1. ABSTRAKT
Po viac ako 20 rokoch od prijatia pôvodnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch (ďalej len „zákon“) došlo k výrazným zmenám v právnej úprave najmä na medzinárodnej scéne, na základe čoho dňa 4. júna 2026 poslanci Národnej rady SR schválili jeho novelu. Cieľom novely je zefektívnenie a debyrokratizovanie procesov medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov pri vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce, kde prax preukázala pomerne komplikovaný proces od právoplatnosti rozhodnutia súdu až po samotné započatie výkonu trestu povinnej práce odsúdeným. O týchto a ďalších zmenách sa dočítate v našom článku.
2. SPROSTREDKOVANIE VÝKONU TRESTU
Novela prostredníctvom doplnenia ust. § 2 ods. 1 písm. a) rozširuje pojem probácia. Predmetné ustanovenie vo svojich ôsmych bodoch definuje pojem probácia. V súvislosti s rozšírením kompetencií v oblasti trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia na základe novely sa podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a), štvrtého bodu, probáciou rozumie „organizovanie, koordinovanie, sprostredkovanie a výkon trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia.“
Na základe právnej úpravy pred novelou sa po právoplatnosti rozsudku, rozsudok zasiela probačnému a mediačnému úradníkovi na prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce. Ten ich prejedná a sudca musí následne nariadiť výkon trestu povinnej práce. Následne musí dôjsť aj k uzatvoreniu zmluvy medzi súdom a poskytovateľom trestu povinnej práce, ktorú pripravuje probačný a podpisuje predseda súdu. Ide tak o časovo neefektívny a komplikovaný postup medzi probačným a mediačným úradníkom a sudcom, čo, ako uvádza zákonodarca, je cieľom
novely ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, na základe ktorého probačný úradník bude nielen koordinovať a organizovať, ale aj sprostredkovávať trest povinnej práce a domáceho väzenia.
Súbežne sa mení v ust. § 2 ods. 1 písm. a) tiež bod 6, v rámci ktorého sa mení slovné spojenie „pomáhanie poškodenému“ a po novom je podľa tohto bodu probáciou „kontrola obvineného, ak ide o zákaz priblíženia alebo zdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného“.
Ide o spresnenie vykonávanej činnosti zo strany probačného a mediačného úradníka z dôvodu, že pod probáciu nie je možné radiť pomoc poškodenému a zákonodarca túto činnosť nahradil kontrolou obvineného, ak ide o zákaz priblíženia alebo zdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného. Zákonodarca uvádza, že aj kontrola obvineného v sebe subsumuje prvok ochrany práv poškodeného, a to napr. využitím inštitútu elektronického monitoringu (zákaz priblíženia sa).
3. PROBAČNÝ DOHĽAD A OCHRANNÝ DOHĽAD
Novela zákona za ust. § 2 pridáva nové ust. § 2a, ktoré upravuje nový inštitút probačného a ochranného dohľadu.
Potreba osobného kontaktu s odsúdenými, ktorým bol uložený ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona, je v záujme zachovania vyššej kontroly naplňovania účelu ambulantného ochranného liečenia a vykonávania dohľadu nad páchateľom
Preto sa podľa nového ust. § 2a ods. 1 probačným dohľadom a ochranným dohľadom rozumie „pravidelný osobný kontakt obvineného s probačným a mediačným úradníkom, najmä na účel kontroly dodržiavania plnenia obmedzení a povinností vyplývajúcich z rozhodnutia v trestnom konaní.“
Podľa ods. 2 je účelom probačného dohľadu „kontrola správania obvineného, odborné vedenie a pomoc obvinenému s cieľom znížiť riziko opakovania trestnej činnosti a prispieť k ochrane spoločnosti.“
Probačný dohľad plní najmä preventívnu, kontrolnú a podpornú funkciu. Nové ust. § 2a umožňuje štátu aktívne sledovať a vyhodnocovať, ako obvinený plní obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli uložené rozhodnutím súdu alebo iného orgánu činného v trestnom konaní, napríklad počas podmienečného odsúdenia so stanoveným dohľadom alebo v prípade trestov a opatrení ukladaných v súvislosti s alternatívnymi formami trestania. Zároveň vytvára priestor pre individuálny prístup zo strany probačného a mediačného úradníka, ktorého úlohou nie je len kontrola, ale aj podpora resocializácie obvineného a jeho začlenenia do spoločnosti bez opätovného páchania trestnej činnosti. Probačný dohľad tak predstavuje kombináciu kontroly a podpory, ktorá má pozitívny vplyv nielen na samotného obvineného, ale aj na celú komunitu.
