1. ABSTRAKT
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon“), bola schválená poslancami Národnej rady SR dvakrát. A to dňa 17. júna 2026 a dňa 2. júna 2026. Neskoršie schválená novela upravuje odvodovú odpočítateľnú položku, rozširuje okruh osôb oprávnených na jej uplatnenie a precizuje podmienky jej uplatňovania. Novela reaguje na potrebu zmierniť odvodové zaťaženie vybraných skupín fyzických osôb, najmä poberateľov dôchodkov, študentov a fyzických osôb na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, ak vykonávajú prácu na základe dohody. Režim odvodovej odpočítateľnej položky v súčasnosti nemožno uplatniť pri fyzických osobách na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, hoci aj tieto osoby môžu popri starostlivosti o dieťa vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody. Zároveň platná suma odvodovej odpočítateľnej položky limituje rozsah jej praktického účinku pri študentoch a poberateľoch dôchodkov, ak ich príjem z dohôd presahuje súčasnú hranicu. Novela rozširuje možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky na ďalší vecne odôvodnený okruh osôb a súčasne zvyšuje jej sumu a výsledkom je úprava existujúceho mechanizmu tak, aby lepšie zodpovedal reálnym situáciám študentov, poberateľov dôchodkov a osôb, ktoré popri starostlivosti o dieťa vykonávajú prácu na základe dohody. Skôr schválená novela upravuje mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a pre vznik povinného poistenia SZČO sa zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Viac sa dočítate v našom príspevku.
2. NÁROK NA VÝPLATU PREDČASNÉHO STAROBNÉHO DÔCHODKU
Podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok upravuje ust. § 67 zákona. Novela mení odsek 7 v predmetnom ustanovení, pričom po novom „Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 3 600 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139b. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.“
Novela zvýšila sumu z pôvodných 2400 EUR na 3600 EUR.
3. DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD A URČENIE SUMY ÚRAZOVÁCH DÁVOK
V tomto smere novela mení ust. § 84 ods. 5 a zvyšuje sumu 200 EUR v prvej časti prvej vety na sumu 300 EUR, čo znamená, že po novom „Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 300 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe, ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).“
4. VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Vymeriavací základ upravuje ust. § 138 zákona o sociálnom poistení.
V prvom rade novela mení ust. § 138 v dvoch odsekoch 9 a 10.
Na základe nového znenia ods. 9 v ust. § 138 „Maximálny mesačný vymeriavací základ a) je v úhrne 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné, b) zamestnanca v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý tento zamestnanec platí poistné.“
Podľa nového znenia ust. § 138 odseku 10 „Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený. Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca a) je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné, b) v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné.“
5. ODVODOVÁ ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA
Ďalšia zmena smeruje do § 138a a spočíva vo zvýšení sumy odvodovej odpočítateľnej položky z 200 eur na 300 eur za kalendárny mesiac. Ide o vecnú úpravu existujúceho inštitútu, ktorou sa rozširuje rozsah príjmu z dohody, pri ktorom sa neuplatní odvodové zaťaženie v doterajšom rozsahu. Oproti platnému stavu sa nemení samotná existencia odvodovej odpočítateľnej položky ani jej systematické zaradenie v zákone o sociálnom poistení. Mení sa len jej suma.
Na základe nového znenia ust. § 138a zákona o sociálnom poistení: „Odvodová odpočítateľná položka na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 277a je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.“
6. ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA A OKRUH OSÔB
Ďalšia vecná zmena sa týka § 227a. Novela rozširuje osobný rozsah osôb, ktoré môžu určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, a to o fyzické osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa osobitného predpisu. Oproti doterajšiemu stavu sa tak režim odvodovej odpočítateľnej položky už nebude viazať len na študentov a na fyzické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. b), ale aj na osoby, ktoré sú dočasne viazané starostlivosťou o dieťa a popri nej vykonávajú prácu na základe dohody.
Na základe novelizovaného ust. § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b) alebo fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.“
Na túto zmenu nadväzuje doplnenie nových povinností v ust. § 227a ods. 2.
V ustanovení § 227a sa odsek 2 dopĺňa písmenami c) a d), čo celkovo znamená, že po novom „Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody podľa odseku 1 je povinný
a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1,
c) preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1, ak ide o zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke,
d) písomne informovať zamestnávateľa o skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky najneskôr osem dní pred skončením tejto dovolenky, ak ide o zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý si u zamestnávateľa uplatnil právo podľa odseku 1 z dôvodu materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.“
Pri fyzickej osobe na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke sa teda výslovne ustanovuje povinnosť preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1 a písomne informovať zamestnávateľa o zániku tohto postavenia. Dôvodom je vytvoriť jednoznačný a overiteľný rámec pre uplatnenie novej skupiny oprávnených osôb.
V neposlednom rade sa ust. § 227a ods. 3 mení v písmene a) a dopĺňa o odsek 4.
Podľa novelizovaného ust. § 227a ods 3:
„Právne účinky
a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, a ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. c), ak boli najneskôr v tento deň súčasne preukázané rozhodujúce skutočnosti na uplatnenie práva podľa odseku 1, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
1.bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
2.boli splnené povinnosti podľa odseku 2 písm. a) a c), ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. c),
b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.“
Napokon, na základe doplneného odseku 4 „Právo na uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom prestal byť fyzickou osobou na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.“
Všetky doposiaľ uvedené zmeny nadobúdajú účinnosť dňa 1. januára 2027.
7. OPÄTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO POISTENIA SZČO
Skoršia novela zákona zo dňa 2. júna 2026 upravuje časť zákona, ktorá stanovuje v ust. § 21 vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmeny sú účinné od 1. júla 2026.
Ustanovenie § 21 sa dopĺňa odsekmi 4 až 7. Považujeme za vhodné uviesť vysvetlenie uvedených nových odsekov, namiesto ich citovania, z dôvodu lepšieho porozumenia právnych formulácii.
7.1 Kedy povinné poistenie SZČO opätovne nevzniká
V odseku 4 sa do praxe zavádza tzv. príjmový test pre vznik povinného poistenia SZČO, resp. kedy nevzniká. Naďalej platí, že fyzická osoba, ktorá opätovne nadobudla postavenie SZČO, pričom od zániku jej posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/skončenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia, uplynulo 60 mesiacov a menej, vzniká povinné poistenie dňom opätovného nadobudnutia postavenia SZČO. Podľa novej úpravy v odseku 4 povinné poistenie, s ktorým je spojená aj povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), nevzniká tej SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantné obdobie nie je vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje. Ak fyzická osoba opätovne nadobudla postavenie SZČO v 1. polroku kalendárneho roka, pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Ak opätovne nadobudla postavenie SZČO v 2. polroku kalendárneho roka, rozhodujúci pre vznik povinného poistenia je príjem, ktorý dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Výnimkou je situácia, ak opätovne nadobudla postavenie SZČO v období od 1. júla do 30. septembra a má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Povinné poistenie a ani povinnosť platiť poistné nevzniká iba takej SZČO, ktorá v období relevantnom pre posúdenie príjmu mala postavenie SZČO, teda v relevantnom období vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia alebo bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia, a jej príjem za toto obdobie podľa podaného daňového priznania neprekročil hranicu 10,5-násobku sumy životného minima, alebo ak daňové priznanie nepodala, pretože jej nevznikla povinnosť ho podať z dôvodu, že jej príjmy nedosiahli ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
7.2 Kedy povinné poistenie SZČO opätovne vzniká alebo zaniká
Pokiaľ ide o nový odsek 5, v ňom sa posudzuje vznik a zánik povinného poistenia SZČO tiež na základe príjmovej hranice, tzv. príjmový test. Táto hranica je stanovená na 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje.
K zániku povinného poistenia SZČO a povinnosti platiť poistné z dôvodu nedosiahnutia vyššieho príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako príjmová hranica môže dôjsť 30. júna alebo 30. septembra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, a k vzniku povinného poistenia a povinnosti platiť poistné z dôvodu prekročenia príjmovej hranice 1. júla alebo 1. októbra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Na tento účel je rozhodujúci príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z podaného daňového priznania. V prípade SZČO, ktorá nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za zdaňovacie obdobie nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom, sa má za to, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako zákonom stanovená príjmová hranica preto, že táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 688/2006 Z. z.
