1. ABSTRAKT
Novela zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej len „zákon“), schválená v parlamente dňa 2. júna 2026, zavádza veľa väčších či menších zmien, ktorých cieľom je najmä úprava niektorých podmienok na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín v nadväznosti na transpozíciu smernice (EÚ) 2024/1233. Novela rieši požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe napríklad v oblasti vízovej problematiky, služby hraničnej a cudzineckej polície, pokračuje sa v procesoch odbúravania administratívnej záťaže (na strane správnych orgánov, občanov Slovenskej republiky a cudzincov), ako aj zjednodušovania podmienok pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky. Spresňujú sa niektoré postupy elektronických podaní. Novela zákona je účinná odo dňa 15. júla 2026. Zmien je mnoho, najdôležitejšie nájdete v našom príspevku.
2. ZADRŽANIE DOKLADU PRI HRANIČNEJ KONTROLE
Novela ust. § 8 ods. 2 až 4 zavádza zákonný prostriedok na zadržanie dokladu pri hraničnej kontrole, ktorý sa nájde pri prehliadke osoby, veci alebo dopravného prostriedku v intenciách využitia oprávnenia policajta podľa § 26 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Podľa nového odseku 2 v ust. § 8 zákona je policajt oprávnený zadržať pri hraničnej kontrole
„a) falošný alebo pozmenený cestovný doklad, falošné alebo pozmenené povolenie na pobyt alebo falošný alebo pozmenený iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice, ak sa ním cudzinec preukáže ako pravým, alebo ak je takýto doklad nájdený pri prehliadke osoby, veci alebo dopravného prostriedku,
b) cestovný doklad, povolenie na pobyt alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice, ktorý bol vydaný inej osobe a cudzinec sa ním preukáže ako vlastným,
c) akýkoľvek iný dokument, ktorým sa cudzinec preukáže ako cestovným dokladom, povolením na pobyt alebo iným dokladom oprávňujúcim na prekročenie vonkajšej hranice a nejde o cestovný doklad, povolenie na pobyt alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice,
d) cestovný doklad, povolenie na pobyt alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice, ktoré boli orgánom štátu, ktorý ich vydal, vyhlásené za neplatné alebo odcudzené.“.
V ust. § 8 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, na základe ktorých „Policajt vydá cudzincovi potvrdenie o zadržaní dokladu podľa odseku 2 a „Doklad zadržaný podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. d) policajný útvar bez zbytočného odkladu zašle Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
Novela uvedenými zmenami reaguje na absenciu zákonných prostriedkov na zadržanie tzv. pseudodokladov, konkrétne vymyslených (fantasy) dokladov, ktorých neúplný zoznam je vypracovaný na základe čl. 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu. Taktiež novela v citovanom ods. 3 a 4 v ust. § 8 upravila ďalší postup/manipuláciu s takto zadržaným dokladom.
Obdobné oprávnenia policajta upravilo aj ust. § 9 týkajúce sa hraničného dozoru. Hraničný dozor je odlišný od hraničnej kontroly, pri hraničnom dozore môže policajt v nevyhnutnom rozsahu vstupovať aj na pozemky v blízkosti vonkajšej hranice alebo v prihraničnej oblasti vonkajšej hranice.
Na základe doplnených odsekov 2 až 4 v ust. § 9 je policajt oprávnený zadržať pri hraničnom dozore cestovný doklad, povolenie na pobyt alebo iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice, ktorý bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený. Policajt vydá cudzincovi potvrdenie o zadržaní dokladu a taký doklad policajný útvar bez zbytočného odkladu zašle ministerstvu zahraničných vecí.
3. ZMENY V KONANÍ O UDELENIE NÁRODNÉHO VÍZA
Konanie o udelení národného víza je upravené v ust. § 17 zákona.
