Verejná správa

Novela zákona o finančnej kontrole a audite

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2022

Novela zákona o finančnej kontrole a audite sľubuje najmä zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov z Európskej únie, či vytvorenie právneho základu na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík.

Dňa 01. februára 2022 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem zákona o finančnej kontrole sa novelou mení alebo dopĺňa aj (A) zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), (B) zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EŠIF“), (C) zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančných nástrojoch“) a (D) zákon č. 368/2021 Z. z o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mechanizme“).

Cieľ novely

Novela má znížiť administratívnu záťaž pri čerpaní prostriedkov Európskej únie, nakoľko reflektuje implementáciu čl. 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové

pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku, ktoré predpokladá vykonávanie kontroly na základe analýzy rizík. Novela tiež vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami (podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole), ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Cieľom novely je tiež snaha upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Novelizovanou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.

Vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť vlastného textu novely vyberáme pre účely tohto príspevku len najdôležitejšie zmeny, ktoré do právneho poriadku Slovenskej republiky priniesla.

Jednou z prvých zmien, ktorú novela do zákona o finančnej kontrole priniesla je precizovanie  definície pojmu „zamestnanec“, pričom zamestnancom sa rozumie tak fyzická osoba v pracovnom pomere ako aj osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a taktiež zamestnanci pracujúci v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. (ustanovenie § 2 písm. j) zákona o finančnej kontrole).

Novelou sa ďalej zavádza definícia pojmu „podpis“ („podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila“ (ustanovenie § 2 písm. t) zákona o finančnej kontrole)).

Za účelom zefektívnenia výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste sa novelou vytvára právny základ pre umožnenie externalizácie ich výkonu, a to prostredníctvom iného orgánu verejnej správy (napr. sprostredkovateľský orgán, ktorý nie je zároveň v pozícii poskytovateľa verejných financií), ktorý bude považovaný pre účely zákona o finančnej kontrole za oprávnenú osobu. Poverený orgán verejnej správy musí disponovať potrebnými odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na zabezpečenie výkonu finančnej kontroly a dosiahnutie jej cieľa. Zodpovednosť za vykonanú finančnú kontrolu naďalej zostáva na orgáne verejnej správy, ktorý iný orgán verejnej správy poveril, pričom zmluvne si tieto subjekty bližšie upravia aj postihový regres analogicky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti alebo inej aplikovateľnej právnej normy v závislosti od podmienok konkrétneho prípadu. Zároveň platí, že ak bude v tomto inom orgáne verenej správy vykonávané hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly, môže byť sankcionovaný podľa príslušných ustanovení § 28 zákona o finančnej kontrole (ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o finančnej kontrole).

Administratívna finančná kontrola

Novela priniesla tiež aktualizáciu ustanovenia § 8 zákona o finančnej kontrole („Administratívna finančná kontrola“).

„Orgán verejnej správy je povinný vykonávať administratívnu finančnú kontrolu súladu každej finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom. Ak tak ustanovia osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgán verejnej správy môže overiť súlad finančnej operácie alebo jej časti podľa prvej vety len s určenými skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole; spôsob určenia skutočností uvedených v ustanovení § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole ustanovia osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Administratívnu finančnú kontrolu vykonávajú osoby uvedené v ustanovení § 7 ods. 2zákona o finančnej kontrole“ (ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o finančnej kontrole).

„Orgán verejnej správy môže poveriť výkonom administratívnej finančnej kontroly iný orgán verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na administratívnu finančnú kontrolu podľa prvej vety sa primerane vzťahuje ustanovenie § 7 ods. 2 prvej vety zákona o finančnej kontrole“ (ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o finančnej kontrole). „Ustanovenie § 8 ods. 1 sa nepoužije na poskytnutie verejných financií z rozpočtu orgánu verejnej správy, ak finančná operácia alebo jej časť súvisí so zabezpečením vlastnej prevádzky iného orgánu verejnej správy zapojeného na jeho rozpočet alebo iného orgánu verejnej správy v jeho vecnej pôsobnosti“ (ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o finančnej kontrole).

„Ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe správneho konania, súdneho konania, certifikačného overovania alebo iného konania podľa osobitných predpisov, administratívna finančná kontrola sa nevykonáva; to neplatí, ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe rozhodnutia podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 8 ods. 4 zákona o finančnej kontrole). „Na vykonávanie administratívnej finančnej kontroly a na úkony súvisiace s vykonanou administratívnou finančnou kontrolou sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa ustanovení § 20 až 27 zákona o finančnej kontrole“ (ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o finančnej kontrole).

