Problematika tzv. aktív kritickej infraštruktúry vo všeobecnosti nevzbudzuje v povedomí širokej verejnosti výrazný záujem. Napriek tomu sa nepochybne jedná o veľmi dôležitú, ba až nevyhnutnú súčasť infraštruktúry štátu. Nové legislatívne zmeny v oblasti kritickej infraštruktúry sa týkajú predovšetkým možností štátu participovať na procese kontroly činnosti prevádzkovateľov prvkov kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“), či procese zmien vlastníckych pomerov prevádzkovateľov prvkov. Po novom by tak mal štát vedieť efektívnejšie zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 05. februára 2021 zákon č. 72/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem zákona o kritickej infraštruktúre sa novelou menia a dopĺňajú aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády“) a zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).
Najdôležitejšími zmenami, ktoré novela prináša, sú (A) rozšírenie vymedzenia pojmov v oblasti kritickej infraštruktúry o pojem jadrové zariadenie, (B) zavedenie povinnosti vybraných subjektov vyžiadať si súhlas ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry so zmenou vlastnícka k prvku resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku, (C) zavedenie možnosti štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku, ak je jeho prevádzkovanie ohrozené a pod.
Dôvody prijatia novely
Na prijatie novely existujú podľa jej predkladateľov najmä nasledovné dôvody: (1) Štát, ako subjekt vykonávajúci štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry, síce rozhodoval zákonným spôsobom, ktoré aktívum sa zaradí do siete kritickej infraštruktúry, nemal však žiadny dosah na to, ako s daným prvkom jeho prevádzkovateľ (vlastník) ďalej nakladá. V dôsledku tohto nedostatku prevádzkovateľ (vlastník) prvku mohol takéto aktívum v rámci svoje bežnej obchodnej činnosti použiť ako predmet zabezpečenia plnenia svojich záväzkov voči tretím osobám (zriadenie záložného práva), pričom v prípade neplnenia svojich záväzkov mohlo byť vlastnícke právo k prvku prevedené na subjekt, ktorý nemusel byť schopný prevádzkovať prvok takým spôsobom, aby bola zabezpečená schopnosť prvku plniť potreby štátu na úseku kritickej infraštruktúry; (2) Štát nemal prostriedky na kontrolu bežnej činnosti prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov, výsledkom ktorej mohlo byť, že na majetok prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia, pričom štát nevedel žiadnym spôsobom ovplyvniť, aby sa novým prevádzkovateľom prvku stal subjekt, ktorý bude schopný garantovať riadnu prevádzku prvku a plnenie úloh predpokladaných zákonom o kritickej infraštruktúre; (3) Štát nemal žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny vlastníckych pomerov v prevádzkovateľovi prvku (zmena kontroly nad prevádzkovateľom). V dôsledku absencie akejkoľvek kontroly nad týmito procesmi mohla nastať situácia, že kontrolu nad prevádzkovateľom prvku získal subjekt, ktorý nebol schopný zabezpečiť a garantovať riadne plnenie úloh na úseku kritickej infraštruktúry štátu, resp. ktorý predstavoval z pohľadu národnej bezpečnosti relevantné riziko.
Jadrové zariadenie ako prvok kritickej infraštruktúty
Prvou zmenou v zákone o kritickej infraštruktúre je rozšírenie vymedzenia pojmov kritickej infraštruktúry o jadrové zariadenie, ktorým sa rozumie „jadrové zariadenie podľa osobitného predpisu uvádzané do prevádzky držiteľom povolenia na uvádzanie do prevádzky alebo prevádzkované držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia“ (ustanovenie § 2 písm. o) zákona o kritickej infraštruktúre). Osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie § 2 písm. o) zákona o kritickej infraštruktúre odkazuje je zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“). V zmysle ustanovenia § 2 písm. f) atómového zákona platí, že jadrovým zariadením sa pre účely atómového zákona rozumie „súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na (1) výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu, (2) nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu, (3) nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, (4) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo (5) obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva“ (ustanovenie § 2 písm. f) atómového zákona).
Ďalšou zmenou zákona o kritickej infraštruktúre je zavedenie výnimky na postup pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry vo vzťahu k jadrovému zariadeniu (ustanovenie § 8 ods. 7 zákona o kritickej infraštruktúre).
