Podnikatelia

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty

  • Vydanie: ULC PRO BONO 4/2009

Dňa 1. apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona o dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej sa skrátilo obdobie na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľom tejto dane, zmeny sa dotkli aj uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty, novela zaviedla možnosť registrácie skupiny a pre zdaniteľné osoby, ktoré si registračnú povinnosť na účely tejto dane nesplnili alebo ju splnili s oneskorením, novela zakotvuje možnosť ich spätnej registrácie, ale i ďalšie zmeny. Obsah i dôsledky predmetnej novelizácie Vám v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO radi sprostredkujeme a nadviažeme tak na právne úpravy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, ktoré Vám priblížilo novembrové vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.

Dňa 1. apríla 2009 nadobudla účinnosť novelizácia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o dani z pridanej hodnoty“ alebo len „zákon“), ktorá bola vykonaná zákonom č. 83/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „novela zákona o dani z pridanej hodnoty“ alebo len „novela“).

V ďalšom texte Vám prezentujeme všetky ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorých sa novela svojou úpravou dotkla spolu s výkladom týchto zmien a doplnení zakotvených v zákone o dani z pridanej hodnoty a tak nadviažeme na tie právne úpravy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, ktorých výklad sme pre Vás spracovali v novembrovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.

Obdobne ako iné právne úpravy, ktoré boli v poslednom období prijaté s ambíciou zmierniť dopady pretrvávajúcej finančnej a hospodárskej krízy, aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty bola v NR SR prerokovaná a následne schválená v skrátenom legislatívnom konaní.

Medzi najvýznamnejšie zmeny zakotvené novelou do znenia zákona o dani z pridanej hodnoty patria (1) vytvorenie podmienok pre vytváranie daňových skupín na účely dane z pridanej hodnoty na Slovensku (ďalej v texte len „DPH skupina“), (2) zmeny pri uplatňovaní odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte len „daň“ alebo len „DPH“), a to zakotvením možnosti vykonať odpočítanie DPH v ktoromkoľvek období kalendárneho roka od vzniku nároku na odpočítanie DPH do konca zdaňovacieho obdobia kalendárneho roka, v ktorom tento nárok vznikol a po splnení podmienok na odpočet tejto dane, (3) skrátenie obdobia na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľom DPH o 30 dní, (4) umožnenie spätnej registrácie, a to úpravou postupu zdaniteľnej osoby, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty alebo túto registračnú povinnosť splnila s oneskorením dlhším ako 30 dní, čím sa podnikateľom vytvára možnosť uplatniť si nárok na odpočet dane za obdobie, v ktorom mali mať postavenie platiteľa dane, súčasne však budú povinní vysporiadať svoje prípadné povinnosti týkajúce sa tohto obdobia, teda podať daňové priznanie k DPH a uhradiť daň spätne za celé obdobie, počas ktorého mali byť platiteľom dane, (5) pre prenajímateľov nehnuteľností, ktorí sú platiteľmi DPH, možnosť rozhodnúť sa pre uplatnenie DPH na prenájom nehnuteľnosti aj v prípade, ak nájomca nie je platiteľom dane, ale je zdaniteľnou osobou, a to nielen tuzemskou, ale po novele i zahraničnou, (6) v obchodoch s investičným zlatom a iným zlatom a kovovým odpadom a šrotom zavedenie tuzemského sektorového „samozdanenia“, teda prenesenie povinnosti platiť daň na príjemcu tovaru, (7) ustanovenie lehoty na podanie daňového priznania právnym nástupcom, ak sa po úmrtí platiteľa dane, fyzickej osoby, nepokračuje v podnikaní a (8) legislatívno-technické úpravy a spresnenia viacerých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty.

Do zákona o dani z pridanej hodnoty vniesla novela viaceré úpravy, ktoré sa týkajú možnosti skupinovej registrácie na účely DPH, pričom samotný inštitút DPH skupiny je upravený v nových ustanoveniach § 4a a § 4b zákona o dani z pridanej hodnoty. Novela v súvislosti s inštitútom DPH skupiny upravila aj ďalšie ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, a to znenie § 70 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ustanovenia § 71, § 72 a § 73 zákona boli novelou rozšírené, každý o nový odsek a ďalej bolo do zákona o dani z pridanej hodnoty novelou včlenené nové ustanovenie § 81a zákona. Inštitútu DPH skupiny sa v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO venujeme osobitne.

Úpravou vykonanou v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona a v § 11 ods. 2 písm. a) zákona novela ich znenie spresnila v súlade s článkom 2 bod 1 písm. a) až c) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte len „smernica Rady 2006/112/ES“), a to tak, aby bolo jednoznačné, že predmetom dane sú len tie plnenia, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má príjmy, a teda sa nevzťahuje na tie činnosti, pri ktorých koná ako súkromná osoba.

