1. ABSTRAKT
Dňa 23. septembra 2025 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Novela zákona o sudcoch a prísediacich inovuje niekoľko okruhov. Novela zavádza právnu úpravu využitia hosťujúceho sudcu nielen na okresnom súde, ale aj na krajskom súde a správnom súde, a to na základe dočasného pridelenia. Novela rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa právnej úpravy vykonávania hodnotenia sudcov a precizuje sa právna úprava obsadzovania voľných miest sudcov na okresných súdoch. Ďalšou novinkou je zjednotenie dĺžky právnickej praxe ako podmienky pridelenia a preloženia sudcu na súd vyššieho stupňa. Zavádza sa inštitút odmien. Všetky uvedené, ako aj ďalšie zmeny, sú predmetom nášho nasledovného príspevku.
2. ZÁKON
Úvodom v krátkosti uvedieme, že zákon o sudcoch a prísediacich upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov. Novela rieši nasledovné okruhy a rozsah zmien.
3. VÝKON FUNKCIE SUDCU
Ustanovenie § 10 upravujúce vymenovanie sudcu a funkčné obdobie sudcu sa dopĺňa novým odsekom 4, podľa ktorého vykonávanie funkcie sudcu na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie člena disciplinárneho senátu.
Doteraz upravené znenie § 12 ods. 1 sa týmto presunulo do ust. § 10 ods. 4. Sudca nemôže vykonávať sudcovskú funkciu súčasne na dvoch rôznych súdoch.
Špeciálnou výnimkou bude situácia, keď sudca popri svojej bežnej funkcii bude zastávať aj
funkciu člena disciplinárneho senátu, tak, ako to predpokladá novelizácia disciplinárneho súdneho poriadku. Sudca, ktorý je členom disciplinárneho poriadku a súčasne nie je sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tak bude môcť vykonávať funkciu sudcu na dvoch súdoch súčasne. Vo svojej podstate ide o obnovenie právneho stavu, ktorý bol aktuálny do zriadenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Pravidlo o zamedzení výkonu funkcie sudcu na dvoch súdoch súčasne (vrátane výnimky) však nepatrí do právnej úpravy dočasného pridelenia podľa § 12, ale ide po novom o generálnu úpravu v ust. § 10.
4. PRIDELENIE SUDCU
Inštitút pridelenia sudcu upravuje ust. § 11. Podľa novelizovaného ust. § 11 ods. 2 na najvyšší súd a najvyšší správny súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej 15 rokov.
Podľa novelizovaného ods. 3 na krajský súd, Špecializovaný trestný súd a správny súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej desať rokov.
Ako uvádza dôvodová správa, cieľom bolo zjednotenie trvania právnickej praxe ako podmienky pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa, nakoľko doposiaľ dĺžku právnickej praxe zákon upravuje inak v prípade pridelenia sudcu na súdy všeobecného súdnictva (10, resp. 15 rokov) a inak v prípade pridelenia sudcov na súdy správneho súdnictva (7, resp. 10 rokov). Po novom je vyžadované trvanie právnickej praxe v zmysle novelizovaných odsekov 2 a 3 v ustanovení § 11.
5. HOSŤUJÚCI SUDCA A DOCASNÉ PRIDELENIE
Inštitút hosťujúceho sudcu upravuje ust. § 11a. Hosťujúci sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na určenom okresnom súde v obvode krajského súdu a ktorý udelil súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu. Cieľom inštitútu hosťujúceho sudcu je riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu alebo situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Hosťujúci sudca má rovnaké práva a povinnosti ako sudca, je hodnotený a disciplinárne zodpovedný.
Zákonná úprava sa novelou doplnila o využitie hosťujúceho sudcu aj na krajskom súde alebo správnom súde, pre obvod ktorého je hosťujúci sudca pridelený, a to prostredníctvom rozhodovania Súdnej rady Slovenskej republiky o dočasnom pridelení na základe ustanovenia § 12. Dočasným pridelením hosťujúceho sudcu sa zachová zmysel zavedeného inštitútu hosťujúceho sudcu, ktorý bol cielený na riešenie situácií s dočasným charakterom.
