienok: zamestnávať menej ako 750 osôb alebo nebyť verejne kótovaný. Tieto dve podmienky sú alternatívne. Nekótovaný podnik teda môže mať aj 750 alebo viac pracovníkov, ak spĺňa ostatné kritériá. Naopak, verejne kótovaný podnik môže byť inovačným scaleupom, ak zamestnáva menej ako 750 osôb a spĺňa všetky ďalšie podmienky.
Hranica 10 miliónov EUR zároveň oddeľuje ekonomicky vyspelejšiu fázu scaleupu od startupu. Kým pri startupe ročný obrat alebo súvaha túto hranicu nesmú prekročiť, pri scaleupe ju naopak musí prekročiť aspoň jeden z týchto finančných ukazovateľov.
Najvýznamnejším odlišovacím prvkom je rastové kritérium. Nestačí, že podnik je väčší a inovačný. Musí vykázať priemerný anualizovaný rast počtu pracovníkov alebo príjmov presahujúci 20 % za dva predchádzajúce roky. Definícia tým odlišuje scaleup od etablovaného inovačného podniku, ktorý síce investuje do inovácií, ale už nerastie tempom typickým pre škálovanie.
8. SAMOSTATNÝ, PARTNERSKÝ A PREPOJENÝ PODNIK
Pri startupoch a scaleupoch je vlastnícka štruktúra rovnako dôležitá ako vek, veľkosť či rast. Odporúčanie vyžaduje, aby išlo o samostatný podnik. Samostatným je podnik, ktorý nie je partnerským ani prepojeným podnikom podľa pravidiel prílohy.
Za partnerské sa v zásade považujú podniky, medzi ktorými existuje najmenej 25 % účasť na základnom imaní alebo hlasovacích právach bez toho, aby už išlo o prepojenie s rozhodujúcim vplyvom. Ak 25 % alebo viac kapitálu alebo hlasovacích práv priamo alebo nepriamo kontroluje jeden alebo viac verejných subjektov, podnik sa spravidla nemôže považovať za inovačný startup alebo inovačný scaleup.
Odporúčanie však pozná výnimky, ktoré sú dôležité práve pre financovanie inovačných spoločností. Podnik môže byť za určitých podmienok naďalej považovaný za samostatný aj pri najmenej 25 % účasti verejných investičných spoločností, fondov rizikového alebo súkromného kapitálu, podnikateľských anjelov, univerzít, neziskových výskumných centier, inštitucionálnych investorov vrátane regionálnych rozvojových fondov alebo malých orgánov miestnej samosprávy. Pri podnikateľských anjeloch odporúčanie stanovuje aj limit ich celkovej investície do rovnakého podniku nižší ako 5 miliónov EUR.
Prepojenie vzniká pri intenzívnejších vzťahoch kontroly, napríklad ak jeden podnik disponuje väčšinou hlasovacích práv v inom podniku, môže vymenovať alebo odvolať väčšinu jeho riadiaceho alebo dozorného orgánu, má zmluvné právo uplatňovať rozhodujúci vplyv alebo na základe dohody s ostatnými spoločníkmi sám kontroluje väčšinu hlasovacích práv.
Tieto pravidlá zabraňujú tomu, aby sa veľká podnikateľská skupina formálne rozdelila na menšie subjekty a prostredníctvom jednej dcérskej spoločnosti získala status určený pre samostatné inovačné startupy alebo scaleupy. Zároveň však výnimky umožňujú, aby startup nestratil status iba preto, že doň vstúpil typický rizikový investor alebo univerzita.
9. AKO SA POČÍTAJÚ ÚDAJE O PODNIKU
Odporúčanie upravuje aj referenčné údaje, pretože pri praktickom uplatňovaní definícií musí byť jasné, z ktorého obdobia sa posudzuje počet pracovníkov, obrat a súvahová suma. Vychádza sa z údajov za posledné schválené účtovné obdobie, vypočítaných na ročnom základe. Obrat sa posudzuje bez DPH a ostatných nepriamych daní.