Podľa novelizovaného ods. 1 predmetného ustanovenia: „Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie národného víza na úradnom tlačive osobne na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, alebo prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného ministerstvom zahraničných vecí pre štát, v ktorom má bydlisko; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo externý poskytovateľ služieb, alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa, určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad alebo externého poskytovateľa služieb, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie národného víza. Ministerstvo zahraničných vecí môže po dohode s ministerstvom vnútra z dôvodov hodných osobitného zreteľa upustiť od povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny podať žiadosť o udelenie národného víza na zastupiteľskom úrade osobne. Štátny príslušník tretej krajiny môže osobne podať žiadosť o udelenie národného víza aj na ministerstve vnútra, ak sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky a národné vízum má byť udelené v záujme Slovenskej republiky.“
Uvedené ustanovenie explicitne stanovuje povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podať žiadosť o národné vízum osobne na zastupiteľskom úrade, u externého poskytovateľa služieb alebo na ministerstve vnútra. Každý žiadateľ sa podrobuje snímaniu biometrických údajov. Ministerstvo zahraničných vecí však po novom bude môcť v individuálnych prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa umožniť podanie žiadosti o národné vízum na zastupiteľskom úrade aj bez osobnej prítomnosti žiadateľa. Pôjde najmä o humanitárne dôvody, kedy napríklad z dôvodu vojnového konfliktu nebude možné zabezpečiť osobnú prítomnosť žiadateľa. V takomto prípade sa snímanie biometrických údajov nebude vyžadovať.
V novom ust. § 17 odsek 3 sa určuje okruh dokladov, ktorými sa preukazuje účel pobytu v súvislosti s udelením národného víza. Podľa odseku 3 účel pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukazuje
„a) oznámením podľa § 33 ods. 9 alebo oznámením podľa § 48 ods. 3 v listinnej podobe alebo elektronickej podobe, ak ide o udelenie národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. a),
b) všetkými náležitosťami k podaniu žiadosti o udelenie príslušného druhu a účelu pobytu, o ktorý bude po príchode na územie Slovenskej republiky žiadať, ak ide o udelenie národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. b),
c) rozhodnutím alebo potvrdením jazykovej školy o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny na štúdium, ak ide o udelenie národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. c),
d) potvrdením ústredného orgánu štátnej správy o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, alebo dokladom preukazujúcim záujem Slovenskej republiky, o ktorom rozhodla vláda Slovenskej republiky, ak ide o udelenie národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. d),
e) medzinárodnou zmluvou, potvrdením orgánu štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je výkon činnosti podľa programov schválených vládou Slovenskej republiky alebo programov Európskej únie alebo potvrdením organizácie administratívne zabezpečujúcej takýto program na základe zmluvy s príslušným orgánom štátnej správy, ak ide o udelenie národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. e).“
Podľa zákonodarcu sa novelou legislatíva upravila tak, aby pri preukazovaní účelu pobytu v súvislosti s udelením národného víza nevznikali pochybnosti o tom, aké doklady má žiadateľ predložiť pri podávaní žiadosti o udelenie národného víza.
Prostredníctvom ust. § 17 ods.5 sa stanovujú lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. V prípade podania žiadosti o udelenie národného víza na ministerstve vnútra, zostáva lehota 30 dní na rozhodnutie o žiadosti zachovaná. Ak bude žiadosť podaná na zastupiteľskom úrade, ministerstvo zahraničných vecí o nej rozhodne do desiatich pracovných dní odo dňa prijatia stanoviska ministerstva vnútra. Táto lehota (desať pracovných dní) je maximálna lehota, ktorá sa bude využívať najmä v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie národného víza, kde je potrebné uviesť dôvody zamietnutia v takom rozsahu, aby bolo negatívne rozhodnutie preskúmateľné súdom.
Prostredníctvom ust. § 17 ods. 6 sa stanovuje lehota, v ktorej si ministerstvo zahraničných vecí vyžiada od ministerstva vnútra stanoviská a tiež lehota, v ktorej ministerstvo vnútra stanovisko vydá. Rozširujú a špecifikujú sa dôvody na vydanie nesúhlasného stanoviska ministerstva vnútra.