Podľa novelizovaného ust. § 12 odsek 1: „Ak nemožno riadny chod súdnictva zabezpečiť pridelením sudcu alebo preložením sudcu, sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd; na okresný súd možno sudcu dočasne prideliť, ak riadny chod súdnictva nemožno zabezpečiť ani hosťujúcim sudcom, a na súd vyššieho stupňa možno sudcu dočasne prideliť až po troch rokoch výkonu funkcie sudcu. Hosťujúceho sudcu prideleného na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu možno po troch rokoch výkonu funkcie hosťujúceho sudcu dočasne prideliť na výkon funkcie hosťujúceho sudcu na tomto krajskom súde alebo na správnom súde, v ktorého obvode je tento krajský súd. Sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na súd vyššieho stupňa aj na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie; v takom prípade sudca vykonáva funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa.“
Podľa novelizovaného ust. § 12 ods. 2: „O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí; ak ide o hosťujúceho sudcu, aj po predchádzajúcom vyjadrení predsedu krajského súdu, v ktorého obvode hosťujúci sudca pôsobí, a predsedu okresného súdu, na ktorom hosťujúci sudca pôsobí ako na určenom okresnom súde podľa § 11a ods. 2.“
V neposlednom rade, pokiaľ ide o dočasné pridelenie sudcu, novela predĺžila maximálnu dĺžku trvania dočasného pridelenia sudcu o jeden rok, a to na dva roky, tak ako stanovuje novelizovaný § 12 ods. 3 zákona, teda „dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky rok v období troch rokov.“
6. PRELOŽENIE SUDCU NA INÝ SÚD
Časť podmienok na preloženie sudcu na iný súd v ust. § 14 ods. 2 novela aktualizovala, pričom po novom na krajský súd, Špecializovaný trestný súd a správny súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej desať rokov, a ak ide o preloženie sudcu na krajský súd, ktorý súčasne vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde najmenej päť rokov. Na najvyšší súd a najvyšší správny súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax najmenej 15 rokov.
Novela zjednotila trvanie právnickej praxe v prípade preloženia na súdy správneho súdnictva.
7. ZRUŠENIE PRÁVOMOCI SÚDNEJ RADY O DOČASNOM POZASTAVENÍ VÝKONU FUNKCIE SUDCU
Poslanci NR SR novelou zrušili právomoc Súdnej rady Slovenskej republiky rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Došlo k vypusteniu ust. § 22a zo zákona.
Ako uvádza dôvodová správa, dočasné pozastavenie funkcie sudcu predstavuje tak zásadný zásah do integrity sudcu, že by malo byť výlučné zverené len nezávislému, nestrannému a apolitickému súdu, ktorým je Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
8. HODNOTENIE SUDCU
Nová právna úprava mení koncept vykonávania hodnotenia sudcov.
Podľa novelizovaného znenia ust. § 27a ods. 1, „Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje: (a) po prvých piatich rokoch výkonu funkcie sudcu, (b) v súvislosti s výberovým konaním na voľné miesto sudcu na súde vyššieho stupňa; to neplatí, ak sudca výberovej komisii predloží hodnotenie sudcu nie staršie ako jeden rok, (c) na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať disciplinárny návrh; hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu, alebo obdobie výkonu funkcie sudcu, ak sudca vykonáva funkciu kratšie ako päť rokov, (d) ak sudca požiada o hodnotenie, (e) po jednom roku, ak bolo bezprostredne predchádzajúce hodnotenie sudcu so záverom „nedostatočný“, (f) po dvoch rokoch, ak bolo bezprostredne predchádzajúce hodnotenie sudcu so záverom „dostatočný“, (g) po piatich rokoch, ak bolo bezprostredne predchádzajúce hodnotenie sudcu so záverom „dobrý“.“
Odsek 3 v ust. § 27a novela vypúšťa. To znamená, že sudcovia sa budú hodnotiť len po výkone prvých päť rokov funkcie sudcu, a nie každých 5 rokov. Ako uvádza dôvodová správa, cieľom takejto úpravy je obmedziť vykonávanie opakovaných päťročných hodnotení. Po piatich rokoch by sa tak hodnotili len začínajúci sudcovia a tí, ktorých výsledok hodnotenia by nebol uspokojivý, pričom cieľom by bolo očakávané zlepšenie ich práce.