Ak podnik na konci účtovného obdobia prekročí alebo klesne pod relevantnú personálnu alebo finančnú hranicu, samotná jednorazová zmena podľa pravidiel odporúčania nespôsobí okamžitú stratu alebo nadobudnutie statusu; pri príslušných hraniciach sa sledujú dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Pri novozaloženom podniku, ktorého účtovná závierka ešte nebola schválená, sa používajú údaje odvodené z odhadu vykonaného v dobrej viere počas účtovného obdobia.
Počet pracovníkov sa vyjadruje prostredníctvom ročných pracovných jednotiek. Osoba pracujúca na plný pracovný čas počas celého roka predstavuje jednu jednotku. Práca osôb, ktoré nepracovali celý rok, pracovali na čiastočný úväzok alebo sezónne, sa započítava pomerne. Do personálu sa zahŕňajú zamestnanci, osoby považované podľa vnútroštátneho práva za zamestnancov, vlastníci-manažéri a spoločníci pravidelne pracujúci v podniku a čerpajúci z neho finančné výhody. Učni a študenti v odbornom vzdelávaní na základe príslušnej zmluvy sa nezapočítavajú a nezapočítava sa ani obdobie materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Pri samostatnom podniku sa údaje určujú na základe jeho vlastného účtovníctva. Pri partnerských a prepojených podnikoch sa však musí zohľadniť aj príslušná časť údajov iných podnikov podľa pravidiel prílohy. V praxi je preto pri zložitejšej vlastníckej štruktúre potrebné najskôr správne identifikovať vzťahy medzi podnikmi a až potom počítať personálne a finančné ukazovatele.
10. AKO MÔŽE PODNIK PREUKAZOVAŤ SVOJ STATUS
Odporúčanie nevytvára centrálny európsky register, do ktorého by sa podnik zapísal a automaticky získal status inovačného startupu alebo scaleupu. Praktické overovanie bude závisieť od konkrétneho programu alebo opatrenia, ktoré definície použije. Verejný orgán alebo poskytovateľ podpory preto môže požadovať dokumenty preukazujúce splnenie jednotlivých kritérií.
Pri finančnom kritériu inovačného podniku budú kľúčové účtovné údaje a evidencia nákladov na výskum a vývoj. Pri kvalitatívnom kritériu inovácie bude potrebné preukázať novosť alebo podstatné zlepšenie, komercializačný cieľ a technologické alebo priemyselné riziko. Pri startupe bude potrebný aj údaj o dátume registrácie, počte pracovníkov, obrate alebo súvahe a vlastníckej štruktúre. Pri scaleupe pribudne preukázanie rastu za dve predchádzajúce obdobia.
Podnikom možno preto odporučiť vytvoriť si vlastný súbor podkladov preukazujúcich status. Môže obsahovať výpis z registra, účtovné závierky, výpočet ročných pracovných jednotiek, vlastnícku štruktúru, evidenciu výdavkov na výskum a vývoj, technickú dokumentáciu inovácií a výpočet rastu. Takáto pripravenosť môže zjednodušiť účasť v budúcich programoch, ktoré budú európsku definíciu používať.
Dôležité je tiež status pravidelne prehodnocovať. Startup môže po desiatich rokoch prestať spĺňať vekové kritérium, podnik môže prekročiť finančné hranice alebo zmeniť vlastnícku štruktúru. Scaleup zase musí spĺňať požadovanú rastovú dynamiku. Označenie preto nemožno vnímať ako trvalú vlastnosť podniku bez ohľadu na jeho ďalší vývoj.
11. ČO ODPORÚČANIE ZNAMENÁ PRE ČLENSKÉ ŠTÁTY, TEDA AJ SR
Najvýznamnejším adresátom odporúčania sú členské štáty. Komisia ich vyzýva, aby spoločné definície používali pri prijímaní legislatívnych, politických a finančných podporných opatrení alebo pri vykonávaní programov určených inovačným podnikom, inovačným startupom a inovačným scaleupom. Zároveň ich majú používať pri zbere údajov.