To v praxi podľa odseku 6 znamená, že „Ministerstvo zahraničných vecí si do dvoch pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti o udelenie národného víza vyžiada stanovisko ministerstva vnútra. Ministerstvo zahraničných vecí môže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra vydá stanovisko k žiadosti o udelenie víza do 25 dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko podľa prvej vety. Ministerstvo vnútra neudelí súhlas na udelenie národného víza, ak
a) je štátny príslušník tretej krajiny nežiaducou osobou,
b) štátny príslušník tretej krajiny nepredloží všetky doklady podľa odseku 2,
c) je dôvodné podozrenie, že účel pobytu deklarovaný štátnym príslušníkom tretej krajiny nezodpovedá skutočnému účelu pobytu,
d) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie národného víza,
e) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklady inej osoby alebo
f) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny môže počas pobytu ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu.“
Uvedené dôvody sú podľa odseku 7 spolu s dôvodom zahraničnopolitického záujmu SR dôvodmi na neudelenie národného víza.
Odsek 13 v ust. § 17 zavádza povinnosť ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí vydávať rozhodnutia na štandardných formulároch tak, ako je to pri žiadostiach o udelenie schengenského víza. Zároveň sa presne definuje spôsob doručovania týchto rozhodnutí, a to buď osobným prevzatím, pokiaľ je možné zabezpečiť prítomnosť žiadateľa, alebo vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli toho štátneho orgánu, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie národného víza alebo toho štátneho orgánu, ktorý rozhodol o zrušení národného víza. Za doručené sa takéto rozhodnutie bude považovať v posledný deň 15 dňovej lehoty vyvesenia.
4. ZMENY V ŽIADOSTIACH O UDELENIE PRECHODNÉHO POBYTU
Zo všetkých zmien spomeňme z nášho pohľadu najpodstatnejšie týkajúce sa ust. § 32 a nasl., upravujúcich žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Ust. § 32 novela doplnila odsekom 18, ktorý znie: „Ak štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 nepriloží všetky náležitosti podľa tohto zákona, je povinný tak urobiť do 15 dní odo dňa podania žiadosti, inak policajný útvar konanie zastaví; proti takému rozhodnutiu sa nemožno odvolať. V odôvodnených prípadoch môže policajný útvar lehotu podľa prvej vety na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 15 dní. Policajný útvar o povinnosti podľa prvej vety písomne poučí štátneho príslušníka tretej krajiny; v písomnom poučení policajný útvar uvedie aj informáciu o tom, ktoré náležitosti musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť.“
V tomto odseku ide o zavedenie ustanovenia určujúceho konkrétnu dobu (do 15 dní od podania žiadosti) na doloženie chýbajúcich dokladov v prípade podania nekompletnej žiadosti o jednotné povolenie. Štátny príslušník tretej krajiny bude v takomto prípade písomne poučený o tom, v akom termíne a aké doklady je potrebné doložiť.
Podľa starej právnej úpravy štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel podnikania nemohol mať evidované nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti voči iným subjektom v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Po novom existuje povinnosť takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny nemať nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti počas celého udeleného prechodného pobytu na účel podnikania.
Uvedená zmena je obsiahnutá v novelizovanom ust. § 33 ods. 6 písm. j), na základe ktorého „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 22 po tom, čo jeho predchádzajúci pobyt podľa § 22 zanikol z dôvodu podľa § 35 písm. b) alebo písm. c) a obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorého koná alebo konal, nezaplatila daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške podľa § 34 ods. 6; to neplatí, ak medzi zánikom prechodného pobytu a podaním novej žiadosti o prechodný pobyt uplynulo viac ako 12 mesiacov.“
Pokiaľ ide o (i) proces obnovenia prechodného pobytu podľa § 32, (ii) obnovenia modrej karty podľa § 40, (iii) žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas podľa § 47 a (iv) žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 53 zákona, novela mení vybrané ustanovenia a odseky tak, že sa upravili podmienky prijímania žiadostí prostredníctvom elektronickej služby na to zriadenej, a to prísne spolu so všetkými dokladmi (prijímanie úplných žiadostí podávaných elektronicky). Ide o to, že štátna správa plánuje v rámci ďalšej elektronizácie procesov konaní o udelenie/obnovenie pobytu na policajnom útvare do týchto procesov zapojiť umelú inteligenciu „AI“. Bez skutočne úplných elektronických žiadostí by také zapojenie nedávalo zmysel.
V tomto smere novela v ust. § 34 ods. 2 za štvrtú vetu vkladá novú piatu vetu, na základe ktorej „K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť k nej všetky náležitosti podľa tohto zákona, inak policajný útvar žiadosť neprijme.“
Pokiaľ ide o obnovenie modrej karty, novela v ust. § 40 ods. 2 stanovuje a pripája k doterajšiemu zneniu nasledovnú povinnosť: „K žiadosti o obnovenie modrej karty podanej prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel musia byť priložené všetky náležitosti podľa tohto zákona, inak policajný útvar žiadosť neprijme.“
Ak hovoríme o žiadosti o udelenie trvalého pobytu, podľa novelizovanej poslednej vety ust. § 47 ods. 2: „Policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas podanú prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel neprijme ani vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti nepredložil platný cestovný doklad a nepriložil všetky náležitosti podľa tohto zákona.“
Pokiaľ ide o udelenie dlhodobého pobytu, novela v ust. § 53 ods. 2 na konci pripája, že „Policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podanú prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel neprijme ani vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti nepredložil platný cestovný doklad a nepriložil všetky náležitosti podľa tohto zákona.“
5. PODMIENKY OBNOVENIA PRECHODNÉHO POBYTU
Novela prostredníctvom ust. § 34 ods. 11 zaviedla v písmene a) nový dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny „nespĺňa podmienky na obnovenie prechodného pobytu“. Jedná sa o všeobecný dôvod, ktorý je možné aplikovať na rôzne situácie v rámci konania o obnovenie prechodného pobytu.
6. ZRUŠENIE PRECHODNÉHO POBYTU NA ÚČELY PODNIKANIA
Vo vzťahu k zavedeniu povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel podnikania nemať počas celej platnosti pobytu nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti (§ 111 ods. 10) novela zaviedla nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu na účel podnikania v takýchto prípadoch.
Podľa novelizovaného ust. § 36 ods. 1 písm. f) „Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí na základe podnetu daňového úradu, colného úradu, Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, že štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienku podľa § 111 ods. 10.“
Novelizované ust. § 111 ods. 10 v tomto smere stanovuje, že „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania a ktorý je daňovník alebo je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a pohľadávky po splatnosti evidované zdravotnou poisťovňou podľa osobitných predpisov z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná.“
Ako uvádza dôvodová správa, v praxi nepôjde o situácie, kedy budú podnikateľské subjekty evidovať krátkodobé nedoplatky z objektívnych dôvodov (napr. administratívne chyby či oneskorené úhrady), nakoľko je záujem takéto nedoplatky od podnikateľských subjektov v prvom rade vymôcť. Zrušenie prechodného pobytu bude v takýchto prípadoch až poslednou možnosťou, a aj to len v prípadoch, kedy budú takéto pohľadávky nevymožiteľné.
7. ZMENY V UDEĽOVANÍ DLHODOBÉHO POBYTU
Pripomeňme si, že dlhodobým pobytom je pobyt na udelený na neobmedzený čas cudzincovi. Nemožno ho zamieňať s trvalým pobytom, pretože trvalý pobyt sa udeľuje sa najčastejšie na 5 rokov (napr. pre manželov slovenských občanov) alebo neskôr na neobmedzený čas a je primárne viazaný na konkrétny dôvod udelenia (rodinné väzby, práca). Dlhodobý pobyt je špecifický typ trvalého pobytu na neobmedzený čas. Cudzinec ho získa až po splnení prísnejších podmienok, ako je nepretržitý 5-ročný pobyt na území EÚ (z toho aspoň niektoré roky na Slovensku) a preukázanie finančného zabezpečenia. Osobám s dlhodobým pobytom dáva štát vyššiu právnu istotu a rovnaké postavenie v sociálnej či pracovnej oblasti, aké majú občania SR.