7.3 Dodatočné daňové priznanie a hranica príjmu
V odseku 6 sa v nadväznosti na úpravu v odsekoch 4 a 5 zavádza pravidlo, podľa ktorého, ak SZČO podá dodatočné daňové priznanie alebo správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, bude mať toto na vznik a zánik povinného poistenia vplyv len v tom prípade, ak dodatočné daňové priznanie alebo rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní má bezprostredný vplyv na „práve existujúce“ povinné poistenie SZČO. Ak by na základe dodatočného daňového priznania nastali zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, bude sa prípadná zmena v poistení realizovať od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. V nadväznosti na to sa upraví aj povinnosť platiť poistné. Ak sa vymeriavací základ pre platenie poistného zvýši, SZČO je povinná platiť poistné z tohto vyššieho základu. Ak sa naopak poistenie zruší alebo sa vymeriavací základ zníži, vzniká nárok na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Pokiaľ ide o odsek 7,upravuje sa zaokrúhľovanie príjmovej hranice 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje, rovnako ako hranica pre povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov.
8. PRÍKLADY DO PRAXE
Príklady do praxe uvádza dôvodová správa k novele. Prinášame Vám ich pre lepšie porozumenie pravidlám uvedeným vyššie.
8.1 Fyzickej osobe (FO) vzniklo živnostenské oprávnenie 1. mája 2026. Predtým nikdy nebola SZČO:
Dňom vzniku živnostenského oprávnenia začnú SZČO plynúť odvodové prázdniny, povinné poistenie jej vznikne po ich uplynutí 1. novembra 2026 (§ 21 ods. 1). Od tohto dňa bude platiť poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 eura, pretože v roku 2025 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Zánikom poistenia zaniká aj povinnosť platiť poistné.
8.2 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2026 do 31. mája 2026. Od 1. augusta 2026 má nové živnostenské oprávnenie:
Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. augusta 2026) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2026). Pretože v roku 2025 táto fyzická osoba nemala postavenie SZČO a ako SZČO nepodala daňové priznanie, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. augusta 2026, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a bude platiť poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 eura. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
Ak príjem za rok 2026 nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
8.3 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júna 2027 do 31. októbra 2027. Od 1. mája 2028 má nové živnostenské oprávnenie:
Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. máj 2028) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Pretože v roku 2026 táto fyzická osoba nemala postavenie SZČO, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. mája 2028, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a poistné bude platiť vo výške, tzv. mikroodvodu. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2028/30. septembru 2028, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2027 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2027, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2028/1. októbra 2028 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2027 (ak príjem za rok 2027 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2026), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2028 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2027 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
8.4 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie:
Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Povinné poistenie SZČO vznikne v závislosti od výšky príjmu, ktorý táto SZČO dosiahla v roku 2026, kedy mala postavenie SZČO. Ak za rok 2026 táto SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne a jej príjem z podnikania nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2026 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4). Ak by príjem tejto SZČO v roku 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia.
Vymeriavací základ bude od 1. augusta 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
Ak uvedená SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026, povinné poistenie SZČO jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia, pretože v roku 2025 táto SZČO nepodnikala (§ 21 ods. 3 a 4). Bude platiť tzv. mikroodvod. Následne k 30. septembru 2027 sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 na základe daňového priznania za rok 2026 podaného v predĺženej lehote. Ak príjem SZČO za rok 2026 nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie zanikne 30. septembra 2027 (§ 21 ods. 5). Ak príjem SZČO za rok 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima, povinné poistenie nezanikne (§ 21 ods. 5). Bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného z dosiahnutého (čiastkového) základu dane za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude platiť tzv. mikroodvod.
8.5 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2025 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie. SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026:
Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test. Keďže SZČO ešte nemá daňové priznanie za rok 2026, bude sa posudzovať jej príjem z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. októbru 2026). Ak príjem nebude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2025, čo je 2 876,90 eura, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2025 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4).
Ak by príjem tejto SZČO za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 eura, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia.
Vymeriavací základ bude od 1. augusta 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2025 (ak príjem za rok 2025 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, čo je suma 9144 eur), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2027. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
8.6 Fyzická osoba mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020. Od 15. júla 2026 má nové živnostenské oprávnenie:
Keďže medzi zánikom predchádzajúceho živnostenského oprávnenia a vznikom nového živnostenského oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, bude sa vznik povinného poistenia posudzovať ako u novo vzniknutej SZČO. Povinné poistenie vznikne po uplynutí piatich mesiacov nasledujúcich po júli 2026, teda 1. januára 2027. Bude platiť tzv. mikroodvod.
Najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, kedy sa posúdi zánik povinného poistenia SZČO podľa príjmu za rok 2026. Ak príjem nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, ale aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie, pretože jej príjem nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zanikne jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2027/30. septembra 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak jej príjem bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie nezanikne. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej však v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený v sume osobitného vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.
Publikované dňa 30.06.2026.