Pokuty

Novelou dochádza aj zmene ustanovenia § 28 zákona o finančnej kontrole, týkajúceho sa pokút.

„Orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán, ktorý vykonáva vládny audit alebo hodnotí kvalitu vykonávania finančnej kontroly alebo auditu, je oprávnený uložiť za nesplnenie povinností uvedených v ustanoveniach § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23 zákona o finančnej kontrole (A) povinnej osobe alebo tretej osobe poriadkovú pokutu do výšky 100 000 eur, (B) zamestnancovi povinnej osoby alebo zamestnancovi tretej osoby poriadkovú pokutu do výšky 3 000 eur“ (ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o finančnej kontrole).

„Ak fyzická osoba uvedená v ustanovení § 7 ods. 2 zákona o finančnej kontrole nevykoná základnú finančnú kontrolu, vykoná základnú finančnú kontrolu v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 a 3zákona o finančnej kontrole alebo jej vyjadrenie podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o finančnej kontrole je nesprávne, auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť jej pokutu do výšky 3 000 eur“ (ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o finančnej kontrole).

„Za nevykonanie administratívnej finančnej kontroly, vykonanie administratívnej finančnej kontroly v rozpore s ustanovením § 8 zákona o finančnej kontrole, vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s ustanovením § 9 zákona o finančnej kontrole alebo, ak čiastková správa alebo správa neobsahuje nedostatky, ktoré v čase výkonu administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste existovali, ale orgán verejnej správy ich nezistil, hoci na základe dostupných dokladov a skutočností ich zistiť mal, je auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, oprávnený uložiť orgánu verejnej správy pokutu najviac do výšky sumy zodpovedajúcej sume verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité“ (ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o finančnej kontrole).

„Auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť pokutu orgánu verejnej správy do výšky 100 000 eur za (A) nesplnenie povinností uvedených v ustanovení § 5 zákona o finančnej kontrole, (B) nesplnenie povinností uvedených v ustanovení § 7 zákona o finančnej kontrole alebo (C) nesplnenie povinností uvedených v ustanovení § 8 zákona o finančnej kontrole, alebo vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s ustanovením § 9 zákona o finančnej kontrole, ak nie je splnená podmienka na uloženie pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o finančnej kontrole“ (ustanovenie § 28 ods. 4 zákona o finančnej kontrole).

„Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) je oprávnené uložiť pokutu správcovi kapitoly štátneho rozpočtu do výšky 3 000 eur za nesplnenie povinností uvedených v ustanoveniach § 15 ods. 4, § 16 ods. 1 alebo § 18 ods. 1 písm. a) a b) zákona o finančnej kontrole“ (ustanovenie § 28 ods. 5 zákona o finančnej kontrole). „Orgán verejnej správy je oprávnený uložiť osobe uvedenej v ustanovení § 27 ods. 1 zákona o finančnej kontrole  pokutu do výšky 3 000 eur za nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 27 ods. 1 zákona o finančnej kontrole“ ustanovenie § 28 ods. 6 zákona o finančnej kontrole).

„Ak vládny audit vykonáva iná právnická osoba podľa ustanovenia § 19 ods. 5 zákona o finančnej kontrole, pokutu podľa ustanovenia § 28 ods. 1 až 4 zákona o finančnej kontrole je oprávnené uložiť ministerstvo financií“ (ustanovenie § 28 ods. 7 zákona o finančnej kontrole).

„Ak porušenie, za ktoré sa môže uložiť pokuta podľa ustanovenia § 28 ods. 2 až 4 zákona o finančnej kontrole, zistí orgán verejnej správy, ktorý nie je oprávnený na uloženie pokuty podľa týchto odsekov, pokutu je oprávnený uložiť auditujúci orgán“ (ustanovenie § 28 ods. 8zákona o finančnej kontrole). „Pri ukladaní pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 1 až 6 zákona o finančnej kontrole sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností“ (ustanovenie § 28 ods. 9 zákona o finančnej kontrole). „Uložením pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 1 až 5 zákona o finančnej kontrole nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie sa pokuta uložila. Pokutu podľa ustanovenia § 28 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o finančnej kontrole možno uložiť opakovane“ (ustanovenie § 28 ods. 10 zákona o finančnej kontrole).

„Pokutu podľa ustanovenia § 28 ods. 1 až 6 zákona o finančnej kontrole možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinností“ (ustanovenie § 28 ods. 11 zákona o finančnej kontrole). „Pokuta je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty“ (ustanovenie § 28 ods. 12 zákona o finančnej kontrole).