Obligatórne dôvody hodnotenia zostávajú aj v novom, vyššie citovanom znení ust. § 27a ods. 1, zachované. Doplnilo sa obligatórne vykonávanie hodnotenia sudcu po uplynutí jedného roka, ak predchádzajúci výsledok hodnotenia bol „nedostatočný“ a po uplynutí dvoch rokov, ak predchádzajúci výsledok hodnotenia bol „dostatočný“.
Vzhľadom na to, že správny súd má postavenie krajského súdu, novela nastavila systém hodnotenia aj sudcov správneho súdu tak, aby sudcu v obvode krajského a správneho súdu hodnotil sudca z iného obvodu krajského a správneho súdu.
Novelizované znenie ust. § 27b ods. 1 stanovuje, že „hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu a správneho súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie podľa prvej vety môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj ten, komu zanikla funkcia sudcu podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.“
Podľa nového znenia ods. 2 ustanovenia § 27b: „Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu a správneho súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu a sudcov iného obvodu správneho súdu; sudcov správneho súdu hodnotí hodnotiaca komisia zvolená pre obvod krajského súdu, ktorého sídlo je zhodné so sídlom správneho súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád a sudcovské rady. Súdna rada metodicky riadi a usmerňuje hodnotiace komisie a vykonáva dohľad nad ich činnosťou.“
Ustanovenie § 27b novela doplnila odsekom 5, na základe ktorého predsedovia krajských súdov a predsedovia správnych súdov sú povinní vytvárať administratívne, materiálne a technické podmienky pre riadny výkon funkcie člena hodnotiacej komisie. Predseda súdu, na ktorom vykonáva funkciu hodnotený sudca, je povinný vytvoriť podmienky pre činnosť členov hodnotiacej komisie, najmä je povinný zabezpečiť prístup k súdnym spisom a súdnym registrom a iným evidenčným pomôckam.
Z dôvodu odbremenenia členov hodnotiacich komisií od nevyhnutnosti zakaždým vycestovať kvôli účasti na pojednávaní a ich efektívnejšieho fungovania, novela aktualizovaným ust. § 27d ods. 1 písm. c) umožňuje namiesto účasti na pojednávaní vypočuť si zvukový záznam z pojednávania.
Nový odsek 7 v ust. § 27d určuje, aby prideľovanie zníženého počtu bodov bolo odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami zistenými pri hodnotení, vrátane prideľovania zníženého počtu bodov predsedom súdu. Pridelenie zníženého počtu bodov musí ten, kto prideľuje body odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami.
Ako uvádza dôvodová správa, ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe s ohľadom na právo hodnoteného sudcu poznať dôvody svojho hodnotenia.
S cieľom zabezpečiť presnejšie a spravodlivejšie ohodnotenie výkonu funkcie sudcu novela rozšírila rozpätie intervalovej škály hodnotenia na päť stupňov.
Po novom, podľa § 27e ods. 1: „Výsledkom hodnotenia sudcu je výrok (a) „výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 90 až 100, (b) „chválitebný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 80 až 89, (c) „dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 70 až 79, (d) „dostatočný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 60 až 69, (e) „nedostatočný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 59 a menej.“
Objektívnejšie posudzovanie a rozhodovanie o námietkach hodnoteného sudcu, má podľa dôvodovej správy zabezpečiť novelizované ust. § 27e ods. 5, teda ak hodnotiaca komisia námietkam sudcu okrem námietok sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu najvyššieho správneho súdu podľa odseku 4 úplne nevyhovie, súdna rada na návrh dotknutého sudcu zaujme k sporným otázkam stanovisko alebo určí, že iná hodnotiaca komisia vykoná opakované hodnotenie sudcu. Hodnotiaca komisia môže na základe stanoviska súdnej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak hodnotiaca komisia zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné. Ak sa vykonáva opakované hodnotenie sudcu, takto vykonané hodnotenie sudcu je konečné.
Doplnený ods. 6 v ust. § 27e stanovuje, že ak ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu podľa § 27b ods. 4 námietkam sudcu podľa odseku 4 úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné.
A napokon nový odsek 7 hovorí, že hodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.
