Iné

Novela zákona o riadení a bezpečnosti pozemných komunikácií

  • Vydanie: ULC PRO BONO 8/2022

Národná rada Slovenskej republiky prijala v máji 2022 novelu zákona o riadení a bezpečnosti pozemných komunikácií, ktorou dochádza najmä k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a rady na úseku riadenia a bezpečnosti cestnej infraštruktúry.

Dňa 04. mája 2022 bol prijatý zákon č. 181/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 249/2011 Z. z. o riadení a bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o riadení a bezpečnosti“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Okrem zákona o riadení a bezpečnosti sa novelou mení a dopĺňa aj (A) zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), (B) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) a (C) zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).

Účel novely

Účelom novely je najmä čiastočná transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1936 z 23. októbra 2019, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry, ktorá je výsledkom novelizácie doposiaľ účinnej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry za účelom zvýšenia bezpečnosti pozemných komunikácií v rámci TEN-T koridorov ako aj na iných hlavných cestných ťahoch, vo fáze ich projektovania, výstavby a užívania a zabezpečenia ochrany chodcov a zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Komplexná transpozícia sa zabezpečí vydaním príslušných vykonávacích predpisov.

V nasledujúcom texte prinášame len prehľad najdôležitejších zmien a zároveň odkazujeme aj na plné znenie novely.

Výraznou obmenou, si v rámci zákona o riadení a bezpečnosti, prešlo najmä ustanovenie § 4 zákona o riadení a bezpečnosti („Riadenie a kontrola bezpečnosti pozemnej komunikácie v užívaní“).

„Správca pozemnej komunikácie zabezpečí každých päť rokov klasifikáciu bezpečnosti cestnej siete podľa tohto zákona a zabezpečí kontrolu bezpečnosti pozemnej komunikácie a hodnotenie úsekov cestnej siete inšpekciou na mieste podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona o riadení a bezpečnosti (ďalej len „inšpekcia“)“ (ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o riadení a bezpečnosti). „Klasifikácia bezpečnosti cestnej siete je metóda na analýzu a klasifikáciu (A) úsekov cestnej siete s vysokým počtom nehôd úmerne k dopravnému prúdu, pričom tieto úseky sú v užívaní dlhšie ako tri roky alebo úsekov s vysokou absolútnou hustotou dopravných nehôd, (B) úsekov cestnej siete s vysokým potenciálom na zlepšovanie bezpečnosti a znižovanie nákladov vzniknutých v dôsledku nehôd a nehodových lokalít zo štatistiky dopravnej nehodovosti evidovaných Policajným zborom, (C) úsekov cestnej siete najmenej do troch kategórií podľa ich objektívne meranej integrovanej bezpečnosti, (D) závažných incidentov a nehôd na úsekoch cestnej siete, ktoré majú vplyv na bezpečnosť užívateľov ciest, aby sa zabezpečila prevencia pred vznikom dopravných nehôd s následkom ťažkých alebo smrteľných zranení účastníkov nehody“ (ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o riadení a bezpečnosti).

„Inšpekciou sa hodnotia úseky pozemnej komunikácie vrátane ich súčastí určené v rámci klasifikácie bezpečnosti cestnej siete. Hodnotenie priľahlých úsekov cestného tunela sa vykoná spolu s inšpekciou podľa osobitného predpisu. Bezpečnostný audítor pri vykonávaní inšpekcie a pri hodnotení úsekov podľa druhej vety, postupuje podľa vykonávacieho predpisu“ (ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o riadení a bezpečnosti). „Výsledkom inšpekcie je správa o vykonanej inšpekcii spracovaná bezpečnostným audítorom, obsahom ktorej je popis zistených rizík a hodnotenia posudzovaných úsekov pozemných komunikácií a návrh nápravných opatrení na zvýšenie bezpečnosti pozemnej komunikácie a zníženie dopravnej nehodovosti na pozemnej komunikácii“ (ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o riadení a bezpečnosti). „Správca pozemnej komunikácie predloží každoročne do 31. decembra Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) správu o vykonanej inšpekcii za každý z hodnotených úsekov, ktorý bol v aktuálnom kalendárnom roku predmetom inšpekcie“ (ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o riadení a bezpečnosti). „Správca pozemnej komunikácie zabezpečí vykonanie nápravných opatrení uvedených v správe o vykonanej inšpekcii podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o riadení a bezpečnosti, ak je to technicky možné a ekonomicky únosné pri zabezpečovaní riadneho výkonu správy a údržby pozemnej komunikácie v jeho správe“ (ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o riadení a bezpečnosti).

„Správca pozemnej komunikácie zabezpečí vykonanie nápravných opatrení najneskôr do dvoch rokov od zistenia bezpečnostných nedostatkov na základe výsledku inšpekcie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o riadení a bezpečnosti. V odôvodnených prípadoch je správca pozemnej komunikácie oprávnený požiadať ministerstvo o predĺženie lehoty na vykonanie nápravných opatrení najviac o dva roky, a to aj opakovane. Proti zamietnutiu žiadosti podľa druhej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Na postup pri posudzovaní žiadosti sa nevzťahuje správny poriadok“ (ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o riadení a bezpečnosti). „Správca pozemnej komunikácie predloží každoročne do 31. januára ministerstvu správu o nápravných opatreniach vykonaných podľa ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o riadení a bezpečnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku“ (ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o riadení a bezpečnosti).

Novinkou je aj ustanovenie § 4a zákona o riadení a bezpečnosti („Cielené prehliadky, plánovanie a výkon nápravných opatrení“).

„Správca pozemnej komunikácie zabezpečí cielené prehliadky úsekov pozemných komunikácií, ktoré boli v správe o vykonanej inšpekcii vyhodnotené ako úseky s nízkou úrovňou bezpečnosti, a na ktorých nedošlo k vykonaniu nápravných opatrení navrhnutých bezpečnostným audítorom. Cielené prehliadky je správca pozemnej komunikácie povinný zabezpečiť po uplynutí obdobia na vykonanie nápravných opatrení podľa ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o riadení a bezpečnosti na základe vypracovanej správy o vykonanej inšpekcii podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o riadení a bezpečnosti“ (ustanovenie § 4a ods. 1 zákona o riadení a bezpečnosti). „Cielenú prehliadku vykonáva skupina expertov, z ktorých aspoň jeden musí byť bezpečnostný audítor. Cielená prehliadka sa vykonáva na mieste. Predmetom cielenej prehliadky je najmä posúdenie stavebných, technických a prevádzkových vlastností pozemnej komunikácie a jej bezpečnosti, vybavenia a dopravných zariadení pozemnej komunikácie podľa osobitných predpisov a analýza dopravných nehôd, ich priebehu a príčin smrteľných následkov dopravných nehôd“ (ustanovenie § 4a ods. 2 zákona o riadení a bezpečnosti).

„Výsledkom cielenej prehliadky je správa o výsledku cielenej prehliadky spracovaná bezpečnostným audítorom, ktorá obsahuje popis zistených rizík a návrh nápravných opatrení vrátane návrhu postupnosti ich realizácie“ (ustanovenie § 4a ods. 3 zákona o riadení a bezpečnosti). „Správca pozemnej komunikácie zabezpečí vykonanie nápravných opatrení uvedených v správe o výsledku cielenej prehliadky. Pri vykonávaní nápravných opatrení správca pozemnej komunikácie zohľadní ktoré úseky boli vyhodnotené ako úseky s najnižšou úrovňou bezpečnosti, technické možnosti realizácie opatrení a ekonomickú únosnosť pri zabezpečovaní riadneho výkonu správy a údržby pozemnej komunikácie v jeho správe“ (ustanovenie § 4a ods. 4zákona o riadení a bezpečnosti).

„Správca pozemnej komunikácie zabezpečí vykonanie nápravných opatrení najneskôr do dvoch rokov od zistenia bezpečnostných nedostatkov na základe výsledku cielenej prehliadky podľa ustanovenie § 4a ods. 3 zákona o riadení a bezpečnosti. V odôvodnených prípadoch je správca pozemnej komunikácie oprávnený požiadať ministerstvo o predĺženie lehoty na vykonanie nápravných opatrení najviac o dva roky, a to aj opakovane. Proti zamietnutiu žiadosti podľa druhej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Na postup pri posudzovaní žiadosti sa nevzťahuje správny poriadok“ (ustanovenie § 4a ods. 5 zákona o riadení a bezpečnosti). „Správca pozemnej komunikácie každoročne do 31. januára predkladá ministerstvu správu o nápravných opatreniach vykonaných podľa ustanovenia § 4a ods. 5 zákona o riadení a bezpečnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku“ (ustanovenie § 4a ods. 6 zákona o riadení a bezpečnosti).

Cestný zákon

V rámci cestného zákona došlo okrem iného aj k doplneniu nových ustanovení § 22d až 22f cestného zákona („Správny delikt prevádzkovateľa vozidla“).

„Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona“ (ustanovenie § 22d ods. 1 cestného zákona). „Za správny delikt podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona sa uloží pokuta vo výške (A) 375 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti nad 3 % do 10 % vrátane, (B) 750 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti nad 10% do 20% vrátane, (C)1 500 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti nad 20% do 30% vrátane, (D) 3 000 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti nad 30%, (E) 300 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu nad 3 % do 10 % vrátane, (F) 600 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu nad 10 % do 20 % vrátane, (G) 1 200 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu nad 20 % do 30 % vrátane, (H) 2 400 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu nad 30 %, (I) 180 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej šírky, ak celková šírka vrátane nákladu je do 3,50 m vrátane, najväčšej povolenej výšky, ak celková výška vrátane nákladu je do 4,70 m vrátane alebo najväčšej povolenej dĺžky, ak celková dĺžka vrátane nákladu je do 23,00 m vrátane, (J) 1 500 eur, ak ide o prekročenie najväčšej povolenej šírky ak celková šírka vrátane nákladu je nad 3,50 m, najväčšej povolenej výšky ak celková výška vrátane nákladu je nad 4,70 m alebo najväčšej povolenej dĺžky ak celková dĺžka vrátane nákladu je nad 23,00 metrov“ (ustanovenie § 22d ods. 1 cestného zákona).

„Ak dôjde k prekročeniu najväčšej povolenej celkovej hmotnosti a zároveň k prekročeniu najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu, výška pokuty sa určí ako súčet hodnôt podľa ustanovenia § 22d ods. 2 cestného zákona. Ak dôjde k prekročeniu najväčšej povolenej celkovej hmotnosti, k prekročeniu najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu a zároveň k prekročeniu najväčšej povolenej šírky, najväčšej povolenej výšky alebo najväčšej povolenej dĺžky, výška pokuty sa určí ako súčet hodnôt podľa ustanovenia § 22d ods. 2 cestného zákona“ (ustanovenie § 22d ods. 3 cestného zákona). „Pri určení výšky pokuty podľa ustanovenia § 22d ods. 2 a 3 cestného zákona za prekročenie najväčšej povolenej hmotnosti pripadajúcej na nápravu sa každá náprava posudzuje samostatne so zohľadnením dvojnáprav a trojnáprav a výška pokuty sa určí len za najviac prekročenú hmotnosť pripadajúcu na nápravu, dvojnápravu alebo trojnápravu“ (ustanovenie § 22d ods. 4 cestného zákona).

„Pri špeciálnych prívesoch a návesoch, ktoré majú viac ako tri nápravy, sa každá náprava posudzuje ako jednotlivá náprava s prípustným zaťažením 9,5 t. Dvojnápravy a trojnápravy sa v tomto prípade nezohľadňujú“ (ustanovenie § 22d ods. 5 cestného zákona). „Prekročenie najväčšej povolenej celkovej hmotnosti sa posudzuje pri motorovom vozidle, pri jazdnej súprave, ako aj pri jednotlivom vozidle v súprave okrem návesovej súpravy. Pokuta sa určí z tých celkových hmotností, z ktorých je vyššia sadzba“ (ustanovenie § 22d ods. 6 cestného zákona).

„Pri nadmernej doprave sa celková hmotnosť jazdnej súpravy určí ako súčet celkových hmotností jednotlivých motorových vozidiel a prípojných vozidiel“ (ustanovenie § 22d ods. 7 cestného zákona). „Za základ výpočtu pokuty za nadrozmernú dopravu sa považuje najväčší povolený rozmer vozidla alebo jazdnej súpravy vrátane nákladu, ktorý prekračuje najväčšiu povolenú šírku, výšku alebo dĺžku a z ktorého vychádza vyššia sadzba podľa ustanovenia § 22d ods. 2 písm. (I) a (J)cestného zákona“ (ustanovenie § 22d ods. 8 cestného zákona). „Do dĺžky jazdnej súpravy a celkovej hmotnosti jazdnej súpravy sa započítavajú aj motorové vozidlá určené na tlačenie jazdnej súpravy a ostatné pomocné motorové vozidlá zapojené v jazdnej súprave“ (ustanovenie § 22d ods. 9 cestného zákona).

„Ak okresný úrad v sídle kraja zistí spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona a nie je dôvod na odloženie veci podľa ustanovenia § 22f ods. 1 cestného zákona, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške podľa ustanovenia § 22d ods. 2 až 9 cestného zákona. Správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona možno prejednať a uložiť zaň pokutu v rozkaznom konaní len vtedy, ak dôkaz o jeho spáchaní je získaný a zaznamenaný technickým zariadením, ktoré využívajú správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest“ (ustanovenie § 22e ods. 1 cestného zákona).

