Po krátkom čase opäť dochádza k novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Posledná novela reaguje najmä na novú skutočnosť spočívajúcu v odvodoch na sociálne poistenie pre brigádnikov. Súčasne upravuje obdobie nemocenského poistenia a spresňuje ustanovenia o predčasnom starobnom dôchodku.
V augustovom vydaní bulletinu Čarnogurský ULC PRO BONO 08/2012 sme Vás informovali o novele zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Len o niekoľko mesiacov sa Národná rada Slovenskej republiky opäť uzniesla na novele zákona o sociálnom poistení.
Predmetom aktuálnych zmien je najmä spresnenie úpravy obdobia nemocenského poistenia. Cieľom je spresniť obdobie nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia pre zistenie denného vymeriavacieho základu nemocenských dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Predmetom novely je tiež určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely nemocenských dávok. Došlo tiež k spresneniu vzniku a zániku dôchodkového poistenia žiaka strednej školy v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Aktuálna novela sa dotkne ustanovenia § 4, ktorý naposledy menil zákon č. 252/2012 Z. z.
Ako vyplýva z dôvodovej správy, v okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny. Z toho dôvodu sa umožnil spätný vznik dôchodkového poistenia, ak skutočne vyplatená odmena bude vyššia ako 66 Eur. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť bude potrebné upraviť aj spätné prihlásenie žiaka na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni.
Došlo k upresneniu vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia vo vzťahu k brigádnikom. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. K zániku povinného dôchodkového poistenia brigádnikovi dôjde od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Napríklad, ak ku koncu právneho vzťahu dôjde 20. októbra, k zániku povinného dôchodkového poistenia dochádza od 1. októbra alebo 20. októbra.
Na zistenie denného vymeriavacieho základu z dôvodu určenia príslušnej výšky sociálnej dávky je potrebné vymedziť tzv. rozhodujúce obdobie, za ktoré sa denný vymeriavací základ bude počítať. Problém vzniká, ak zamestnanec pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bol nemocensky poistený menej ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Novela ust. § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upresnila tým spôsobom, že zamestnanec, ktorému vznikol dôvod na nemocenskú dávku a bol nemocensky poistený u daného zamestnávateľa menej ako 90 dní, bude mať za rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok len v prípade, ak v ňom má aspoň 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné.
Nové ust. § 69a zákona o sociálnom poistení upravuje podmienky predčasného starobného dôchodku, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku mení na starobný dôchodok. V prípade, ak poistencovi bude priznaný predčasný starobný dôchodok, ale nebude mu vyplácaný nepretržite od vzniku nároku naň do dovŕšenia dôchodkového veku (napríklad ak oň požiadal o rok neskôr, ako splnil podmienky, a tým mu naň vznikol nárok), vzniká mu právo požiadať o opätovné určenie sumy starobného dôchodku. Následne nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne od podania žiadosti poistencom, najskôr však odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku.
Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. V uvedenom sa ani novelou nič nemení. K úprave došlo pre určenie rozhodujúceho obdobia na určenie vymeriavacieho základu pre zamestnanca podľa ust. § 4 ods. 2 prvej vety, t.j. fyzickej osoby v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Do tejto kategórie zamestnancov na účely určenia rozhodujúceho obdobia nepatrí fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pre uvedené osoby, t.j. fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je rozhodujúcim obdobím trvanie predmetného právneho vzťahu.
Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je predovšetkým príjem plynúci z danej zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu. Nové ust. § 139c zákona o sociálnom poistení upravuje výšku vymeriavacieho základu pre tzv. dohodárov. Vymeriavací základ zamestnanca podľa ust. § 4 ods. 2 prvej vety, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bude priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu. Vymeriavací základ zamestnanca podľa ust. § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta na účely platenia poisteného na dôchodkové poistenie bude predstavovať rozdiel medzi mesačným alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5.
Novelizované ust. § 4 ods. 5 po novom upravuje maximálnu sumu mesačného príjmu a maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu pre brigádnikov. Pre študenta pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý nedovŕšil 18. rok veku, platí maximálna suma vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov. Inak platí maximálna suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie.