Verejná správa

Novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2020

Dňa 01. júla 2020 nadobudne účinnosť novela zákona  o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá podľa zákonodarcu odstráni znevýhodnenia, s ktorými sa stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali dňa 18. októbra 2019 zákon č. 391/2019 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“). Účelom novely je odstránenie znevýhodnení, s ktorými sa stretávajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne rodičia týchto osôb, najmä fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím trpiace autizmom alebo Aspergerovým syndrómom.

Predkladatelia novely rozdeľujú jej obsah do niekoľkých okruhov. Novela (1)  mení percentuálnu miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus), (2) dopĺňa Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu, (3) k duševným poruchám a poruchám správania uvádza okrem autizmu aj Aspergerov syndróm, (4) vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus zaraďuje pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, (5) explicitne uvádza autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu, (6) precizuje preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu, (7) priznáva peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, (8) zjednocuje výšku mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, (9) spresňuje definície opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie, (10) vypúšťa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.

Prvou zmenou, ktorú novela prináša je úprava ustanovenia § 38 ods. 9 písm. a) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. V zmysle pôvodnej (avšak stále ešte účinnej) právnej úpravy: Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

Novela mení ustanovenie § 38 ods. 9 písm. a) nasledovne: Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán.

Podľa dôvodovej správy školopovinné dieťa, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, môže mať na základe rozhodnutia riaditeľa školy určené individuálne vzdelávanie v zmysle § 24 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Samotná podstata  individuálneho vzdelávania má vychádzať z individuálnych potrieb dieťaťa, čo znamená, že dieťa musí byť spôsobilé absolvovať výchovno-vzdelávací proces v škole v určitom obmedzenom rozsahu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý potvrdzuje lekár. V rozhodnutí riaditeľa o určení individuálneho vzdelávania sa určí aj rozsah, v akom dieťa navštevuje školu, v závislosti od jeho individuálnych potrieb. Ak by napr. z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu nemohlo naplniť individuálny študijný plán za určité obdobie, nahradí si ho dodatočne.

Novela ďalej prináša nové ustanovenie § 38 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, v zmysle ktorého: „Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity podľa odseku 9 písm. a) sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán, preukazujú len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie a jeho rozsah“.

K uvedenej zmene dochádza z dôvodu, že v prípade individuálneho vzdelávania dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré trpí napríklad autizmom alebo Aspergerovým syndrómom nie je z hľadiska povahy poruchy možné stanoviť, že sa bude vzdelávať v konkrétne dané dni. V aplikačnej praxi sa rodič s pedagógom dohodne, že ak je dieťa stabilizované a schopné sa vzdelávať, môže školu navštevovať napr. celý týždeň a následne do konca mesiaca, ak je dezorientované alebo dôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, výchovno-vzdelávací proces neabsolvuje. Z  toho dôvodu sa precizovala úprava tak, že naplnenie podmienky využitia pohonných látok na vzdelávacie aktivity sa v prípade fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má určený individuálny študijný plán preukazuje len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie a jeho rozsah. Ak totiž škola osobe s ťažkým zdravotným postihnutím určí individuálne vzdelávanie spolu s jeho rozsahom, určuje tak, že je jeho žiakom na celý školský rok bez ohľadu na to, či dieťa splní dochádzku v konkrétny deň z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu.

Ďalšou zmenou, ktorú novela prináša, je okrem technickej úpravy číslovania jednotlivých odsekov v dôsledku pridania nového odseku 12, aj doplnenie ustanovenia § 38 ods. 16 (podľa novelizovaného znenia už § 38 ods. 17). Podľa pôvodného znenia ustanovenia § 38 ods. 16 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP: „Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje sociálna služba (1) v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v zariadení podporovaného bývania, alebo (2) v zariadení sociálnych služieb na určitý čas, najviac 30 po sebe nasledujúcich dní“.

Po novom sa ustanovenie § 38 ods. 17 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP dopĺňa nasledovne: „Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. To neplatí, ak ide o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi podľa odseku 7 alebo ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje sociálna služba (1) v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v zariadení podporovaného bývania, alebo (2) v zariadení sociálnych služieb na určitý čas, najviac 30 po sebe nasledujúcich dní“.

Podľa dôvodovej správy peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov možno poskytnúť aj na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Tento príspevok však podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba (§ 38 ods. 16 stále platného zákona). To znamená, že ak napríklad rodič autistického dieťaťa umiestni dieťa do zariadenia, v ktorom mu je poskytovaná celoročná pobytová sociálna služba, stráca nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa predkladateľov novely takýto prístup nie je spravodlivý, keďže samotnému dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím sa nezmenil jeho zdravotný stav, napr. jeho diagnóza, ktorá zapríčiňuje samotné nadmerné opotrebovanie šatstva a obuvi, ale len miesto jeho pobytu. Preto by sa mal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich výlučne s opotrebovaním šatstva a obuvi viazať na osobu, ktorej je kompenzácia poskytovaná, nie na formu starostlivosti. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nadmerne opotrebúvajú šatstvo a obuv v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP rovnako v domácom prostredí ako aj v zariadení sociálnych služieb.

