Iné

Novela Občianskeho zákonníka

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2020

Novela Občianskeho zákonníka sleduje hlavný zámer, ktorým je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 28. októbra 2019 zákon č. 394/2019 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Novelou zákonodarca reaguje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 sp. zn. PL. ÚS 10/2016-53, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 25/2019 Z. z.

Novela vkladá do Občianskeho zákonníka nové ustanovenie § 446, v zmysle ktorého: „Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

Podľa dôvodovej správy k novele strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádzala, pokiaľ nebola uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádzala peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa uvedenej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody mala poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z poškodeného sa v takomto prípade stával fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody mohol od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedal konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku bol schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemohol od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava teda nebola podľa predkladateľov novely súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popierali základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.

Novela, predložená vládou Slovenskej republiky, sleduje hlavný zámer, ktorým je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Doterajšia právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňala od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňovala poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom novely zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody.

Nová právna úprava ale nezakladá ďalší druh nároku voči zamestnávateľovi, ktorý by presahoval rámec náhrad za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v pracovno-právnych vzťahoch. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. V týchto prípadoch ide o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nie o odškodnenie presne kvalifikovanej, protiprávnym konaním spôsobenej majetkovej škody poškodeného spadajúcej do sféry základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Novela sa problematike náhrady škody ďalej venuje aj v ustanovení § 447 Občianskeho zákonníka. Podľa pôvodného znenia ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka: „Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení“.

Novelizované znenie predmetného ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka znie nasledovne: „Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov“.

Novelizované ustanovenie v zmysle osobitnej časti dôvodovej správy opúšťa pôvodnú, z hľadiska ochrany poškodeného nevyhovujúcu, naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon o sociálnom poistení a nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento „nový“ zárobok je závislý aj od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný, resp. čiastočne invalidný dôchodok. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.

Novela ďalej prináša aj zmenu ustanovenia § 447b Občianskeho zákonníka, ktorého pôvodné znenie („Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení“nahrádza znením novým („Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného dôchodku jednorazové odškodné“).

Aj v zmene citovaného ustanovenia možno vidieť odchýlenie sa od naviazanosti na právnu úpravu zákona o sociálnom poistení. Podľa predkladateľov novely je doterajšia právna úprava jednorazového vyrovnania, ktorá viaže maximálnu výšku jednorazového odškodnenia na zákon o sociálnom poistení v rozpore s princípom súkromného práva, pretože znižuje legitímne očakávanie poškodeného na úroveň nároku poisteného, ktorému sa má vyplatiť fiktívne poistné plnenie z neexistujúceho úrazového poistenia, namiesto toho, aby dosiahol reálne odškodnenie za majetkovú stratu, ktorú mu spôsobil iný zodpovedný subjekt. Novelizované ustanovenie preto umožňuje súdu za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok – žiadosť poškodeného a existencia dôležitého dôvodu, priznať peňažné dávky náhrad uhradzované vo forme peňažného dôchodku, vo forme jednorazového plnenia.

Novela sa dotkla aj ustanovenia § 448 Občianskeho zákonníka. Podľa pôvodného znenia predmetného ustanovenia: „Fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení“.

Novela nahrádza uvedené ustanovenie novým znením § 448 Občianskeho zákonníka: „Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu“.

Dôvodová správa uvádza, že v zmysle predošlého právneho stavu sa výška ušlého výživného pozostalým neposkytovala vo výške, ktorú povinná osoba skutočne plnila, ale vo výške, ktorá vyplýva z právnych predpisov o sociálnom poistení. Namiesto ušlého výživného Občiansky zákonník priznával pozostalým iba fiktívnu pozostalostnú rentu tak, ako keby bol poškodený fiktívne úrazovo poistený, pričom takýto nárok by mohli v prípade jeho smrti uplatniť fyzické osoby, voči ktorým mal zomretý poškodený vyživovaciu povinnosť. Takáto úprava podľa predkladateľov obmedzovala výšku náhrady škody vo forme ušlého výživného, čo je v rozpore s princípom súkromného práva o náhrade skutočnej majetkovej škody. Novelizovaná právna úprava predstavuje zásadnú zmenu v tom, že výška náhrady nákladov na výživu pozostalým je daná rozdielom medzi tým, čo im bol zomretý poškodený povinný na výživu poskytovať v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a medzi výškou dôchodkových dávok poberaných pozostalými z dôvodu smrti výživou povinnej alebo výživu im poskytujúcej osoby.

Novela dopĺňa do Občianskeho zákonníka aj prechodné ustanovenie § 879w, podľa ktorého: „Ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa  tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2019.“

Prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich vzniku a vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, sa budú riadiť podľa ustanovení § 446, § 447, § 447b a § 448 účinných od 1. decembra 2019. Počas prechodného obdobia, t.j. od 31. januára 2019 do 30. novembra 2019, sa bude náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, ktoré sú analogicky obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave.

Novela nadobudla účinnosť dňa 1. decembra 2019.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....