Iné

Novela zákona o e-Governmente

  • Vydanie: ULC PRO BONO 9/2022

Novela zákona o e-Governmente sa snaží reflektovať na niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Dňa 20. septembra 2022 bol prijatý zákon č. 325/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente)“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela okrem zákona o e-Governmente mení a dopĺňa aj (A) zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), (B) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), (C) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), (D) zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe“), zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri trestov“), (E) zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), (F) zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), (G) zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a (H) zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IT vo verejnej správe“).

V nasledujúcom texte prinášame len prehľad najdôležitejších zmien a zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely.

Notifikácie

Novela priniesla do zákona o e-Governmente veľké množstvo zmien a doplnení. Jednou z nich je modifikácia ustanovenia § 18 zákona o e-Governmente, upravujúceho notifikácie.

„Notifikáciou je na účely tohto zákona o e-Governmente právne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci do elektronickej schránky alebo iným spôsobom v elektronickej podobe“ (ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o e-Governmente). „Ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi, orgán verejnej moci môže zasielať notifikácie (A) priebehu a stave konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osobám, ktoré sú účastníkom konania alebo ktorých sa vec týka, (B) o iných dôležitých skutočnostiach, ktoré vyplývajú z výkonu jeho činnosti, osobám, ktorých sa vec týka, (C) obsahujúce výzvu v krízovej situácii alebo iné dôležité oznámenie určené verejnosti“ (ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o e-Governmente).

„Zasielanie notifikácií možno podmieniť registráciou alebo vopred daným súhlasom adresáta notifikácie. Zasielanie notifikácií podlieha registrácii alebo vopred danému súhlasu vždy, ak je spojené s nákladmi, ktoré má hradiť adresát notifikácie. Registrácia sa vykonáva a súhlas sa udeľuje spôsobom, ktorý určí orgán verejnej moci a tieto úkony sú bezodplatné“ (ustanovenie § 18ods. 3 zákona o e-Governmente). „Ak je zasielanie notifikácie zvoleným spôsobom spojené s nákladmi, orgán verejnej moci, ktorý notifikáciu zasiela, môže požadovať ich úhradu od adresáta notifikácie; o tejto skutočnosti musí byť adresát vopred informovaný spôsobom, ktorý neumožní vykonanie registrácie alebo udelenie súhlasu bez toho, aby adresát potvrdil svoj súhlas s takým spôsobom zasielania notifikácií“ (ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o e-Governmente).

„Ak je zasielanie notifikácie zvoleným spôsobom spojené s nákladmi a notifikácia sa zasiela cez notifikačný modul, orgán verejnej moci, ktorý notifikáciu zasiela, je povinný tieto náklady vopred uhradiť v sume podľa sadzobníka úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov“ (ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o e-Governmente). „Zasielanie notifikácií výlučne s využitím funkcionality ústredného portálu alebo spoločného modulu, ako aj zasielanie elektronickou poštou, je pre orgán verejnej moci a adresáta vždy bezodplatné“ (ustanovenie § 18 ods. 6 zákona o e-Governmente).

Ustanovenie § 22 zákona o e-Governmente

Obmenou si po novom prechádza aj ustanovenie § 22 zákona o e-Governmente.

„Evidenciu autentifikačných prostriedkov vedie Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“) a sprístupňuje ju v metainformačnom systéme a zverejnením na ústrednom portáli“ (ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o e-Governmente). „Ministerstvo investícií zapíše autentifikačný prostriedok do evidencie autentifikačných prostriedkov na žiadosť prevádzkovateľa autentifikačného prostriedku, ak má preukázané, že autentifikačný prostriedok (A) zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu a spĺňa štandardy ustanovené pre činnosti spojené s elektronickou úradnou komunikáciou vydané podľa osobitného predpisu, (B) spĺňa podmienky ustanovené pre autentifikáciu podľa tohto zákona o e-Governmente, (C) umožňuje autentifikáciu najmenej v rozsahu, v ktorom tento zákon o e-Governmente ukladá povinnosť vykonať autentifikáciu alebo umožňuje vykonať autentifikáciu a (D) má byť so súhlasom správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu použitý na autentifikáciu pri prístupe k ústrednému portálu, elektronickej komunikácii prostredníctvom ústredného portálu, pri prístupe do elektronickej schránky alebo disponovaní s elektronickou schránkou, ak sa zápis požaduje na tieto účely“ (ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente).

