Novela zákona o výkone trestu odňatia slobody upravuje niektoré ustanovenia, ktorých súčasné znenie a výklad spôsobujú značné problémy v aplikačnej praxi ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Jedná sa najmä o nahliadanie do korešpondencie odsúdeného, styku odsúdeného s inými osobami a zahladenie disciplinárnych trestov.
Zákon č. 461/2012 Z. z. (ďalej len „novela“) zmenil s účinnosťou odo dňa 1. januára 2013 zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon o výkone trestu“). Účelom novely je upraviť niektoré ustanovenia, ktorých praktická realizácia prinášala aplikačné problémy.
Do účinnosti novely bolo v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 písm. c) neprípustné nahliadanie do korešpondencie medzi odsúdeným a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv. Absencia zákonnej úpravy neprípustnosti korešpondencie medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky na ochranu ľudských práv spôsobovala nejednotnosť aplikačného výkladu, preto bolo potrebné takéto obmedzenie výslovne zaradiť do predmetného ustanovenia. Nové znenie ustanovenia § 25 ods. 3 písm. c) zákona o výkone trestu už rozširuje účinnosť predmetného ustanovenia aj na korešpondenciu medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv. Slovenským orgánom na ochranu ľudských práv je napríklad verejný ochranca ľudských práv.
Ďalšou zmenou je nové znenie ustanovenia § 38. Uvedené ustanovenie pojednáva o styku odsúdeného s inou osobou ako advokátom. Predchádzajúca právna úprava stanovovala právo odsúdeného na poskytovanie právnej pomoci advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach svojho splnomocnenia korešpondovať a hovoriť s odsúdeným. Iná právna vec je právna vec odlišná od právnej veci, v ktorej bola osoba odsúdená a vykonáva trest odňatia slobody. Rozhovor sa mohol uskutočniť len v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody bol pred novelou povinný zabezpečiť, aby určený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže mohol rozhovor medzi odsúdeným a advokátom vidieť, nie však počuť.
Novela zachováva znenie uvedeného ustanovenia, avšak ho dopĺňa a precizuje. Po novom je riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „riaditeľ ústavu“) nielen povinný zabezpečiť, aby mohli odsúdený a iná osoba viesť rozhovor, ale zároveň má oprávnenie určiť podmienky a spôsob vykonania rozhovoru. Na vedenie korešpondencie a rozhovor odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, sa v určitých prípadoch vyžaduje predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si tiež môže vyhradiť svoju prítomnosť. Jedná sa o prípady, ak je proti odsúdenému vedené trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby podľa § 71 Trestného poriadku a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzenia podľa ustanovenia § 84 Trestného poriadku. Obmedzenie môže spočívať napríklad v zákaze styku s určitými spoluobvinenými, v kontrole korešpondencie alebo v obmedzení návštev, pričom nesmie presiahnuť dobu väzby.
Zmeny nastali aj v zahladení disciplinárnych trestov. Konanie o disciplinárnych previneniach a disciplinárnych odmenách upravuje tretí oddiel zákona o výkone trestu. Novým znením ustanovenia § 61 sa precizovala úprava nejednotne aplikovaného zahladzovania disciplinárnych trestov. Po novom, ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí sa mu disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, ak odsúdený po dobu 1 roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. Uvedená lehota sa počíta od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Ďalší disciplinárny trest možno odsúdenému na základe jeho žiadosti zahladiť, ak po dobu najmenej 2 mesiacov od zahladenia prvého disciplinárneho trestu riadne plnil svoje povinnosti a nedopustil sa v uvedenej lehote disciplinárneho previnenia. Zahladiť disciplinárny trest namiesto uloženia disciplinárnej odmeny môže po novom nielen príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý disciplinárny trest uložil, ale aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou, napr. pri premiestnení odsúdeného do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Článok II novely mení prechodné ustanovenie zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa doplneného ustanovenia § 243 občana Slovenskej republiky, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a nespĺňa podmienku vzdelania podľa § 10 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nemožno od 1. januára 2013 vymenovať za exekútora. Podľa uvedenej právnej úpravy už nebude možné, aby sa občan Slovenskej republiky uchádzajúci sa o vymenovanie za súdneho exekútora, dovolával prekonaného ustanovenia § 231 Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na exekútorov, ktorí boli vymenovaní za exekútorov do 31. decembra 2012.