„Za viac správnych deliktov podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom alebo tou istou jazdnou súpravou sa v jednom samostatnom rozkaznom konaní uloží len jedna pokuta podľa ustanovenia § 22d ods. 2 cestného zákona podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety nie je možné spojiť do jedného konania“ (ustanovenie § 22e ods. 2 cestného zákona). „O viacerých správnych deliktoch podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa rôznymi vozidlami alebo rôznymi jazdnými súpravami sa rozhodne a pokuta sa uloží osobitne vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla alebo jazdnej súpravy, ktorými bol správny delikt spáchaný. Samostatné konania o všetkých správnych deliktoch toho istého prevádzkovateľa vozidla podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona spáchaných viacerými vozidlami alebo viacerými jazdnými súpravami nie je možné spojiť do jedného konania ani o takýchto správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím“ (ustanovenie § 22e ods. 3 cestného zákona).

„Správne delikty podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona prejednáva okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla sídlo, ak ide o právnickú osobu, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Ak je prevádzkovateľom vozidla osoba s bydliskom, miestom podnikania alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na konanie o správnom delikte podľa ustanovenia § 22d ods. 1 cestného zákona je okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého došlo k prvému zisteniu porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona“ (ustanovenie § 22e ods. 4 cestného zákona). „Rozkaz podľa ustanovenia § 22e ods. 1 cestného zákona má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj dôkaz o porušení povinnosti podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona a záznam o kontrole. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou“ (ustanovenie § 22e ods. 5 cestného zákona).

„Prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu v sídle kraja, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije“ (ustanovenie § 22e ods. 6 cestného zákona).

„Okresný úrad v sídle kraja odmietne odpor, ak (A) neobsahuje predpísané náležitosti podľa ustanovenia § 22e ods. 6 cestného zákona a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, (B) bola pokuta už uhradená, (C) obsahuje výlučne uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo, uvedenie nakladajúcej organizácie alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti“ (ustanovenie § 22e ods. 7 cestného zákona). „Okresný úrad v sídle kraja vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu“ (ustanovenie § 22e ods. 8 cestného zákona). „Včas podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý podľa ustanovenia § 22e ods. 7 cestného zákona, sa rozkaz zrušuje a okresný úrad v sídle kraja pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v ustanovení § 22e ods. 10 cestného zákona nie je ustanovené inak“ (ustanovenie § 22e ods. 9 cestného zákona).

„Ak po podaní odporu okresný úrad v sídle kraja zistí dôvody podľa ustanovenia § 22f ods. 1 cestného zákona, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie“ (ustanovenie § 22e ods. 10 cestného zákona). „Prevádzkovateľovi vozidla, ktorému je po podaní odporu podľa ustanovenie § 22e ods. 9 cestného zákona uložená pokuta za správny delikt podľa ustanovenie § 22d ods. 1 cestného zákona, okresný úrad v sídle kraja uloží povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30 eur. Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu. Trovy konania sú splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty“ (ustanovenie § 22e ods. 11 cestného zákona). „O odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o správnom delikte podľa ustanovenia § 22e ods. 1 cestného zákona vydanému v prvom stupni rozhoduje osobitný organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja“ (ustanovenie § 22e ods. 12cestného zákona). „Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“ (ustanovenie § 22e ods. 13 cestného zákona). „Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť. Ak do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia budú na platobný účet uvedený v rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške“ (ustanovenie § 22e ods. 14 cestného zákona). „Pokuty uložené za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu“ (ustanovenie § 22e ods. 15 cestného zákona).

„Okresný úrad v sídle kraja vec odloží, ak (A) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla alebo osoba prevádzkovateľa vozidla bola nesprávne určená, (B) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona, (C) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona zanikla, (D) bolo v čase porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 8a ods. 2 cestného zákona vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla“ (ustanovenie § 22f ods. 1 cestného zákona). „Rozhodnutie o odložení veci podľa ustanovenia § 22f ods. 1 cestného zákona sa nevydáva a o odložení veci sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje“ (ustanovenie § 22f ods. 2 cestného zákona).

Novela sa drobnými zmenami dotkla aj zákona o správnych poplatkoch a zákona o cestnej premávke.

Účinnosť novely

Novela nadobúda účinnosť čiastočne (A) dňa 01 júla 2022 a čiastočne (B) dňa 01. januára 2023.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....