Pokiaľ ide o inštitút ochranného dohľadu, tak jeho účelom je podľa ods. 2 „prispieť k ďalšiemu posilneniu ochrany spoločnosti pred protispoločenskou činnosťou páchateľov trestných činov alebo činov inak trestných, ktorí nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovední, ako aj k dokončeniu nápravy obvineného.“
Ochranný dohľad je opatrenie, ktorého cieľom je posilniť ochranu spoločnosti pred možnou protispoločenskou činnosťou páchateľov činov inak trestných, ktorí nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovední (napríklad osoby s duševnými poruchami alebo závislosťami), monitorovať a regulovať ich správanie, ktoré by mohlo byť nebezpečné pre spoločnosť, podporiť dokončenie nápravy obvineného prostredníctvom cielenej starostlivosti a dohľadu, ktoré sú prispôsobené jeho špecifickým potrebám, a tým prispieť k dlhodobej prevencii trestnej činnosti a zníženiu rizika recidívy.
Probačný dohľad a ochranný dohľad zabezpečuje probačný a mediačný úradník.
4. MEDIÁCIA V TRESTNOM KONANÍ
V prvom rade je pojem mediácia definovaný v ust. § 2 ods. 1 písm. b).
Novela mení definíciu a po novom sa mediácia netýka takzvaných sporov, ale konfliktov. O čo ide?
Na základe novely sa podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b), mediáciou rozumie „mimosúdne sprostredkovanie riešenia konfliktu medzi poškodeným a obvineným.“
Mediáciu v trestných veciach nemožno zamieňať s mediáciou v civilných veciach, pretože povaha mediácie v civilných veciach predpokladá, že pri riešení sporu sú si jednotlivé strany rovné z morálneho hľadiska (nemajú pridelené role poškodený/páchateľ), často majú zodpovednosť, o ktorú je potrebné sa podeliť.
Preto novela považuje za vhodnejšie aplikovať pojem “konflikt”, ktorý nie vždy musí vyústiť do súdneho sporu, práve naopak, môže byť riešený aj inými spôsobmi.
V druhom rade novela zákona za ust. § 2 pridáva nové ust. § 2b, ktoré vlastne upravuje pojem mediácia nanovo, resp. širšie.
Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná aj za účasti ďalších subjektov alebo komunity. Uvedené ustanovenie poskytuje priestor pre probačných a mediačných úradníkov vykonávať široké rodinné kruhy a kruhy pre stanovenie trestu.
Podľa ods. 1 nového ust. § 2b: „Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonávaná aj za účasti ďalších osôb alebo komunity so súhlasom obvineného a poškodeného.“
Mediácia pri zločinoch a obzvlášť závažných zločinoch môže byť podľa odseku 2 „realizovaná aj vo vykonávacom konaní, ak páchateľ uznal základné skutkové okolnosti prípadu a ak je to v záujme poškodeného, po zvážení všetkých bezpečnostných hľadísk a na základe dobrovoľného a informovaného súhlasu poškodeného, ktorý môže kedykoľvek odvolať.“
Cieľom tejto úpravy je posilniť postavenie obete v trestnom konaní a umožniť jej aktívne participovať na riešení následkov trestného činu. Základným princípom navrhovanej úpravy je dobrovoľnosť a informovaný súhlas všetkých strán, pričom osobitný dôraz sa kladie na ochranu obete.
Mediácia v týchto prípadoch je možná len po dôkladnom zvážení všetkých bezpečnostných hľadísk, pričom každý prípad musí byť individuálne posúdený s ohľadom na riziká a potreby obete. Dôležitou podmienkou je aj to, že páchateľ uzná základné skutkové okolnosti prípadu, čím sa zabraňuje zneužitiu mediácie na popieranie viny alebo znižovanie zodpovednosti.
Na základe odseku 3 ust. § 2b: „Mediáciu pri zločinoch a obzvlášť závažných zločinoch vo vykonávacom konaní môže vykonávať len probačný a mediačný úradník, ktorý získal špecializované oprávnenie na výkon takéhoto druhu mediácie.“
Napokon, ust. § 2b v odseku 4 stanovuje, že „Ak osoba v čase konania mediácie v trestnom konaní nedovŕšila osemnásty rok veku, probačný a mediačný úradník upovedomí o konaní mediácie jej obhajcu, zákonného zástupcu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dohodu o náhrade škody podpisuje mladistvý a poškodený, a ak mladistvý nedovŕšil osemnásty rok veku, dohodu podpisuje aj jeho zákonný zástupca.“
5. ČINNOSŤ PROBAČNÉHO A MEDIAČNÉHO ÚRADNÍKA
Ustanovenia § 3 ods. 1 definuje činnosti probačného a mediačného úradníka. Doposiaľ uvedené činnosti podľa písmen a) až e) ostávajú nezmenené.
Probačný a mediačný úradník napomáha tomu, aby trestná vec mohla byť vo vhodných prípadoch prejednaná v niektorom z osobitných spôsobov trestného konania alebo aby mohol byť uložený a riadne vykonaný trest nespojený s odňatím slobody, alebo aby mohla byť väzba nahradená iným vhodným opatrením. Na tento účel probačný a mediačný úradník podľa doplneného písmena f) „podieľa sa na prevencii trestnej činnosti a pri svojej činnosti sa usiluje o naplnenie princípov restoratívnej justície“ a na základe doplneného písmena g) „pomáha poškodenému, ak ide o zákaz priblíženia alebo zdržiavania sa v blízkosti obydlia poškodeného.“
Cieľom tejto činnosti je tak zvýšiť mieru prevzatia zodpovednosti páchateľom a umožniť poškodenému vyjadriť svoje potreby a očakávania. Jeho činnosť má zároveň významný ľudský rozmer, keďže sa zameriava na podporu resocializácie a integrácie páchateľa, zmiernenie utrpenia obetí trestnej činnosti a podporu spravodlivého usporiadania narušených spoločenských vzťahov.
Ustanovenie §3novela ďalej dopĺňa v odseku 3 v písmene c) o zabezpečenie hospodárnosti a plynulosti konania v nadväznosti na nepretržité využívanie rovnakého technického prostriedku.
Podľa novelizovaného ust. § 3 ods. 2 písm. c): „Probačný a mediačný úradník na základe rozvrhu práce uskutočňuje v rámci svojej pôsobnosti úkony na základe písomného pokynu predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora, ak ide o inštitút predbežného šetrenia; to neplatí, ak rozhodnutie vo veci nadväzuje na rozhodovanie o väzbe, a preskúmanie splnenia podmienok kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami v konaní o väzbe spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom, pričom nedochádza k zmene technického prostriedku.“
Ustanovenie novela dopĺňa v tom zmysle, že písomný pokyn predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora nie je potrebný, ak už vo veci bola nariadená kontrola technickými prostriedkami, pričom pred jej uložením bol zrealizovaný inštitút predbežného šetrenia (ďalej len „IPŠ“). Ide o situácie, ak bola napr. nahradená väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka technickými prostriedkami, teda obvinený má technický prostriedok respektíve tzv. „náramok“. Následne mu sudca uloží trest spojený s kontrolou technickými prostriedkami. Nebude teda potrebné, aby sa pred uložením trestu spojeného s aplikovaním technických prostriedkov znova realizovalo IPŠ, ale aby sa iba kontinuálne pokračovalo v už prebiehajúcom monitoringu.
Ďalej v súvislosti s činnosťou mediačného úradníka v ust. § 3 ods. 3 sa odstraňuje podľa zákonodarcu zbytočný (neúmerný) úradný postup, pričom zastáva názor, že prokurátor nie je ústredným činiteľom v procese mediácie – urovnanie sporu v rámci mediácie by tak vo svojej podstate nemalo závisieť len na jeho súhlase.
