Dňa 27. septembra 2019 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený návrh zákona (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). Novelou sa zákonodarca pokúša reagovať na spoločensky aktuálnu tému globálneho plytvania potravinami.
Plytvanie potravinami je nepochybne novodobým fenoménom, ktorý je spojený so zvyšovaním životnej úrovne, pohodlnosťou a prebytkom potravín predovšetkým medzi obyvateľstvom ekonomicky vyspelejších krajín. Odvrátenou stranou tohto javu je však aj skupina obyvateľov, ktorí si z finančných dôvodov nedokážu zabezpečiť dostatočný prísun potravín. Podľa verejne dostupných údajov, zverejnených Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) dňa 16. januára 2020 až 53% potravinového odpadu vyprodukujú domácnosti. Ročne má ísť o zhruba 400 kg odpadu na osobu. Dôvodmi vyhadzovania potravín sú pritom na Slovensku predovšetkým pokazenie potravín, uvarenie väčšieho množstva ako je možné skonzumovať, uplynutie dátumu spotreby, nákup väčšieho množstva ako bolo potrebné, respektíve nesprávne uskladnenie, zlé alebo nevhodné spracovanie a nesplnenie očakávaní nakúpených potravín. Viac než 60 % odpadu z potravín v domácnostiach pritom predstavuje odpad z ovocia a zeleniny, významný je tiež podiel hotových jedál, výrobkov z mäsa, mlieka a cereálne produkty, konštatuje ministerstvo.
Podľa Európskej komisie vyplytváme v EÚ asi 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Aj v prípade Slovenska sa najväčšie množstvo živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu a zmiešaného komunálneho odpadu tvorí v domácnostiach. Druhý najväčší podiel na plytvaní potravinami má oblasť spracovania potravín (19 %). Nasleduje oblasť spoločného stravovania (12 %) a primárna produkcia (11 %).
Novela sa snaží riešiť problematiku plytvania potravín zameraním sa na povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Prevádzkovateľom potravinárskeho podniku v zmysle čl. 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2012 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín sú fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva.
Novela mení ustanovenie § 6 ods. 7 zákona o potravinách. Podľa pôvodného znenia (účinného až do 31. decembra 2023) potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, môže prevádzkovateľ bezodplatne previesť osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa odseku 9 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.
Nové ustanovenie § 6 ods. 7 zákona o potravinách, ktoré však nadobudne účinnosť až 01. januára 2024 bude znieť nasledovne: prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2, je povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, aspoň s jednou osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa odseku 11 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.
Zmena, ktorá sa novelou zavedie s účinnosťou od 1. januára 2024 spočíva v tom, že ustanovenie § 6 ods. 7 zákona o potravinách sa nebude vzťahovať na akéhokoľvek prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ale len na prevádzkovateľa, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2. Podľa právnej úpravy, účinnej do 31. decembra 2023 prevádzkovatelia môžu, ale nemusia potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné bezodplatne previesť na charitatívnu organizáciu. Po novom (od 1. januára 2024) už budú prevádzkovatelia spĺňajúci podmienku podľa § 6 ods. 7 zákona o potravinách (uvádzanie potravín na trh v prevádzkarni s predajnou plochou nad 400 m2) povinní uzavrieť zmluvu o darovaní (darovanie predpokladá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky bezodplatný charakter) potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné. Darovacia zmluva pritom musí byť uzatvorená aspoň s jednou charitatívnou organizáciou. Základným rozdielom, ktorý novela prináša je tak povinnosť, nie možnosť vymedzených prevádzkovateľov potravinárskych podnikov poukázať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti bezodplatne subjektom špecifikovaným v § 6 ods. 7 zákona o potravinách.
Novela ďalej do ustanovenia § 6 vkladá nové odseky 8 a 9, v zmysle ktorých iný prevádzkovateľ ako prevádzkovateľ podľa odseku 7, uvádzajúci na trh potraviny, môže uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín, ktoré sú po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, s charitatívnou organizáciou, pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Na charitatívnu organizáciu sa vzťahujú všetky povinnosti podľa odsekov 7 a 13. Zmluva o darovaní podľa odsekov 7 a 8 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať minimálne (1) harmonogram plnení a (2) podmienky dodania a prevzatia potraviny.
Zákonodarca tak pri všetkých ostatných prevádzkovateľoch potravinárskych podnikov ponecháva ich slobodnú vôľu uzavrieť s charitatívnou organizáciou darovaciu zmluvu podľa podmienok, ustanovených v § 6 ods. 9 zákona o potravinách a v ostatných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky. Darovaciu zmluvu s charitatívnou organizáciou teda nie je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou, ktorá nie je väčšia ako 400m2.
Novela ma ambíciu uvedenými opatreniami značne znížiť tvorbu potravinového odpadu najmä v maloobchode s potravinami. Najdôležitejšou zmenou je zavedenie povinnosti v prípade prevádzok, ktoré majú predajnú plochu nad 400 m2, darovať (t.j. bezodplatne) potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, avšak len za predpokladu, že sú bezpečné. To znamená, že boli určitým spôsobom zmenené iba organoleptické vlastnosti potraviny, napríklad sa zmenila čiastočne farba alebo vôňa, avšak bez dopadu na bezpečnosť. Ako podľa predošlej právnej úpravy ostala zachovaná povinnosť charitatívnych organizácií sa registrovať a schvaľovať si prevádzku. Charitatívne organizácie môžu uvádzať na trh tieto potraviny iba bezodplatne.
Okrem niekoľkých legislatívno – technických úprav ustanovenia § 6, ktoré sú vzhľadom na zavedenie nových odsekov nevyhnutné, prináša novela aj zmenu v ustanovení § 28 ods. 2 zákona o potravinách, do ktorého sa novelou dopĺňa písmeno q). V zmysle nového ustanovenia § 28 ods. 2 písm. q) orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nesplní povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní podľa § 6 ods. 7 alebo ods. 8. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, sa teda nesplnením povinnosti uzavrieť darovaciu zmluvu s charitatívnou organizáciou môže dopustiť správneho deliktu, za ktorý mu hrozí sankcia v podobe pokuty od 100 eur do 100 000 eur.
Podľa dôvodovej správy k novele sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu príjmu z uložených pokút. Novela by mala zabezpečiť potraviny pre sociálne slabé rodiny alebo osoby preto sa predpokladá pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na rodinu.
Na záver by sme sa chceli pristaviť pri účinnosti novely. Pôvodne navrhovaná účinnosť (od 01. januára 2020) bola v priebehu legislatívneho procesu upravená pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom samotnej navrhovateľky. Tá navrhla účinnosť novely posunúť z 1. januára 2020 na 1. januára 2024. Z odôvodnenia tejto zmeny vyplýva, že odloženie účinnosti novely o 4 roky sa navrhuje vzhľadom na nevyhnutnosť poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a charitatívnym organizáciám dostatok času na prispôsobenie novej právnej úprave a vytvorenie a prispôsobenie si skladovacích kapacít.
Novela tak nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2024.