Verejná správa

Novela zákona o ochrane pred povodňami

  • Vydanie: ULC PRO BONO 2/2015

Hlavným účelom novely zákona o ochrane pred povodňami je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík do slovenských právnych predpisov. Ďalšie zmeny súvisia s potrebou upraviť niektoré problematické skutočnosti, ktoré priniesli praktické skúsenosti nadobudnuté v oblasti ochrany pred povodňami. V našom článku Vás oboznámime s tými najdôležitejšími zmenami.

Dňa 12. marca 2015 poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane pred povodňami“).

Novou definíciou sa v ust. § 2 odsek 1 zákona určuje, že povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Zákonodarca kladie uvedenou definíciou dôraz, že povodeň je prírodný jav, z čoho vyplýva, že ochrana pred povodňami je ochranou pred nepriaznivými následkami pôsobenia prírodného živlu, ktorý vzniká bez ohľadu na ľudskú vôľu.

ust. § 2 ods. 7 sa ustanovujú prípady, kedy možno povodňovú škodu na stavbe uznať. Povodňová škoda na stavbe, na príslušenstve stavby alebo na dočasnom zariadení    staveniska sa na účely tohto zákona uznáva, ak v čase vzniku povodňovej škody (1) mala stavba právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu, (2) ak počas výstavby išlo o riadne povolenú alebo ohlásenú stavbu a ak zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku, pobrežného pozemku, záplavového územia alebo inundačného územia, mal schválený plán povodňových zabezpečovacích prác a ak (3) zhotoviteľ stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác konal v súlade so stavebným povolením alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Predmetné ust. § 2 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, v ktorých sa upravuje, že štát, orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedajú za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Ako uvádza dôvodová správa, povodeň je prírodný jav, ktorý nespôsobili tieto orgány a preto nemôžu zodpovedať za povodňové škody.

V zmysle odseku 9 dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa postupov ustanovených zákonom č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.

Po novom ochranu pred povodňami vykonávajú popri subjektoch definovaných v ust. § 3 ods. 2 písm. a) až f) tiež podľa doplneného písm. g) zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie.

Novela zákona tiež komplexne upravila ust. § 5, ktoré sa týka predbežného hodnotenia povodňového rizika.

Predbežným hodnotením povodňového rizika sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vykonávanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné aj aktualizovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika v čiastkových povodiach. Správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa mnohé skutočnosti, napríklad mapy správneho územia povodia, opis povodní, ktoré sa v minulosti vyskytli, a podobne. Podrobnosti stanovuje odsek 5 v ust.  § 5.

Ustanovenie § 8 o pláne manažmentu povodňového rizika a ustanovenie § 9 o koordinácii plánov manažmentu povodňového rizika s plánmi manažmentu povodia sa prepracovali.

Vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika zabezpečuje ministerstvo životného prostredia prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov.

Ustanovenie § 8 ods. 3 určuje, že základné ciele manažmentu povodňových rizík sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, pričom okrem tradičných opatrení, akými sú napríklad vodné stavby a poldre, ochranné hrádze, úpravy tokov, je na vhodných miestach potrebné využívať na zníženie pravdepodobnosti záplav aj prírodné opatrenia umiestnené v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a na urbanizovaných územiach, ktoré sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík súhrnne označené ako „netechnické iniciatívy“.

Plán manažmentu povodňového rizika rieši všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať  opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky alebo v iných štátoch toho istého povodia alebo čiastkového povodia, ak tieto opatrenia neboli dohodnuté a koordinované na úrovni dotknutých štátov.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré má odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti vyššie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území počas rovnakého obdobia bez realizácie opatrenia.

K návrhom plánov manažmentu povodňového rizika sa môže vyjadriť aj verejnosť. Ustanovením § 23 písm. c) sa dopĺňa kompetencia Ministerstva životného prostredia , ktoré tiež zabezpečuje zapracovanie výsledkov pripomienok verejnosti, ktoré verejnosť uplatnila k návrhom prvých plánov manažmentu povodňového rizika. Ustanovuje sa aj termín  ich prehodnotenia a  aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika; pre ich dokončenie a zverejnenie do 22. decembra 2015.                                       

Ako významné opatrenie na predchádzanie škodlivým následkom povodní slúžia tzv. povodňové prehliadky, ktoré sú upravené v ust. § 13.

Hlavnými cieľmi povodňových prehliadok sú v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a) až d) (1) vyhodnotenie účinnosti realizovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a opatrení vykonávaných počas povodne, (2) určenie lokalít, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, (3) identifikovanie objektov, ktoré v čase povodňovej situácie spôsobili znečistenie vody, (4) zistenie nedostatkov na vodných tokoch spôsobujúce povodňové riziká, (5) odhaľovanie nepovolených stavieb vo vodnom toku, naprieč vodným tokom a na inundačnom území a (6) verifikácia povodňových škôd.

Povodňovú prehliadku vykonáva okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobného vodného toku, vyšším územným celkom, Hasičským a záchranným zborom, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú umiestnené na inundačnom území.

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja musí povodňovú prehliadku vykonať (1) bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach, kedy sa vykonanie povodňovej prehliadky spravidla spája s overovaním správnosti vyhodnotenia povodňových škôd a overovaním škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, (2) najmenej raz za dva roky podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku, alebo (3) na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku alebo obce.

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja vyhotovujú z povodňových prehliadok záznamy. Uvedené orgány môžu rozhodnutím uložiť povinnosť odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a určiť termín na ich odstránenie. Za nesplnenie povinnosti odstrániť nedostatky bude možné uložiť sankciu.

Ustanovenie § 19 odsek 9 upravuje tzv. súhrnnú správu o priebehu povodní. Súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách predkladajú subjekty definované v predmetnom ustanovení. Ide o vlastníkov, správcov, užívateľov stavieb umiestnených na vodných tokoch alebo v inundačnom území, ide o obce a správcov vodných tokov, a podobne.

V ust. § 20 ods. 1 sa po novom definuje pojem inundačné územieIde o územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní  zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta.

Písm. a) a b) v predmetnom ustanovení určujú vonkajšiu hranicu inundačného územia, ktorú možno určiť výpočtom priebehu kulminačnej hladiny vody povodne pri prietoku vody, ktorý sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov alebo podľa výsledkov geodetického merania priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorá sa môže opakovať menej často ako priemerne raz za 50 rokov.

Po novom, v zmysle ust. § 20 ods. 9 sa upravuje postup posudzovania žiadosti o povolenie umiestnenia stavby, objektu, zariadenia alebo činnosti zakázanej pri neohrádzovanom vodnom toku v inundačnom území v lokalite, kde nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia.

V takej lokalite pri neohrádzovanom vodnom toku, v ktorej nie je určené inundačné územie alebo nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia, podkladmi pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby, objektu a zariadenia alebo pre posudzovanie žiadosti o povolenie činnosti, ktorá je na inundačnom území zakázaná, sú (1) pravdepodobný priebeh záplavovej čiary povodne vo vodnom toku, ktorej maximálny prietok sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, alebo (2) priebeh záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri doteraz najväčšej známej povodni.

V novelizovanom ust. § 42 ods. 3 sa ustanovuje možnosť použitia finančných prostriedkov na výstavbu nových preventívnych opatrení alebo rekonštrukciu vybudovaných preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami.

Uvedené bude možné po novom financovať aj zo Spoločných programov Slovenskej republiky na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.

Kľúčová zmena nastáva v ust. § 44 odsek 3, ktoré upravovalo zodpovednosť štátu za škody vzniknuté v priamej súvislosti s vykonávaním protipovodňových zabezpečovacích alebo záchranným prác. Ako uvádza dôvodová správa, pôvodne v zmysle pôvodného znenia sa štát mohol zodpovednosti za tieto škody zbaviť iba vtedy, ak preukázal, že predmetnú škodu nezavinil, avšak podmienky za akých sa štát mohol zbaviť zodpovednosti zákon neustanovoval.

Po novom, osoba je povinná škodu na majetku v jej vlastníctve, správe alebo užívaní, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác písomne oznámiť tomu, kto vydal príkaz na vykonávanie povodňových záchranných prác, alebo obci, na ktorej území sa poškodený majetok nachádzal počas povodne. Po márnom uplynutí ustanovenej lehoty nárok na náhradu tejto škody zaniká. Za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje Občiansky zákonník.

Podľa novelizovaného ust.  § 44 ods. 5 nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov sa musí uplatniť do piatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Novela zákona o ochrane pred povodňami zrušuje (1) Vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní a zrušuje tiež (2) Vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.

Novelizovaný zákon o ochrane pred povodňami nadobudne účinnosť dňa 1. apríla 2015.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....