Zmenou v § 38 ods. 5 zákona novela vykonala úpravu, na základe ktorej sa po novele prenajímateľ, platiteľ dane, môže rozhodnúť pre uplatnenie DPH na nájom nehnuteľnosti aj v prípade, ak nájomca nie je platiteľom dane, ale je zdaniteľnou osobou, a to nielen tuzemskou, ale po novele i zahraničnou. Do účinnosti novely sa platiteľ mohol rozhodnúť prenajať nehnuteľnosť s daňou len v prípade, ak nájomca bol platiteľom dane so sídlom alebo miestom podnikania na území SR (ďalej v texte len „tuzemsko“), prenajímateľ tak musel krátiť daň na vstupe, pokiaľ nehnuteľnosti prenajímal len zdaniteľným osobám.

Novela spresnila pojem zásielky nepatrnej hodnoty uvedený v § 48 ods. 2 písm. b) zákona, podľa ktorého sú oslobodené od dane pri dovoze tovaru všetky zásielky, ktorých hodnota nepresiahne 22 eur.

Doplnením znenia § 49 ods. 3 zákona novela upravila citované ustanovenie zákona v súlade s článkom 354 smernice Rady 2006/112/ES, nakoľko z doterajšieho znenia zákona nevyplýval zákaz uplatniť odpočet z prevádzkových nákladov u platiteľov dane, ktorí dodávajú investičné zlato oslobodené od dane alebo sprostredkujú dodanie investičného zlata (§ 67 ods. 3 zákona). V zmysle článku 354 smernice Rady 2006/112/ES majú tieto osoby právo na odpočet dane len zo vstupov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 67 ods. 5 a 6 zákona. Novela vylučuje odpočet dane z prevádzkových nákladov a vzťahuje sa len k činnosti, ktorá sa týka dodania investičného zlata oslobodeného od dane a jeho sprostredkovania.

Úpravou ustanovenia § 51 ods. 2 zákona novela platiteľom DPH umožňuje vykonať odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) zákona za ktorékoľvek zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie DPH vzniklo, pričom musia byť splnené podmienky na odpočítanie DPH, ktorými sú (1) vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona a (2) daňový doklad (dovozný doklad) podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. d) zákona, ktorý má zdaniteľná osoba k dispozícii do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k DPH. Novela teda umožňuje platiteľom dane vykonať odpočítanie DPH buď v prvom zdaňovacom období, ak boli splnené všetky podmienky pre vykonanie odpočítania dane, alebo v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach toho istého kalendárneho roka.

V prípade, ak zdaniteľná osoba nemá k dispozícii daňový doklad (dovozný doklad) podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. d) zákona do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k DPH za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom tento doklad dostane.

Odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona vykoná platiteľ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Rozšírením ustanovenia § 51 zákona o nový odsek 3 novela zakotvila, že ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely uplatnenia odpočítania dane sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. Doterajší odsek 3 citovaného ustanovenia zákona sa po novele označuje ako odsek 4.

V súvislosti s úpravou vykonanou v § 51 ods. 2 zákona bola doplnená aj tretia veta ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, na základe ktorého má po novele platiteľ dane povinnosť uviesť vo svojich záznamoch zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.

Do účinnosti novely mala právo na odpočítanie dane iba osoba, ktorá bola registrovaná ako platiteľ dane. Rozšírením ustanovenia § 55 zákona o nový odsek 3 novela zakotvila možnosť odpočítania dane aj pre prípady, keď zdaniteľná osoba nebola platiteľom dane z dôvodu, že si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila s oneskorením dlhším ako 30 dní, a to za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, kedy osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň. Odpočítanie dane sa v tomto prípade uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa novelou doplneného § 78 ods. 9 zákona. Z prechodného ustanovenia § 85f ods. 1 zákona po novele vyplýva, že ustanovenie § 55 ods. 3 zákona v znení účinnom odo dňa 1. apríla 2009 sa nepoužije, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009, teda pred nadobudnutím účinnosti novely.

V súvislosti s registračnou povinnosťou novela doplnila aj ustanovenie § 78 zákona o nový odsek 9, prostredníctvom ktorého zakotvila úpravu podania daňového priznania zdaniteľnou osobou, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila s oneskorením dlhším ako 30 dní. Zdaniteľná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, a to do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní odo dňa podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň, ak toto oneskorenie je viac ako 30 dní. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa novelou zakotveného § 69 ods. 13 zákona, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 zákona, pričom ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 zákona prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13 zákona, daňový úrad vykoná kontrolu a daň vráti v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Z prechodného ustanovenia § 85f ods. 1 zákona po novele vyplýva, že ustanovenie § 78 ods. 9 zákona v znení účinnom odo dňa 1. apríla 2009 sa nepoužije, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009, teda pred nadobudnutím účinnosti novely.