Ďalšou zmenou, ktorú novela prináša je úprava ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ktorého pôvodné znenie („Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.“) sa mení nasledovne: „Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.“

Podstatou uvedenej zmeny je odstránenie cieľa sociálnych aktivít v podobe zotrvania v prirodzenom domácom prostredí. Predkladatelia novely zastávajú názor, že ak nechceme podporovať uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí, je potrebné upraviť účel opatrovania (§ 39 ods. 2) spôsobom uvedeným v novele s cieľom sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením.

Ďalšou novelizovanou zmenou je vypustenie pôvodných ustanovení § 40 ods. 8, 9 a 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ZŤP.

K vypusteniu predmetných ustanovení došlo podľa dôvodovej správy z dôvodu, že novelou zákona č. 191/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP sa zjednotila výška príspevku pri opatrovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, na sumu 369,36 eur mesačne. Obdobne by sa však malo postupovať aj pri opatrovaní osôb, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby  v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. V aplikačnej praxi sú poberateľmi príspevku na opatrovanie najmä rodičia detí, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby.  Napriek tomu, že  rodič musí dieťa priviesť a odviesť do zariadenia a trávi s ním ďalších 18 hodín denne, opatrovateľský príspevok sa mu kráti. Predkladatelia novely majú za to, že zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľský príspevok nemá slúžiť len pre úkony sebaobsluhy, ktoré vykonáva opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností a zabezpečuje styk so spoločenským prostredím. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie sa podporuje uzatvorenie opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom prostredí. Trestaní sú tým podľa predkladateľov novely tí opatrovatelia, ktorí sa snažia sprostredkovať nové možnosti rozvoja človeka so zdravotným znevýhodnením. Z toho dôvodu predkladatelia novely navrhli vypustiť odseky 8 a 9 v § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ktoré stanovujú rozdielnu sumu výšky peňažného príspevku na opatrovanie v závislosti od poskytovania ambulantnej formy sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a počtu opatrovaných fyzických osôb, ktoré danú podmienku napĺňajú. Opatrovatelia tak budú mať nárok na peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 eur mesačne  (resp. iný podľa toho, v akej výške ho upraví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením v zmysle § 42 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP) pri opatrovaní jednej plnoletej fyzickej osoby bez ohľadu na skutočnosť, či je opatrovanému poskytovaná ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. K vypusteniu pôvodného ustanovenia § 40 ods. 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP dôvodová správa uvádza, že pôvodná úprava má čiastočne svoje opodstatnenie, avšak predovšetkým treba prihliadnuť na skutočnosť a praktickú stránku veci a tou je, že pre mnohých opatrovateľov predstavuje peňažný príspevok na opatrovanie základný príjem, bez ktorého sa finančná situácia jeho i opatrovaného môže rapídne zhoršiť. Rovnako tak je takmer nemožné, aby si opatrovateľ na čas, kedy je opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní našiel primeraný príjem, ktorý by dosahoval výšku príspevku. Taktiež je treba prihliadnuť na starostlivosť opatrovateľa voči opatrovanému (napr. jeho návštevy v zariadeniach a sekundárna starostlivosť o opatrovaného umiestneného v zariadení). Z tohto dôvodu sa ustanovenie týkajúce sa pomerného zníženia výšky peňažného príspevku na opatrovanie vypúšťa.

Novela ďalej okrem technickej úpravy číselného označenia jednotlivých ustanovení prináša nove prechodné ustanovenie § 67g, v zmysle ktorého: „O zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 2020 a trvá aj po 30. júni 2019, rozhodne príslušný orgán do 30. septembra 2020. Konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu začaté pred 1. júlom 2020, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. júna 2019, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019“.

Novela zasahuje aj do samotných príloh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Príloha č. 3, časť IV Duševné poruchy a poruchy správania bod 1 po novom znie: „Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus)
a) mierna porucha 10 – 30 (pôvodne 10 – 20)
b) stredná porucha 40 – 50 (pôvodne 30 – 40)
c) ťažká porucha 60 – 80 (pôvodne 50 – 80)
d) komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm) 90 – 100 (pôvodne tiež 90 – 100).

Číslice pri konkrétnom druhu zdravotného postihnutia vyjadrujúce mieru funkčnej poruchy v % sa novelou zvyšovali. V zátvorkách sú uvedené pôvodné hodnoty miery funkčnej poruchy v %.

Novela priniesla ešte niekoľko zmien v prílohe č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, z ktorých za najdôležitejšiu považujeme doplnenie prílohy č. 7 bodu I. novým písmenom f). Novelizované znenie tak do Zoznamu chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v dôsledku ťažkých porúch mobility a iných porúch bez používania technicky náročných pomôcok zaraďuje aj prevazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm).

Z dôvodovej správy k novele je zrejmé, že Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné  výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch, typicky autizmu, sa navrhuje zaradiť tento druh zdravotného postihnutia medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a z toho plynúcej možnosti uplatnenia si kompenzácie zvýšených výdavkov. K častým prejavom osôb s autizmom totiž často patrí napr. obhrýzanie šatstva, bielizne, jeho trhaniu a stereotypné správanie môže viesť aj k opotrebovaniu predmetov v domácnosti.

Novela nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2020.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....