V slovenskej praxi to môže znamenať postupné premietnutie definícií do podmienok národných schém podpory, grantových a návratných finančných nástrojov, programov podpory výskumu a inovácií alebo opatrení zameraných na rast inovačných spoločností. Odporúčanie však samo nemení existujúce slovenské zákony ani automaticky neprepisuje podmienky už vyhlásených programov. Na konkrétny program sa nové definície použijú vtedy, keď ich príslušný právny alebo programový rámec prevezme alebo na ne odkáže.
Pri príprave nových opatrení by členské štáty mali predovšetkým zabrániť vytváraniu ďalších odlišných národných definícií bez vecného dôvodu. Spoločná terminológia má znižovať fragmentáciu vnútorného trhu. Podnik, ktorý spĺňa rovnaké objektívne kritériá, by mal byť pri porovnateľných politikách identifikovateľný rovnako bez ohľadu na členský štát.
Druhou oblasťou je zber údajov. Jednotná definícia umožní presnejšie porovnávať počet a vývoj inovačných startupov a scaleupov, ich rast, financovanie a prínos pre hospodárstvo. To môže následne ovplyvňovať tvorbu politík, hodnotenie startupových ekosystémov a smerovanie verejných zdrojov.
Členské štáty majú Komisiu informovať o opatreniach, ktorými odporúčanie vykonali. Odporúčanie teda predpokladá aktívnu implementáciu do vnútroštátnej politiky, hoci ponecháva na jednotlivých štátoch, akými konkrétnymi právnymi alebo programovými nástrojmi tak urobia.
12. VÝZNAM PRE FINANCOVANIE A VEREJNÚ PODPORU
Jedným z hlavných praktických dôvodov spoločnej definície je možnosť cielenejšie nastavovať verejnú a investičnú podporu. Komisia výslovne spája inovačný charakter podnikov s možnosťou diferencovaného politického zaobchádzania, cielenej verejnej podpory a regulačného uľahčenia. Spoločná definícia môže poskytovateľom pomoci umožniť presnejšie určiť skupinu podnikov, na ktorú má byť opatrenie zamerané.
To však nemožno zamieňať s pravidlami štátnej pomoci. Ak členský štát poskytuje podnikom verejné zdroje, musí naďalej rešpektovať príslušné pravidlá práva EÚ o štátnej pomoci. Status inovačného startupu podľa odporúčania sám osebe neznamená, že možno podporu poskytnúť bez ďalšieho právneho základu alebo bez splnenia podmienok konkrétnej schémy.
Rovnaký princíp platí pre EIB a EIF, ktorým je odporúčanie takisto adresované. Spoločná terminológia môže zjednodušiť navrhovanie a sledovanie finančných nástrojov určených pre inovačné spoločnosti a zlepšiť porovnateľnosť údajov o prijímateľoch. Konkrétne podmienky financovania však budú vždy vyplývať z príslušného finančného produktu alebo programu.
13. VZŤAH K EURÓPSKEJ POLITIKE PRE STARTUPY A SCALEUPY
Odporúčanie je súčasťou širšej Stratégie EÚ pre startupy a scaleupy. Komisia v nej identifikovala potrebu znižovať regulačnú fragmentáciu, zlepšovať prístup k financovaniu, urýchliť vstup inovácií na trh, podporovať získavanie talentov a zlepšiť prístup k infraštruktúre, technologickým centrám a službám. Jednotná definícia je horizontálnym nástrojom, ktorý môže tieto politiky prepájať.
Jej význam spočíva aj v tom, že umožňuje presnejšie zacieliť budúce opatrenia na podniky, ktoré skutočne kombinujú inovácie s ranou fázou alebo rýchlym rastom. Komisia zároveň buduje európsky startupový a scaleupový scoreboard, ktorý sleduje rozvoj ekosystémov v členských štátoch. Jednotná terminológia zlepšuje porovnateľnosť takýchto údajov.