Z nového ustanovenia § 69 ods. 13 zákona ďalej vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila svoju registračnú povinnosť alebo ju splnila s oneskorením dlhším ako 30 dní, je za obdobie, v ktorom už mala mať postavenie platiteľa dane, povinná platiť daň z tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala v tomto období, s výnimkou, ak osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona príjemca. Z prechodného ustanovenia § 85f ods. 1 zákona po novele vyplýva, že ustanovenie § 69 ods. 13 zákona v znení účinnom odo dňa 1. apríla 2009 sa nepoužije, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009, teda pred nadobudnutím účinnosti novely. Novela teda umožňuje vrátiť nadmerný odpočet platiteľom dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť, správcovi dane novela súčasne vytvára možnosť tým platiteľom dane, ktorí si nesplnili svoju registračnú povinnosť, spätne vymerať DPH.

S cieľom eliminovať daňové podvody v obchodoch s investičným zlatom a iným zlatom ako aj v obchodoch s kovovým odpadom a kovovým šrotom novela doplnila § 69 zákona o nové odseky 10 až 12, prostredníctvom ktorých zakotvila tuzemské sektorové samozdanenie („reverse charge mechanizmus“), teda povinnosť platiť DPH je po novele prenesená na príjemcu tovaru. Prenos daňovej povinnosti novela rovnako zakotvila aj na služby sprostredkovania dodania investičného zlata a iného zlata. O novom ustanovení § 69 ods. 13 zákona sme sa už zmienili. Doterajší odsek 10 ustanovenia § 69 zákona sa po novele označuje ako odsek 14.

Na základe novelou doplneného znenia § 71 ods. 7 zákona platí, že ak platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 65 zákona (v ktorom je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry) alebo § 66 zákona (v ktorom je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare), musí vo faktúre uviesť odkaz (1) na túto úpravu, (2) odkaz na článok 306 smernice Rady 2006/112/ES alebo 313 smernice Rady 2006/112/ES alebo (3) informáciu, že uplatňuje osobitnú úpravu. V prípade, ak platiteľ dodá investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona, musí vo faktúre uviesť odkaz (1) na § 67 ods. 3 zákona, (2) na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES alebo (3) informáciu, že dodáva investičné zlato oslobodené od dane. V prípade, ak platiteľ dodá tovar alebo službu, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca tovaru alebo služby podľa novelou zakotveného § 69 ods. 10, 11 alebo 12 zákona, musí vo faktúre uviesť odkaz (1) na § 69 ods. 10, 11 alebo 12 zákona, (2) na článok 198 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES alebo (3) informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná.

Rozšírením § 72 ods. 2 zákona o nové písmená i) a j) novela zakotvila ďalšie náležitosti faktúry, a to pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane do iného členského štátu, keď sa toto oslobodenie od dane prednostne posudzuje podľa § 67 ods. 3 zákona, a teda nie podľa § 43 zákona, pričom v tomto prípade faktúra musí obsahovať odkaz (1) na 67 ods. 3 zákona, (2) na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES alebo (3) informáciu, že investičné zlato je oslobodené od dane. V takomto prípade sa dodanie tovaru, teda investičného zlata, do iného členského štátu neuvádza v súhrnnom výkaze. Ďalšia úprava doplňujúca náležitosti faktúr sa týka situácie pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu a pri dodaní elektriny, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň kupujúci v inom členskom štáte, pričom v týchto prípadoch faktúra musí obsahovať odkaz (1) na článok 195 smernice Rady 2006/112/ES alebo (2) informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar dodaný.

Na základe pozmeňovacieho poslaneckého návrhu predloženého v NR SR počas rokovania o tejto novele bola do § 79 zákona o dani z pridanej hodnoty zaradená aj úprava umožňujúca skrátenie lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu DPH tým platiteľom dane, ktorí pre tento časovo rýchlejší postup splnia podmienky, a to v období kratšom o 30 dní v porovnaní s doterajšou úpravou, pretože ich nadmerný odpočet sa nebude prenášať do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Novela v prvej vete ustanovenia § 79 ods. 1 zákona zakotvila výnimku z postupu podľa tohto ustanovenia zákona umožňujúcu vrátenie nadmerných odpočtov DPH v kratšej lehote, a to na základe postupu podľa novej úpravy, ktorá bola novelou včlenená do nových odsekov 2 a 3 § 79 zákona.

Na základe nového § 79 ods. 2 zákona platí, že daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak sú splnené tri podmienky, a to (1) ak zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, (2) ak platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol a (3) ak platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov, ktorými v zmysle novej poznámky pod čiarou k odkazu 29b sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Novela ustanovenie § 79 zákona doplnila aj o ďalší nový odsek 3, z ktorého vyplýva, že platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 2 zákona, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Doterajší odsek 2 ustanovenia § 79 zákona sa po novele označuje ako odsek 4, v ktorom je po novele okrem doterajšej úpravy obsiahnutá aj úprava zohľadňujúca nové číselné označenie odsekov v tomto ustanovení zákona.