Dôvodová správa uvedené nové odseky hodnotí ako zobjektivizovanie konania a rozhodovania o námietkach hodnoteného sudcu najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu predsedu kolégia. Novelizované ust. § 27h má zabezpečiť ochranu hodnotených sudcov pred negatívnymi vplyvmi tým, že sa obmedzuje zverejňovanie hodnotení sudcov na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak, že toto zverejnenie bude obsahovať len výsledok, t.j. výrok a počet bodov.
9. NOVINKY VO VÝBEROVOM KONANÍ
Podľa nového ust. § 27g „sudca sa vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu pri postupe na súd vyššieho stupňa zúčastňuje len ústnej časti výberového konania, ak je výsledkom bezprostredne predchádzajúceho hodnotenia sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. b) výrok „výborný“ alebo „chválitebný“, alebo ak sudca predloží výberovej komisii hodnotenie sudcu nie staršie ako jeden rok s výrokom „výborný“ alebo „chválitebný“.“
Uchádzač vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu pri postupe na súd vyššieho stupňa môže predložiť hodnotenie sudcu nie staršie ako jeden rok s výrokom výborný, alebo chválitebný, čím sa zabezpečí oslobodenie od povinnosti vykonať opätovne aj písomný test v lehote kratšej ako jeden rok.
Výhody podľa § 27g novela rozšírila aj na sudcov hodnotených výrokom „chválitebný“, čo znamená, že namiesto doterajších 86 bodov postačuje 80 bodov. Novela vypúšťa psychologické posúdenie a preklad z cudzieho jazyka ako zložky výberového konania v prípade potupu na súd vyššieho stupňa, ak je uchádzačom o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa sudca súdu nižšieho stupňa.
10. OCHRANA SUDCU POLICAJNÝM ZBOROM SR
Ustanovenie § 34 upravujúce práva sudcu sa precizovalo pokiaľ ide o ochranu sudcu. Novelizovaný ods. 6 v § 34 stanovuje, že „Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany. Sudca má právo na poskytnutie pomoci zo strany Policajného zboru za podmienok ustanovených osobitným predpisom.“
Výslovne sa upravila pomoc sudcom zo strany Policajného zboru v prípade dôvodnej obavy o život a zdravie aj pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov súdu, ktoré súd vykonáva pri výkone súdnictva.
Novelizovaný odsek 6 v ust. § 34 zabezpečuje právo sudcu na zabezpečenie pomoci aj v prípade vykonávania úkonu súdu mimo budovy súdu, pričom v tomto prípade pomoc sudcovi bude zabezpečovať príslušný útvar Policajného zboru, ak o to sudca požiada podľa § 72 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
11. FUNKČNÝ PRÍPLATOK ČLENOVI DISCIPLINÁRNEHO SENÁTU
Za ust. § 69 v zákone novela vkladá nové ust. § 69a, upravujúce funkčný príplatok za výkon funkcie člena disciplinárneho senátu. Sudcovi, okrem sudcu najvyššieho správneho súdu, patrí za výkon funkcie člena disciplinárneho senátu funkčný príplatok v sume 200 eur mesačne.
12. ODMENA
Možnosť priznania odmeny sudcovi opätovne a nanovo upravuje doplnené ust. § 79, nazvané odmena.
Podľa doplneného § 79 ods. 1: „Sudcovi patrí odmena až do výšky jeho funkčného platu (a) pri dosiahnutí veku 50 rokov, (b) pri dosiahnutí veku 60 rokov.“
O priznaní odmeny rozhodne predseda súdu. O priznaní odmeny predsedovi okresného súdu rozhodne predseda príslušného krajského súdu a o priznaní odmeny predsedovi krajského súdu a predsedovi správneho súdu rozhodne minister. O priznaní odmeny predsedovi najvyššieho súdu rozhodne súdna rada na návrh podpredsedu najvyššieho súdu. O priznaní odmeny predsedovi najvyššieho správneho súdu rozhodne súdna rada na návrh podpredsedu najvyššieho správneho súdu. Priznanie a vyplatenie odmeny nesmie ohroziť financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly. Priznanie odmeny sudcovi je ustanovené ako možnosť fakultatívna, a to iba v prípade, ak to budú finančné možnosti súdu umožňovať.