„Na konanie o uloženie pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 1 až 6 zákona o finančnej kontrole sa vzťahuje Správny poriadok“ (ustanovenie § 28 ods. 13 zákona o finančnej kontrole). „Pokuty uložené podľa tohto zákona o finančnej kontrole sú príjmom štátneho rozpočtu, ak ustanovenie § 28 ods. 15 zákona o finančnej kontrole neustanovuje inak“ (ustanovenie § 28 ods. 14 zákona o finančnej kontrole). „Pokuty uložené podľa ustanovenia § 28 ods. 1, 5 a 6 zákona o finančnej kontrole sú príjmom rozpočtu orgánu verejnej správy, ktorý ich uložil“ (ustanovenie § 28 ods. 15 zákona o finančnej kontrole).

Novela sa stručne dotkla aj daňového poriadku v rámci ktorého predĺžila lehotu na zverejnenie aktualizovaného zoznamu daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti (ustanovenie § 165m ods. 1 daňového poriadku) a lehoty na zaslanie oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti (ustanovenie § 165m ods. 2 a 3 daňového poriadku).

Novelou sa mení a dopĺňa aj zákon o EŠIF. Povinnosť orgánu auditu zverejňovať na webovom sídle ministerstva financií v termínoch do 28. februára a 31. augusta nedostatky a odporúčania z vládnych auditov bola do zákona o EŠIF doplnená novelou č. 202/2021 Z. z. Nakoľko sú vládne audity vykonávané priebežne počas celého roka a ich výsledky sú sumárne oznamované Európskej komisii vo februári nasledujúceho roka formou výročnej kontrolnej správy, novelou sa termíny na zverejňovanie harmonizujú s platným systémom oznamovania výsledkov vládnych auditov voči Európskej komisii. Preto sa zavádza zverejňovanie nedostatkov a odporúčaní z vládnych auditov na webovom sídle ministerstva financií do 31. marca tak, aby bol zároveň vytvorený dostatočný časový priestor pre spracovanie nedostatkov a odporúčaní na základe zaslaných výročných kontrolných správ (ustanovenie § 10 ods. 2 písm. g) zákona o EŠIF).

Zmenou si prešiel aj zákon o finančných nástrojoch, do ktorého novela vložila napríklad nové ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o finančnej kontrole („Riadiaci orgán vykonáva kontrolu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o finančných nástrojoch ako finančnú kontrolu. Ak riadiaci orgán vykonáva kontrolu podľa prvej vety ako administratívnu finančnú kontrolu, overuje súlad operácie len s tými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktoré so zohľadnením písomnej analýzy rizík určí tak, aby boli naplnené ciele finančnej kontroly“).

Na záver novela dopĺňa aj zákon o mechanizme. Novinkou je napríklad doplnenie nového ustanovenia § 12 ods. 1 písm. c) zákona o mechanizme („Prostriedky mechanizmu sa poskytujú na základe priameho vyzvania podľa ustanovenia§ 13 ods. 1 zákona o mechanizme priamo určenému prijímateľovi, ktorým je prijímateľ určený rozhodnutím vlády, ktorý je v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo je právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou zriadenou na základe zákona, a ktorý vykonáva úlohy, na ktoré sa poskytujú prostriedky mechanizmu na účely dosahovania míľnikov a cieľov plánu obnovy“), ale aj doplnenie nového ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o mechanizme („Na účely plnenia a dosahovania míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy sa pri prevode výpočtovej techniky ako hnuteľného majetku štátu nadobudnutého z prostriedkov mechanizmu nepoužije osobitný predpis. Nadobúdateľom hnuteľného majetku štátu podľa prvej vety môže byť len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky plánu obnovy na poskytnutie tohto hnuteľného majetku štátu. Nadobúdateľ musí dodržať účel prevodu počas dohodnutej doby. Správca majetku štátu je oprávnený prevod hnuteľného majetku štátu podľa prvej vety zabezpečiť aj prostredníctvom právnickej osoby, ktorá nie je správcom majetku štátu, a to na základe písomnej zmluvy, v ktorej dohodne najmä rozsah a spôsob prevodu a použitia tohto hnuteľného majetku štátu v prospech nadobúdateľa“).

Účinnosť novely

Novela nadobúda delenú účinnosť (A) dňa 27. februára 2022 a (B) dňa 01. marca 2022.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....