„Žiadosť podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente sa podáva elektronicky a obsahuje identifikačné údaje prevádzkovateľa autentifikačného prostriedku, ktorého zápis sa žiada, opis autentifikačného prostriedku a spôsobu jeho použitia, opis spôsobu evidencie údajov podľa ustanovenia § 21 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente a opis spôsobu vydávania, zneplatnenia a zabezpečenia proti riziku zneužitia autentifikačného prostriedku. Ak sa zápis požaduje na účely podľa ustanovenia § 22 ods. písm. d) zákona o e-Governmente, žiadosť obsahuje aj túto informáciu. K žiadosti podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente sa prikladajú dokumenty preukazujúce splnenie podmienok podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente a vzorové zmluvy, ktoré sú uzatvárané v súvislosti s vydaním alebo používaním autentifikačného prostriedku“ (ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o e-Governmente).

„Ak ide o autentifikačný prostriedok určený na použitie výlučne alebo v podstatnej miere v elektronickej úradnej komunikácii s miestnou územnou samosprávou, ministerstvo investícií si pred rozhodnutím o žiadosti vyžiada stanovisko správcu dátového centra. Ak má byť autentifikačný prostriedok použitý na autentifikáciu pri prístupe k ústrednému portálu, elektronickej komunikácii prostredníctvom ústredného portálu, prístupe do elektronickej schránky alebo disponovaní s elektronickou schránkou, podmienkou zápisu autentifikačného prostriedku na tento účel použitia je súhlas správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu“ (ustanovenie § 22 ods. 4 zákona o e-Governmente).

„Zápis podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente sa vykonáva s platnosťou na dva roky a prevádzkovateľ zapísaného autentifikačného prostriedku môže požiadať o zápis na ďalšie dva roky najskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby; ustanovenia § 22 ods. 2 až 4 zákona o e-Governmente sa použijú rovnako. Ak dôjde k zmene zapísaného autentifikačného prostriedku alebo jeho podstatných parametrov, ministerstvo investícií vykoná opätovné posúdenie splnenia podmienok podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente. Ak zapísaný autentifikačný prostriedok prestane spĺňať podmienky podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente alebo ak o to požiada prevádzkovateľ autentifikačného prostriedku, ministerstvo investícií zapísaný autentifikačný prostriedok z evidencie autentifikačných prostriedkov vymaže“ (ustanovenie § 22 ods. 5zákona o e-Governmente).

„Ministerstvo investícií koordinuje používanie autentifikátorov podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c)zákona o e-Governmente a na tento účel (A) kontroluje splnenie a dodržiavanie podmienok na zápis do evidencie autentifikačných prostriedkov podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o e-Governmente, (B) usmerňuje orgány verejnej moci pri ich prevádzkovaní a používaní a pri správe zmluvných vzťahov s nimi súvisiacich, (C) vyhodnocuje požiadavky na takéto autentifikátory, ich používanie a stav ich prevádzkovania“ (ustanovenie § 22 ods. 6 zákona o e-Governmente).

Záznam o vykonanej zaručenej konverzii a osvedčovacia doložka

Zmeny sa po novom dotkli aj problematiky záznamu o vykonanej zaručenej konverzii a osvedčovacej doložky (ustanovenie § 37 zákona o e-Governmente).

„Záznam o vykonanej zaručenej konverzii obsahuje údaje o dokumente vrátane jeho autorizácie, jej overenia a o použitých bezpečnostných prvkoch, údaje o osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala, údaj o čase jej vykonania a evidenčné údaje o vykonanej zaručenej konverzii. Osobné údaje o osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala, sa uvádzajú v rozsahu identifikátor osoby, meno, priezvisko, funkcia a pracovné zaradenie“ (ustanovenie § 37 ods. 1zákona o e-Governmente). „Osvedčovacia doložka obsahuje údaje identifikujúce záznam o vykonanej zaručenej konverzii v centrálnej evidencii záznamov a vyhlásenie osoby, ktorá konverziu vykonala, o dodržaní postupu podľa tohto zákona o e-Governmente“ (ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o e-Governmente).