Spresnenie povinnosti prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry
Po novom tiež dochádza k spresneniu povinnosti prevádzkovateľa bezodkladne oznamovať ústrednému orgánu skutočnosti týkajúce sa majetkového a právneho styku. Podľa novelizovaného znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre totiž platí, že „prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému ústrednému orgánu (A) zmenu v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, (B) prevod alebo prechod prvku na iného, vrátane predaja podniku alebo časti podniku, ako aj zmien v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi v rozsahu presahujúcom účasť 10 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „nadobúdateľ“), (C) vstup do likvidácie, začatie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo iného obdobného konania, exekúcie alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako aj začatie výkonu záložného práva alebo iného obdobného práva vo vzťahu k prevádzkovateľovialebo jeho majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc orgánov Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre). Zmena sa pri tom týka výlučne ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o kritickej infraštruktúre. Podľa pôvodného znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o kritickej infraštruktúre mal totiž prevádzkovateľ povinnosť bezodkladne oznámiť príslušnému ústrednému orgánu len predaj prvku alebo inú zmenu majetkovoprávneho vzťahu k prvku (pôvodné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) zákona o kritickej infraštruktúre) a vstup do likvidácie, vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie (pôvodné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o kritickej infraštruktúre). Po novom tak dochádza práve k spresneniuniektorých oznamovacích povinností prevádzkovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu. Pre ozrejmenie použitej pojmológie uvádzame, že prevádzkovateľom sa pre účely zákona o kritickej infraštruktúre rozumie „právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom prvku alebo z iného právneho dôvodu prevádzkuje prvok“ (ustanovenie § 2 písm. l) zákona o kritickej infraštruktúre). Ústredným orgánom sa zas pre účely zákona o kritickej infraštruktúry rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 3 písm. c) zákona o kritickej infraštruktúre).
Osobitná úprava pre prvky sektorov v pôsobnosti MHSR
Podstatou zmien, ktoré novela do zákona o kritickej infraštruktúre prináša, je séria osobitných ustanovení § 9a až § 9e zákona o kritickej infraštruktúre („Osobitná úprava pre prvky zo sektorov v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky„).
Podľa novej právnej úpravy tak platí, že „ústredný orgán môže preskúmať, či priamy alebo nepriamy prevod alebo prechod prvku na iného, a to bez ohľadu na to, či sa použijú právne predpisy Slovenskej republiky, nenarušuje verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie, alebo záujmy Európskej únie“ (ustanovenie § 9b ods. 1 zákona o kritickej infraštruktúre). „Nepriamym prevodom prvku sa rozumie zmena v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi v rozsahu presahujúcom účasť 10 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu! (ustanovenie § 9b ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Prevádzkovateľ, záložný veriteľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, exekútor alebo iná osoba oprávnená prevádzať prvok, alebo ten, kto má prvok nadobudnúť (ďalej len „žiadateľ“), je v prípadoch podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o kritickej infraštruktúre povinný vopred požiadať o preskúmanie takéhoto prevodu. Žiadosť o preskúmanie (ďalej len „žiadosť“) sa podáva písomne ústrednému orgánu“ (ustanovenie § 9b ods. 3 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Výkon práv a povinností vyplývajúcich z koncentrácie podľa osobitného predpisu o ochrane hospodárskej súťaže, ak sa vzťahuje na prvok alebo jeho časť, sa počas preskúmavania podľa ustanovenia § 9b ods. 1 a 3 zákona o kritickej infraštruktúre zakazuje“ (ustanovenie § 9b ods. 4zákona o kritickej infraštruktúre).
„Ústredný orgán preskúma oznámenie nadobúdateľa alebo žiadosť a vykoná šetrenie z hľadiska narušenia verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, iného členského štátu alebo záujmov Európskej únie. Na tento účel preskúmania žiadosti a šetrení sú nadobúdateľ, žiadateľ a iné orgány verejnej moci povinní ústrednému orgánu poskytnúť súčinnosť“ (ustanovenie § 9b ods. 5 zákona o kritickej infraštruktúre). „V prípade postupu podľa ustanovenia § 9b ods. 1, 3 a 5 zákona o kritickej infraštruktúre, ústredný orgán oznámi v lehote 60 dní od prijatia oznámenia nadobúdateľa alebo žiadosti výsledok preskúmania. Ak ústredný orgán vyhodnotí, že prevodom alebo prechodom prvku je ohrozený verejný poriadok alebo národná bezpečnosť Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie, alebo záujmy Európskej únie, navrhne vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) odoprieť súhlas s daným prevodom alebo prechodom, alebo udeliť súhlas s podmienkou. Ustanovenia § 9b ods. 4 zákona o kritickej infraštruktúre sa aplikujú primerane až do prijatia rozhodnutia vlády“ (ustanovenie § 9b ods. 6 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Návrh rozhodnutia vlády pripravený ústredným orgánom obsahuje najmä: (A) návrh rozhodnutia vlády vo veci samej, vrátane prípadného návrhu podmienky, ako aj povinností súvisiacich s podmienkou, najmä na kontrolu, zabezpečenie jej plnenia a na dosiahnutia jej účelu, (B) analýzu rizík z hľadiska verejného poriadku a národnej bezpečnosti, (C) vyhodnotenie priaznivých alebo nepriaznivých vplyvov z prevodu prvku pre Slovenskú republiku, (D) poučenie o opravnom prostriedku“ (ustanovenie § 9b ods. 7 zákona o kritickej infraštruktúre). „K návrhu rozhodnutia vlády podľa ustanovenia § 9b ods. 7 zákona o kritickej infraštruktúre predkladá vláde stanovisko Bezpečnostná rada Slovenskej republiky“ (ustanovenie § 9b ods. 8 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Vláda k prevodu prvku udelí súhlas alebo súhlas podmienkou, ak vo vzťahu k prevodu alebo prechodu prvku pre Slovenskú republiku prevažujú priaznivé vplyvy nad rizikami z hľadiska verejného poriadku a národnej bezpečnosti, alebo podmienka uložená v rozhodnutí zabezpečí, aby priaznivé vplyvy prevažovali“ (ustanovenie § 9b ods. 9 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Ak vláda odoprie súhlas s prevodom, výkon práv a povinností z takéhoto prevodu sa zakazuje. Ak vláda udelí súhlas s podmienkou, žiadateľ alebo nadobúdateľ nie je oprávnený vykonávať práva a povinnosti z posudzovaného prevodu až do splnenia takejto podmienky. Splnenie podmienky je povinný bezodkladne oznámiť ústrednému orgánu“ (ustanovenie § 9b ods. 10 zákona o kritickej infraštruktúre).