V ust. § 52 ods. 7 písmeno d) sa určuje, že „Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt podľa odseku 1 písm. a) a c) len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže ovládanie slovenského jazyka podľa § 54 ods. 4; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny d) preukáže, že sa vzdelával najmenej dva školské roky v základnej škole alebo v strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským alebo študoval najmenej dva akademické roky na vysokej škole študijný program v slovenskom jazyku a od takého vzdelávania alebo štúdia neuplynulo viac ako päť rokov.“
Ostatné dôvody podľa písmen a) až b) sú nezmenené. Drobná zmena nastala v písmene c), kedy je žiadateľ povinný predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ale iba v prípade, ak došlo k zmene adresy pobytu, ktorú mal žiadateľ na Slovensku žijúci dlhodobo.
V ustanovení § 52 ods. 8 novela dopĺňa možnosť ministerstva vnútra upustiť od povinnosti preukázania ovládania slovenského jazyka pri žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže takúto podmienku splniť z dôvodu trvalého nepriaznivého zdravotného stavu alebo psychického stavu. Pôjde napríklad o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je hluchonemý, mentálne postihnutý a podobne.
Na základe odseku 8 teda „Ministerstvo vnútra môže upustiť od splnenia povinnosti podľa odseku 7, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže túto povinnosť splniť z dôvodu trvalého nepriaznivého zdravotného stavu alebo psychického stavu.“
Pre tých, ktorí žiadajú o udelenie dlhodobého pobytu je stanovená ako jedna z podmienok udelenia, podmienka preukázania ovládania slovenského jazyka. V novej právnej úprave sa upresňuje v ust. § 53 ods. 3 písm. d), že súčasťou žiadosti cudzinca je aj predloženie dokladu o úspešnom vykonaní jazykovej skúšky podľa § 54 ods. 4. To však to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky podľa § 52 ods. 7, ktoré uvádzame vyššie, teda ak sa vzdelával najmenej dva školské roky v základnej škole alebo v strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským alebo študoval najmenej dva akademické roky na vysokej škole študijný program v slovenskom jazyku a od takého vzdelávania alebo štúdia neuplynulo viac ako päť rokov.
Doklad o úspešnom vykonaní jazykovej skúšky môže byť po novom starší ako 90 dní.
Z dôvodu jednoznačného právneho výkladu a identifikácie inštitúcie, ktorá je oprávnená vykonať jazykovú skúšku z ovládania slovenského jazyka a vydať o tom potvrdenie, novela do ustanovenia § 54 ods. 4 doplnila inštitúciu, a to jazykovú školu ako aj verejnú vysokú školu.
8. DOKLAD O POBYTE – LEHOTY
Nová právna úprava ustanovenia § 73 ods. 1 vychádza z potreby aplikačnej praxe súvisiacej so zavedením možnosti podávať žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel.
Podľa novelizovaného ust. § 73 ods. 1 „Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30 dní od
a) udelenia trvalého pobytu alebo udelenia alebo obnovenia prechodného pobytu, ak si podal žiadosť na policajnom útvare; ak bola žiadosť o udelenie trvalého pobytu alebo žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu podaná prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, doklad o pobyte policajný útvar vydá do 30 dní od nasnímania biometrických údajov štátneho príslušníka tretej krajiny,
b) splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade,
c) podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte; ak bola žiadosť o vydanie dokladu o pobyte podaná prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel, doklad o pobyte policajný útvar vydá do 30 dní od nasnímania biometrických údajov štátneho príslušníka tretej krajiny.“
Zmena spočíva vo výnimke z povinnosti policajného útvaru vydať doklad o pobyte do 30 dní od obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu v prípadoch, ak takéto žiadosti boli podávané elektronicky. V týchto prípadoch sa bude na lehotu na vydanie dokladu o pobyte vzťahovať § 73 ods. 1 písm. c), to znamená do 30 dní od podania žiadosti o vydanie dokladu, respektíve od nasnímania biometrických údajov cudzinca.
9. BEZPEČNOSTNÝ OSOBNOSTNÝ KÓD
Cudzinec má podľa § 73a ods. 1 vydaný elektronický čip. Držiteľ si môže overiť údaje, ktoré sú zapísané do elektronického čipu, na policajnom útvare, ktorý doklad vydal alebo prostredníctvom aplikačného programového vybavenia zverejneného na tento účel ministerstvom vnútra. Súčasťou je tiež bezpečnostný osobnostný kód.
Podľa novelizovaného odseku 4 v predmetnom ustanovení „Bezpečnostný osobný kód je kombináciou šiestich číslic. Cudzinec starší ako 15 rokov je povinný zvoliť si bezpečnostný osobný kód pri podaní žiadosti o udelenie pobytu alebo žiadosti o vydanie dokladu o pobyte alebo neskôr na policajnom útvare alebo na inom mieste, ktoré zverejní ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle; za cudzinca pozbaveného spôsobilosti na právne úkony bezpečnostný osobný kód zvolí jeho opatrovník.“
Novelizovaný odsek 6 určuje, že „Ak držiteľ dokladu o pobyte pri elektronickej komunikácii päťkrát po sebe chybne uvedie bezpečnostný osobný kód, bezpečnostný osobný kód sa zablokuje. Odblokovanie sa vykonáva na policajnom útvare alebo na inom mieste, ktoré zverejní ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom aplikačného programového vybavenia s použitím kódu pre odblokovanie.“
Novela ďalej v ust. § 73 pridáva nové odseky 7, 8 a 9, ktoré stanovujú nasledovné:
„Kód pre odblokovanie slúži na odblokovanie zablokovaného bezpečnostného kódu prostredníctvom aplikačného programového vybavenia.
Kód pre odblokovanie je kombináciou ôsmich číslic. Kód pre odblokovanie je možné zvoliť a zmeniť na policajnom útvare alebo na inom mieste, ktoré zverejní ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom aplikačného programového vybavenia.
Ak držiteľ dokladu o pobyte trikrát po sebe chybne uvedie kód pre odblokovanie, kód pre odblokovanie sa trvalo zablokuje; v takom prípade môže cudzinec odblokovať zablokovaný bezpečnostný osobný kód na policajnom útvare alebo na inom mieste, ktoré zverejnení ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle.“
Bezpečnostný osobnostný kód sa využíva v rámci elektronickej komunikácie cudzincov s vydaným dokladom o pobyte na území Slovenskej republiky so štátnym orgánom. Jeho používanie je teda upravené v novelizovanom ust. § 73a zákona.
10. DIGITÁLNY DOKLAD O POBYTE
Je po novom upravený v novom ustanovení § 73b zákona a bude účinný až od 1. októbra 2026, teda ide o výnimku z júlovej účinnosti.
Cudzinec si môže vytvoriť digitálny rovnopis svojho dokladu o pobyte (ďalej len „digitálny doklad o pobyte”) prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva vnútra.
Údaje uvedené v digitálnom doklade o pobyte možno overiť len prostredníctvom overovacej mobilnej aplikácie v správe ministerstva vnútra alebo inej informačnej technológie overovania schválenej ministerstvom vnútra.
Predloženie digitálneho dokladu o pobyte osobe, ktorá má k dispozícii overovaciu mobilnú aplikáciu alebo inú informačnú technológiu overovania podľa odseku 2 a sú u nej splnené technické podmienky ich používania, má rovnaké účinky ako predloženie dokladu o pobyte. Digitálny doklad o pobyte nemožno predložiť na účely hraničnej kontroly a na účely konania podľa tohto zákona.