V tomto smere podľa novelizovaného ust. § 3 ods. 3: „Vo vhodných prípadoch v oblasti mediácie uskutočňuje úkony aj bez pokynu podľa odseku 2 písm. b), najmä z podnetu poškodeného alebo obvineného, pričom o tom probačný a mediačný úradník bez zbytočného odkladu písomne informuje príslušný orgán činný v trestnom konaní a predsedu senátu v konaní pred súdom“.
Novela ďalej v súvislosti s činnosťou probačného a mediačného úradníka v ust. § 3 za doterajší odsek 5 vkladá nové odseky 6 až 8, ktoré posilňujú postavenie probačného a mediačného úradníka v trestnom konaní, rozširujú jeho kompetencie v oblasti práce s mladistvými, poškodenými a pri výkone alternatívnych trestov. Zároveň reflektujú moderné trendy v trestnej politike.
Na základe odseku 6: „Probačný a mediačný úradník pri výkone svojej činnosti venuje osobitnú pozornosť mladistvým obvineným a obvineným blízkym veku mladistvých, pričom prihliada na stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu. Probačný a mediačný úradník pri výkone svojej činnosti spolupracuje s rodičmi, poručníkom a inými osobami, ktorým bol mladistvý obvinený zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.“
Probačný a mediačný úradník pri výkone svojej činnosti podľa nového ods. 6 venuje skupine mladistvých zvýšenú pozornosť, a to najmä v oblasti prevencie recidívy, individuálneho prístupu a podpory pri resocializácii.
Podľa odseku 7: „Probačný a mediačný úradník pomáha poškodenému a osobám dotknutým trestným činom pri odstraňovaní následkov trestného činu.“
Cieľom nového ods. 7 je podporiť obnovu a zmierenie medzi páchateľom a poškodeným, ako aj minimalizovať negatívne dôsledky trestného činu na obeť. Probačný a mediačný úradník poskytuje podporu pri odstraňovaní následkov trestného činu, sprostredkúva kontakt medzi stranami a napomáha pri uzatváraní dohôd o náhrade škody alebo inej forme satisfakcie.
Napokon, podľa odseku 8: „Probačný a mediačný úradník sprostredkúva vhodný druh probačného programu tak, aby bol zabezpečený riadny výkon rozhodnutia.“
Nový odsek 8 zabezpečuje individuálny prístup k výkonu alternatívnych trestov, zvyšuje efektivitu probácie a podporuje resocializáciu páchateľov. Probačný program sa určuje s prihliadnutím na osobnosť páchateľa, povahu a závažnosť trestného činu, ako aj na možnosti a potreby páchateľa a obete.
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 9 a 10.
6. VEDÚCI PROBAČNÝ A MEDIAČNÝ ÚRADNÍK
Novela pridáva do zákona nové ust. § 3a, zámerom, ktorého je odlíšiť postavenie vedúceho probačného a mediačného úradníka ako doteraz a definujú sa kompetencie vedúceho probačného a mediačného úradníka.