„Ústredný orgán môže, bez ohľadu na výsledok preskúmania podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 3 zákona o kritickej infraštruktúre, ak má odôvodnené podozrenie, že daný prevod alebo prechod môže narušiť verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie, alebo záujmy Európskej únie, požiadať v lehote podľa ustanovenia § 9b ods. 6 vládu o súhlas s prevodom alebo prechodom prvku podľa ustanovenia § 9b ods. 2 alebo 3 zákona o kritickej infraštruktúre“ (ustanovenie § 9b ods. 11 zákona o kritickej infraštruktúre).
K uvedenému je potrebné podotknúť, že postup podľa ustanovenia § 9b zákona o kritickej infraštruktúre sa vzťahuje na prvky zo sektorov 3. Energetika a 5. Priemysel podľa prílohy č. 3 zákona o kritickej infraštruktúre (ustanovenie § 9a zákona o kritickej infraštruktúre).
Novela v zákone o kritickej infraštruktúre upravuje súvislosti s prvkami v sektoroch pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky aj problematiku zrušenia súhlasua problematikuopravného prostriedku.
„Vláda rozhodne o zrušení súhlasu, ak (A) súhlas udelila na základe nepravdivých alebo neúplných informácií poskytnutých žiadateľom alebo neuvedením podstatnej okolnosti pre jeho udelenie žiadateľom a táto okolnosť mala na udelenie súhlasu podstatný vplyv, alebo (B) nadobúdateľ neplní alebo nesplní podmienku podľa rozhodnutia vlády“ (ustanovenie § 9c zákona o kritickej infraštruktúre). „O udelení súhlasu, odopretí súhlasu alebo zrušení súhlasu rozhoduje vláda uznesením. „Náležitosti žiadosti a oznámenia, vrátane prikladaných príloh, ustanoví vláda nariadením“ (ustanovenie § 9d zákona o kritickej infraštruktúre).
„Proti rozhodnutiu vlády, ktorým sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti alebo o zrušení súhlasu, môže žiadateľ podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia vlády na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to do 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, ktorej podanie má odkladný účinok“ (ustanovenie § 9e zákona o kritickej infraštruktúre).
Zákon o organizácii činnosti vlády
Do zákona o organizácii činnosti vlády novela okrem legislatívno-technických úprav zavádza aj výnimku z pravidla, že uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, a to s odkazom na novelizované znenie zákona o kritickej infraštruktúre (ustanovenie § 1aa zákona o organizácii činnosti vlády).
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
Posledným, novelou dotknutým, právnym predpisom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Novela dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii o nové ustanovenie § 107 c zákona o konkurze a reštrukturalizácii („Osobitné ustanovenia pre konkurz prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry„), podstatou ktorého je zavedenie možnosti štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku ak je jeho prevádzkovanie ohrozené, pričom ohrozením sa chápe situácia, keď samotný prevádzkovateľ alebo osoba, ktorá má kontrolu nad prevádzkovateľom prvku vstúpila do likvidácie, začalo sa voči nej konkurzné konanie, alebo výkon zabezpečovacieho práva. Prevádzkovanie prvku je takisto ohrozené, ak vláda rozhodla o zrušení súhlasu so zmenou vlastníctva k prvku alebo súhlas so zmenou vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa podľa zákona o kritickej infraštruktúre podmienila.
Novela nadobudla účinnosť dňa 01. marca 2021.