„Ak sa zaručená konverzia vykonáva automatizovaným spôsobom, neuvádzajú sa údaje o fyzickej osobe, ktorá zaručenú konverziu vykonala, a vlastnoručný podpis možno nahradiť faksimile alebo obdobným spôsobom“ (ustanovenie § 37 ods. 4 zákona o e-Governmente). „Osoba vykonávajúca konverziu spracúva osobné údaje podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o e-Governmente na účely výkonu zaručenej konverzie a plnenia povinností podľa tohto zákona o e-Governmente v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu a počas nevyhnutnej doby“ (ustanovenie § 37 ods. 4 zákona o e-Governmente). „Rozsah údajov podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o e-Governmente iných než osobné údaje a vzor záznamu o vykonanej zaručenej konverzii a osvedčovacej doložky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo investícií“ (ustanovenie § 37 ods. 5 zákona o e-Governmente).

Zákon o IT vo verejnej správe

Ďalšou výraznou zmenou, ktorú novela do právneho poriadku Slovenskej republiky priniesla, je doplnenie nových ustanovení § 24a a § 24b zákona o IT vo verejnej správe.

„Vládny cloud je cloud computing prevádzkovaný vo forme hybridného cloudu, ktorý je tvorený vládnymi cloudovými službami“ (ustanovenie § 24a ods. 1 zákona o IT vo verejnej správe). „Vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie orgán vedenia a sprístupňuje ju v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy“ (ustanovenie § 24a ods. 2 zákona o IT vo verejnej správe). „Orgán vedenia zapíše cloudovú službu do evidencie vládnych cloudových služieb na žiadosť poskytovateľa cloudovej služby, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 24a ods. 7 zákona o IT vo verejnej správe a má preukázané, že cloudová služba spĺňa štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. f) zákona o IT vo verejnej správe. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva elektronicky, obsahuje identifikačné údaje poskytovateľa cloudovej služby, prevádzkovateľa cloudovej služby a opis cloudovej služby a prikladajú sa k nej dokumenty preukazujúce splnenie podmienok podľa prvej vety a vzorové zmluvy, ktoré sú s používaním cloudovej služby odberateľom cloudovej služby spojené. Ak ide o cloudovú službu určenú miestnej územnej samospráve, orgán vedenia si pred rozhodnutím o žiadosti vyžiada stanovisko správcu dátového centra obcí“ (ustanovenie § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe).

„Zápis podľa ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe sa vykonáva s platnosťou na dva roky a poskytovateľ vládnej cloudovej služby môže požiadať o zápis na ďalšie dva roky najskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby; ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe sa použijú rovnako. Ak dôjde k zmene vládnej cloudovej služby alebo jej podstatných parametrov, orgán vedenia vykoná opätovné posúdenie splnenia podmienok na zápis do evidencie vládnych cloudových služieb podľa ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe. Ak vládna cloudová služba prestane spĺňať podmienky na jej zápis do evidencie vládnych cloudových služieb podľa ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe, orgán vedenia ju z evidencie vymaže“ (ustanovenie § 24a ods. 4 zákona o IT vo verejnej správe).

„Štandardy podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. f) zákona o IT vo verejnej správe ustanovia úrovne cloudových služieb podľa ustanovenia § 24a ods. 8 písm. e) zákona o IT vo verejnej správe, pri dosiahnutí ktorých môže orgán riadenia na účely konania v rozsahu podľa osobitných predpisov vo veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb odoberať a využívať len cloudové služby, ktoré sú vládnymi cloudovými službami“ (ustanovenie § 24a ods. 5 zákona o IT vo verejnej správe). „Odberateľom vládnych cloudových služieb môže byť len orgán riadenia. Orgán riadenia je povinný oznamovať orgánu vedenia, ktoré vládne cloudové služby využíva vrátane orgánom vedenia určených informácií potrebných na plnenie jeho úloh podľa ustanovenia § 24a ods. 8 zákona o IT vo verejnej správe; na tento účel orgán vedenia sprístupňuje pre orgány riadenia elektronickú službu“ (ustanovenie § 24a ods. 6 zákona o IT vo verejnej správe).