Údaje uvedené v digitálnom doklade o pobyte môže overovať len ten, komu z tohto zákona alebo osobitného predpisu vyplýva povinnosť alebo oprávnenie vyžadovať predloženie dokladu o pobyte alebo zisťovať či overovať skutočnosti uvedené v doklade o pobyte alebo skutočnosti z neho vyplývajúce.
11. ELEKTRONICKÝ DOKLAD O UBYTOVANÍ
Skutočnosť, či cudzinec vlastní alebo nevlastní nehnuteľnosť, ktorou preukazuje zabezpečenie ubytovania, si policajný útvar overí prostredníctvom dostupných informačných systémov verejnej správy (správa katastra nehnuteľností).
Podľa novelizovaného ust. § 122 ods. 1 písm. a): „Dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie a) elektronický súhlas fyzickej osoby alebo ubytovateľa o zabezpečení ubytovania doručený prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel.“
Nové znenie písmena a) zavádza akceptovanie elektronického súhlasu s ubytovaním, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potvrdí fyzická osoba alebo ubytovateľ. Týmto spôsobom sa zrušia povinnosti pre štátneho príslušníka tretej krajiny fyzicky preukazovať zabezpečenie ubytovania. Pre preukázanie zabezpečenia ubytovania bude postačovať, ak zabezpečenie ubytovania potvrdí fyzická osoba alebo ubytovateľ prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel.
12. ODÍDENCI Z UKRAJINY
Nové prechodné ustanovenie § 131o je prechodným ustanovením súvisiacim so zánikom poskytovania dočasného útočiska v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Podľa odseku 1: „Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému sa poskytuje dočasné útočisko na území Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu zániku poskytovania dočasného útočiska na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, sa do jedného roka odo dňa zániku poskytovania dočasného útočiska na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu naďalej považuje za odídenca; to neplatí, ak a) požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, b) mu udelil azyl alebo doplnkovú ochranu iný členský štát Európskej únie, c) mu udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát, d) mu poskytol dočasné útočisko iný štát.“
To znamená, že ešte jeden rok po skončení poskytovania dočasného útočiska sa Ukrajinci považujú za odídencov a tiež sa predlžuje platnosť dokladu o tolerovanom pobyte vo forme ID karty o jeden rok.
Avšak, v odseku 3 prechodného ustanovenia sa ustanovuje povinnosť odídenca vycestovať z územia Slovenskej republiky najneskôr posledný deň lehoty jedného roka po zániku poskytovania dočasného útočiska podľa vyššie citovaného odseku 1.
Podľa odseku 4 prechodného ustanovenia štátny príslušník tretej krajiny môže počas „prechodného obdobia“ plynúceho podľa vyššie citovaného odseku 1 požiadať o vydanie dokladu o prechodnom pobyte. Pôjde o skrátenú (zvýhodnenú) formu konania bez povinnosti podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Podmienkou však bude, že štátny príslušník tretej krajiny bude môcť požiadať o vydanie dokladu o pobyte iba na taký účel prechodného pobytu, ktorý vykonával najmenej šesť mesiacov pred zánikom poskytovania dočasného útočiska a vykonáva ho aj čase podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte.
V súvislosti s vyššie uvedeným prechodným ustanovením, došlo k pridaniu prechodného ustanovenia § 72bc do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, na základe ktorého odídenci po zániku poskytovania dočasného útočiska môžu kontinuálne pokračovať v zamestnaní a budú mať voľný vstup na trh práce. Podmienkou je, že odídenec bol zamestnaný na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred zánikom poskytovania dočasného útočiska v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a naďalej je nepretržite zamestnaný, má vydaný doklad o prechodnom pobyte na účely zamestnania. Odídenec, ktorému sa poskytovalo dočasné útočisko najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred zánikom poskytovania dočasného útočiska a bude mať vydaný doklad o pobyte na účel zlúčenia rodiny, bude mať voľný vstup na slovenský trh práce. Ako uvádza zákonodarca, cieľom je stabilizácia a integrácia osôb, ktoré už sú na území SR a majú tu rodinné väzby.
Publikované dňa 31.07.2026.