Z prechodného ustanovenia § 85f ods. 2 zákona po novele vyplýva, že ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 zákona v znení účinnom odo dňa 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl 2009.

Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov teda môžu využiť tí platitelia dane, ktorých možno považovať za finančne spoľahlivé osoby, ktoré nemajú nedoplatky týkajúce sa ich daňových, colných a odvodových povinností, pričom títo platitelia dane budú povinní svoju finančnú spoľahlivosť, teda splnenie všetkých podmienok uvedených v § 79 ods. 2 zákona, vyznačiť v daňovom priznaní, ktorého nový vzor bol ustanovený opatrením Ministerstva financií SR s účinnosťou odo dňa 1. apríla 2009, o ktorom Vás v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO taktiež informujeme. Spomínané skoršie vrátenie nadmerného odpočtu DPH je možné využiť prvýkrát v zdaňovacom období, ktorým je apríl 2009, takže ak nadmerný odpočet DPH vznikol napríklad v apríli 2009, potom 12 kalendárnych mesiacov sa bude počítať od marca 2009 spätne.

V tejto súvislosti si Vám dovoľujeme dať do pozornosti, že daňové orgány budú splnenie podmienok ustanovených v § 79 ods. 2 zákona kontrolovať v úzkej súčinnosti s colnými orgánmi, sociálnou poisťovňou a tiež zdravotnými poisťovňami a v prípade, ak si platiteľ dane uplatní skoršie vrátenie nadmerného odpočtu vyznačením v daňovom priznaní aj napriek skutočnosti, že nespĺňa podmienky ustanovené v § 79 ods. 2 zákona, a daňový úrad mu takto uplatnený nadmerný odpočet vráti, bude mu uložený sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o správe daní a poplatkov“) v spojení s § 35b ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, ktorého výška je identická ako v iných prípadoch oneskoreného platenia dane, teda správca dane v danom prípade vyrubí sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia nadmerného odpočtu platiteľovi dane, pričom tento sankčný úrok bude platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý nespĺňal podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, vyrubený za obdobie 30 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu vrátane.

Pre tých platiteľov dane, ktorí nespĺňajú podmienky ustanovené v § 79 ods. 2 zákona, sa po novele postup pri vrátení odpočtu DPH nezmenil, naďalej budú postupovať podľa § 79 ods.1 zákona, a teda uplatnia postup odpočítania nadmerného odpočtu od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období.

Upravením znenia prvej vety § 83 ods. 3 zákona novela ustanovila lehotu na podanie daňového priznania právnym nástupcom, ak sa po úmrtí platiteľa dane, fyzickej osoby, nepokračuje v podnikaní, pričom po novele má právny nástupca povinnosť podať daňové priznanie v lehote troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia.

Okrem už spomínaných zmien novela v zákone o dani z pridanej hodnoty vykonala aj viaceré legislatívno-technické úpravy a spresnenia, a to konkrétne v poznámke pod čiarou k odkazu 5, v ktorom doterajší text nahradila názvami zákonov, predmetom ktorých je úprava spotrebných daní, ďalej v § 43 ods. 6 písm. a) zákona, ktoré bolo spresnené v súlade s článkom 151 smernice Rady 2006/112/ES, na základe ktorého je možné v rámci diplomatických a konzulárnych vzťahov uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a poskytnutí služby v tuzemsku. Vzhľadom na znenie článku 148 smernice Rady 2006/112/ES bola spresnená aj úvodná veta ustanovenia § 47 ods. 7 zákona, v ktorej boli slová „pohonných látok a potravín“ nahradené slovom „tovaru“. Vo väzbe na článok 226 bod 9 a 10 smernice Rady 2006/112/ES bolo spresnené aj ustanovenie § 71 ods. 2 písmená h) a i) zákona, predmetom úpravy ktorého sú náležitosti faktúr, pričom znenie citovaného ustanovenia zákona bolo len precíznejšie upravené a po novele určuje, že faktúra musí okrem iných náležitostí obsahovať uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane a výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

O prechodných ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli novelou včlenené do nového § 85f zákona s účinnosťou odo dňa 1. apríla 2009, sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte.

Už z názvu novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že novelou zákona o dani z pridanej hodnoty bol zmenený a doplnený zákon o správe daní a poplatkov, ktorého sprievodnú novelizáciu vykonala novela zákona o dani z pridanej hodnoty článkom II, a to s rovnakou účinnosťou, teda s účinnosťou odo dňa 1. apríla 2009.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....