13. SÚVISIACE NOVELIZÁCIE
Súvisiacou novelizáciou sú drobné zmeny v zákone č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Upúšťa sa od právnej úpravy, ktorá predpokladala, že súdna rada vykonáva voľbu prísediaceho na návrh ktoréhokoľvek člena súdnej rady. Po novom pôjde o návrhové oprávnenie orgánov sudcovskej samosprávy v prípade členov disciplinárneho senátu a prípade prísediacich návrhové oprávnenie právnických fakúlt verejných vysokých škôl a stavovskej organizácie advokátov.
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyslovene precizuje a jasne stanovuje, že správne súdy majú postavenie krajských súdov v rámci súdnej sústavy.
Novela modifikuje právnu úpravu disciplinárneho konania a približuje ju všeobecnej úprave prvostupňových a druhostupňových senátov najvyšších súdov, a to súvisiacou novelou zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v platnom znení.
Ust. § 5, odsek 1 a 2 po novom upravujú, že „Disciplinárny senát je (a) v prvostupňovom konaní trojčlenný, (b) v odvolacom konaní päťčlenný.“
Tým sa právna úprava disciplinárneho konania približuje všeobecnej úprave prvostupňových a druhostupňových senátov najvyšších súdov. Zloženie disciplinárnych senátov bude po novom pozostávať z predsedu disciplinárneho senátu, členov disciplinárneho senátu (ktorými sú sudcovia Najvyššieho správneho súdu a sudcovia všeobecných súdov alebo správnych súdov) a prísediacich. Pomer sudcov a prísediacich bude 2:1 v prvostupňovom senáte a 3:2 v odvolacom senáte, resp. v prípade vedenia disciplinárneho konania voči sudcovi v pomere 4:1.
Disciplinárne senáty a odvolacie senáty musia byť vytvárané z osôb, ktoré disponujú dostatočnými odbornými znalosťami, teoretickými vedomosťami a skúsenosťami z dlhoročného rozhodovania.
V prípade sudcov určených za predsedov a členov disciplinárneho senátu, novela vyžaduje podmienky výkonu funkcie sudcu v trvaní 10 rokov. Výkonom funkcie v tomto prípade treba rozumieť výkon tejto funkcie na ktoromkoľvek súde. Vyššie uvedená podmienka sa bude uplatňovať aj v prípade prísediacich, ktorými sú prokurátori, súdni exekútori a notári. Aj v ich prípade sa bude vyžadovať výkon funkcie prokurátora, resp. exekučnej alebo notárskej činnosti, v trvaní 10 rokov.
Vzhľadom na zloženie disciplinárnych senátov, ktoré budú po novom pozostávať z predsedu disciplinárneho senátu, členov disciplinárneho senátu (sudcovia najvyššieho správneho súdu a sudcovia všeobecných súdov a správnych súdov) a prísediacich, novela nanovo upravuje v § 8 ods. 3 až 4 aj mechanizmus výberu členov disciplinárneho senátu z novej databázy členov disciplinárneho senátu. Táto databáza bude pozostávať zo sudcov všeobecných súdov a správnych súdov zvolených Súdnou radou Slovenskej republiky.
Podľa § 8 ods. 1 „Za člena disciplinárneho senátu môže byť určený len sudca najvyššieho správneho súdu, (a) proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, (b) ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie okrem prípadu, že disciplinárny postih bol zahladený, (c) ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom najvyššieho správneho súdu alebo podpredsedom najvyššieho správneho súdu, (d) ktorý vykonáva funkciu sudcu aspoň desať rokov.“
Podľa odseku 2 „Za člena disciplinárneho senátu môže byť vybraný len sudca, (a) ktorý nevykonáva funkciu sudcu na najvyššom správnom súde, (b) proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, (c) ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie okrem prípadu, že disciplinárny postih bol zahladený, (d) ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu, (e) ktorý vykonáva funkciu sudcu aspoň desať rokov.“
Predlžuje sa dĺžka funkčného obdobia prísediacich menovaných na obdobie troch rokov na obdobie piatich rokov.
14. ÚČINNOSŤ NOVIEL
Väčšina zmien zákona o sudcoch a prísediacich nadobúda účinnosť 1. novembra 2025. Zmeny v súvisiacich novelách ostatných zákonov nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026 a niektoré najneskôr 1. februára 2026.
Publikované dňa 30.10.2025.