Pre podniky je preto vhodné sledovať nielen samotné odporúčanie, ale aj nové európske a vnútroštátne opatrenia, ktoré naň budú nadväzovať. Praktický význam definícií sa bude prejavovať najmä tam, kde sa stanú kvalifikačným kritériom pre podporu, investičný nástroj, regulačný režim alebo iný program.
14. PRAKTICKÉ PRÍKLADY
Príkladom inovačného podniku môže byť spoločnosť, ktorá v jednom z posledných troch účtovných období vynaložila 12 % prevádzkových nákladov na výskum a vývoj. Ak je zároveň samostatná, zamestnáva 45 osôb, jej obrat ani súvaha neprekračujú 10 miliónov EUR a od registrácie uplynulo šesť rokov, spĺňa aj kritériá inovačného startupu.
Ak tá istá spoločnosť neskôr prekročí 10 miliónov EUR obratu a za dva predchádzajúce roky dosiahne priemerný anualizovaný rast príjmov vyšší ako 20 %, môže sa pri splnení ostatných kritérií dostať do kategórie inovačného scaleupu. Nejde však o automatický „prechod“ iba z dôvodu veku. Musí byť splnená finančná hranica, rastové kritérium, inovačný charakter aj požiadavka samostatnosti.
Naopak, rýchlo rastúci internetový predajca, ktorý medziročne výrazne zvyšuje tržby, ale nevykonáva relevantnú inovačnú činnosť ani nespĺňa kritérium výdavkov na výskum a vývoj, nebude inovačným scaleupom iba preto, že rastie o viac ako 20 %. Odporúčanie cielene oddeľuje rast založený na inovácii od bežnej obchodnej expanzie.
Rovnako spoločnosť založená veľkým priemyselným koncernom ako jeho plne kontrolovaná dcérska spoločnosť nemusí spĺňať požiadavku samostatného podniku, hoci má málo pracovníkov a vyvíja nový produkt. Pri posudzovaní statusu je preto potrebné analyzovať nielen hospodárske ukazovatele, ale aj vlastnícke a kontrolné vzťahy.
15. ČO BY MALI PODNIKY A VEREJNÉ ORGÁNY UROBIŤ
Podniky, ktoré sa pohybujú v inovačnom ekosystéme, by si mali predbežne vyhodnotiť, či spĺňajú definíciu inovačného podniku a následne startupu alebo scaleupu. Praktické je pripraviť si dokumentáciu k výdavkom na výskum a vývoj, inovačným projektom, počtu pracovníkov, finančným ukazovateľom, veku a vlastníckej štruktúre. Pri scaleupe treba navyše sledovať a vedieť vypočítať dvojročnú rastovú dynamiku.
Orgány verejnej správy a inštitúcie pripravujúce podporné programy by mali pri nových opatreniach posúdiť, či je ich cieľovou skupinou niektorá z kategórií podľa odporúčania. Ak áno, použitie spoločnej európskej definície znižuje potrebu vytvárať vlastné kritériá a uľahčuje porovnateľnosť programu s opatreniami v iných členských štátoch.
Pri implementácii je vhodné súčasne presne stanoviť spôsob preukazovania jednotlivých kritérií. Najmä kvalitatívne kritérium inovačného podniku si bude vyžadovať metodiku, podľa ktorej sa bude overovať novosť alebo podstatné zlepšenie oproti stavu techniky a technologické či priemyselné riziko. Bez jednotného spôsobu dokazovania by sa časť fragmentácie mohla presunúť z definície do aplikačnej praxe.
Rovnako je potrebné nastaviť pravidlá pre kontrolu vlastníckej štruktúry, výpočet pracovníkov a posudzovanie účtovných údajov. Odporúčanie už poskytuje podrobný základ, ale konkrétny program by mal žiadateľovi jasne vysvetliť, ktoré dokumenty musí predložiť a k akému dátumu sa status posudzuje.
Publikované dňa 30.09.2026.