Na základe nového ust. § 3a ods. 1: „Vedúci probačný a mediačný úradník najmä
a) riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje probačných a mediačných úradníkov v obvode príslušného krajského súdu, pričom na tento účel môže nahliadnuť do spisového materiálu a zúčastniť sa probácie a mediácie v trestnom konaní v obvode príslušného krajského súdu,
b) kontroluje jednotný výkon probácie, mediácie a výkon rozhodnutí technickými prostriedkami v rámci obvodu príslušného krajského súdu,
c) kontroluje a dohliada na aplikovanie metodických pokynov a usmernení vydaných ministerstvom spravodlivosti,
d) vykonáva činnosti smerujúce k vyhľadávaniu nových možností na výkon trestu povinnej práce a realizácie uložených obmedzení a povinností v obvode príslušného krajského súdu,
e) koordinuje a zjednocuje činnosti, ktoré sa realizujú v spolupráci najmä s Policajným zborom, obecnou políciou, prokuratúrou a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v obvode príslušného krajského súdu,
f) podieľa sa na odbornej príprave probačných a mediačných úradníkov, organizovanej najmä ministerstvom spravodlivosti a Justičnou akadémiou Slovenskej republiky,
g) analyzuje vzdelávacie potreby probačných a mediačných úradníkov v obvode príslušného krajského súdu,
h) spravuje a zodpovedá za regionálny sklad technických prostriedkov a zabezpečuje ich distribúciu v obvode príslušného krajského súdu,
i) bezodkladne informuje predsedu krajského súdu, ak zistí nedostatky v činnosti probačného a mediačného úradníka,
j) každoročne vypracúva a vyhodnocuje plán rozvoja výkonu probácie a mediácie a predkladá ho predsedovi krajského súdu a ministerstvu spravodlivosti.“
- NOVÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROBAČNÉHO A MEDIAČNÉHO ÚRADNÍKA
Medzi povinnosti probačného a mediačného úradníka v legálnom znení novela dopĺňa v rámci vykonávacieho konania povinnosť vykonať úkony potrebné pre výkon trestu povinnej práce.
Táto povinnosť je upravená v novom doplnenom odseku 10 v ust. § 6, na základe ktorého „Probačný a mediačný úradník vo vykonávacom konaní vykoná úkony potrebné na výkon trestu povinnej práce.“
Podľa nového odseku 11 v ust. § 6: „Probačný a mediačný úradník je povinný do šiestich mesiacov od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru absolvovať vstupné vzdelávanie.“
Výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia po novom nariadi priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. Probačný a mediačný úradník zároveň prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať.
Celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty uloženého trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom. Z uvedeného dôvodu nie je nevyhnutné, aby bol jeho výkon zaisťovaný rozhodovacou činnosťou sudcu.
8. POVINNOSTI OBVINENÉHO
Nové ustanovenie § 6a taxatívne vymedzuje základné povinnosti obvineného, ktorý je v postavení osoby podliehajúcej probačnému dohľadu vykonávaného zo strany probačného a mediačného úradníka.
Podľa ust. § 6a: „Obvinený, nad ktorým probačný a mediačný úradník vykonáva probačný dohľad, je povinný
a) strpieť nad sebou kontrolu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom,
b) strpieť nad sebou kontrolu dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, obecnou políciou alebo Policajným zborom,
c) hlásiť sa probačnému a mediačnému úradníkovi v určených lehotách,
d) informovať probačného a mediačného úradníka o svojom pobyte, zamestnaní a zdrojoch obživy, dodržiavaní súdom uložených primeraných obmedzení a povinností a iných dôležitých okolnostiach, ktoré sú významné na výkon probačného dohľadu,
e) dodržiavať uložené obmedzenia a plniť uložené povinnosti,
f) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak bola nariadená.“
Cieľom tohto nového ustanovenia je posilniť účinnosť výkonu probácie ako alternatívneho opatrenia (nástroja) k väzbe alebo výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa zároveň zabezpečuje primeraná kontrola a individuálna podpora obvineného s cieľom jeho resocializácie a eliminácie recidívy.
9. INFORMAČNÝ SYSTÉM PROBAČNEJ A MEDIAČNEJ SLUŽBY
Novým ustanovením § 8 novela zriaďuje informačný systém probačnej a mediačnej služby.
Podľa odseku 1 je informačný systém probačnej a mediačnej služby „informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo spravodlivosti, a ktorý je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.“
Novela teda na úrovni zákona zakotvuje Informačný systém probačnej a mediačnej služby ako súčasť Centrálneho informačného systému súdnictva podľa § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Jeho prevádzkovateľom je ministerstvo spravodlivosti.
V informačnom systéme probačnej a mediačnej služby probačný a mediačný úradník podľa ods. 2 ust. § 8 „spracúva informácie a osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie výkonu probácie a mediácie.“
Napokon, podľa odseku 3 v ust. § 8 je probačný a mediačný úradník „povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov, ktoré spracúva a to pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.“
Novela zákona nadobúda účinnosť 1. augusta 2026.
Publikované dňa 31.07.2026.