„Poskytovateľom cloudovej služby a prevádzkovateľom cloudovej služby v časti privátneho cloudu v modeli infraštruktúra ako služba a platforma ako služba môže byť spomedzi orgánov riadenia len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom pre tieto služby výpočtové zdroje zabezpečujú datacentrum v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a datacentrum v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky; ak je to potrebné, orgán vedenia môže rozhodnúť, že v časti privátneho cloudu môže zabezpečovať výpočtové zdroje a poskytovať alebo prevádzkovať cloudovú službu v modeli infraštruktúra ako služba a platforma ako služba aj iná osoba, ktorá je správcom nadrezortného informačného systému verejnej správy“ (ustanovenie § 24a ods. 7 zákona o IT vo verejnej správe).

„Orgán vedenia koordinuje poskytovanie a používanie vládnych cloudových služieb a na tento účel (A) kontroluje splnenie a dodržiavanie podmienok na zaradenie cloudovej služby do evidencie vládnych cloudových služieb podľa ustanovenia § 24a ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe, (B) usmerňuje orgány riadenia pri poskytovaní a používaní vládnych cloudových služieb a pri správe zmluvných vzťahov s nimi súvisiacich vrátane koordinácie požiadaviek na dohody o úrovni poskytovania vládnych cloudových služieb a dohľadu nad ich dodržiavaním, (C) vypracúva plán implementácie, rozvoja a centralizácie datacentier v správe orgánov riadenia a dohliada na jeho uplatňovanie, (D) vyhodnocuje požiadavky na vládne cloudové služby, ich používanie a stav ich poskytovania, (E) štandardizuje kategorizácie cloudových služieb podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa ich používanie týka“ (ustanovenie § 24a ods. 8 zákona o IT vo verejnej správe). „Zmluvy o používaní vládnej cloudovej služby musia obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu, ktoré sa použijú v prípade, ak bude poskytovateľ vládnej cloudovej služby spracúvať osobné údaje v mene odberateľa cloudovej služby“ (ustanovenie § 24a ods. 9 zákona o IT vo verejnej správe).

„Govnet je vládny elektronický komunikačný systém vytvorený na účely plnenia úloh vyplývajúcich orgánom riadenia z osobitných predpisov, ktorý je tvorený z elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Elektronické komunikačné služby sú súčasťou Govnetu v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom investícií“ (ustanovenie § 24b ods. 1 zákona o IT vo verejnej správe). „Správca Govnetu poverí prevádzkou a rozvojom Govnetu príspevkovú organizáciu zriadenú na tento účel, ktorá je podnikom podľa osobitného predpisu. Výdavky správcu Govnetu, vynaložené na zabezpečenie prevádzky a rozvoja Govnetu, sú výdavkami tohto správcu vynaloženými na plnenie jeho úloh“ (ustanovenie § 24b ods. 2 zákona o IT vo verejnej správe).

„Ak prevádzku Govnetu nie je technicky možné zabezpečiť vlastnými prostriedkami prevádzkovateľa, možno na účely zabezpečenia prevádzky Govnetu využiť verejnú elektronickú komunikačnú sieť“ (ustanovenie § 24b ods. 3 zákona o IT vo verejnej správe). „Govnet nie je verejnou sieťou a nie je tvorený verejne dostupnými službami. Do Govnetu sa pripája orgán riadenia, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou. Orgán riadenia, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou, sa môže pripojiť do Govnetu, ak sa tak dohodne so správcom Govnetu“ (ustanovenie § 24b ods. 4 zákona o IT vo verejnej správe).

„Pre orgán riadenia, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou, je používanie Govnetu bezodplatné; pre iný orgán riadenia je používanie Govnetu spojené s povinnosťou úhrady podľa cenníka úhrad za používanie Govnetu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom investícií“ (ustanovenie § 24b ods. 5 zákona o IT vo verejnej správe). „Prevádzka Govnetu musí byť plynulá, bezpečná a spoľahlivá a musí byť vykonávaná v súlade s bezpečnostnými a technickými pravidlami prevádzky Govnetu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom investícií“ (ustanovenie § 24b ods. 6 zákona o IT vo verejnej správe). „Činnosti súvisiace s nepretržitým monitorovaním na účely zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti Govnetu vykonáva aj vládna jednotka pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov“ (ustanovenie § 24b ods. 7 zákona o IT vo verejnej správe).

Účinnosť novely

Novela nadobúda účinnosť (A) čiastočne dňom vyhlásenia, (B) čiastočne dňa 01. novembra 2022, (C) čiastočne dňa 01. novembra 2023 a čiastočne (D) dňa 01. októbra 2024.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....