Iné

Novela zákona o výkone väzby

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2022

Vydanie: PRO BONO 10/2022

Zmeny sa po novom dotkli aj oblasti väzobne stíhaných osôb. Národná rada Slovenskej republiky začiatkom októbra prijala novelu zákona o výkone väzby, ktorá by mala priniesť čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu väzby.

Dňa 04. októbra 2022 bol prijatý zákon č. 339/2022 Z. z. (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“).

Cieľ novely

Základným cieľom novely je podľa jej predkladateľov najmä snaha o dosiahnutie čo najvyššej formy efektivity humanizácie výkonu väzby, v súvislosti so znížením miery nevyhnutnosti uplatňovania jednotlivých obmedzení väzobne stíhaných osôb.

V nasledujúcom texte priblížime len vybrané zmeny, ktoré novela do zákona o výkone väzby priniesla. Z dôvodu obsahovej rozsiahlosti vlastného textu novely odkazujeme aj na plné znenie novely, v ktorom sú uvedené všetky, novelou zavedené, zmeny a doplnenia zákona o výkone väzby.

Návštevy

Jednou z prvých výraznejších zmien, ktorú novela do zákona o výkone väzby priniesla, je modifikácia ustanovenia § 19 zákona o výkone väzby, upravujúceho oblasť návštev väzobne stíhaných osôb.

„Obvinený má právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín v čase určenom riaditeľom Ústavu na výkon väzby (ďalej len „ústav“) alebo ním určeným príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“). Návšteva sa môže uskutočniť formou fyzickej návštevy alebo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia (ďalej len „videonávšteva“). Neuplatnené právo na návštevu v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy alebo prijatie návštevy častejšie“ (ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby).

„Obvineného môže súčasne fyzicky navštíviť najviac päť osôb, ktorých meno, priezvisko a adresu obvinený uvedie vo svojej písomnej žiadosti; tento počet sa nevzťahuje na neplnoleté deti obvineného. Riaditeľ ústavu môže z bezpečnostných dôvodov nepovoliť návštevu niektorých osôb; uvedené sa nevzťahuje na blízke osoby“ (ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby). „Ak má obvinený neplnoleté deti, má právo nad rámec ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby na ďalšiu videonávštevu s nimi v trvaní najmenej jednej hodiny“ (ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o výkone väzby).

„Dobu návštevy určenú v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby si môže obvinený rozdeliť na dve hodinové návštevy, pričom jedna hodina návštevy môže byť uskutočnená len formou videonávštevy“ (ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o výkone väzby). „Riaditelia ústavov umožnia po vzájomnej dohode návštevu medzi obvinenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne o blízke osoby a obvinený má peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených s jej vykonaním. Riaditelia ústavov sa súčasne dohodnú na tom, či sa návšteva uskutoční formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy“ (ustanovenie § 19 ods. 5 zákona o výkone väzby).

„Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených pod dohľadom príslušníka zboru. Počas fyzickej návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať akékoľvek veci okrem vecí povolených riaditeľom ústavu. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť, že z bezpečnostných dôvodov sa fyzická návšteva vykoná bez priameho kontaktu“ (ustanovenie § 19 ods. 6zákona o výkone väzby). „Príslušník zboru preruší alebo predčasne ukončí návštevu, ak obvinený alebo návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok, ohrozuje bezpečnosť v ústave alebo o to požiada na návšteve prítomný orgán činný v trestnom konaní alebo súd“ (ustanovenie § 19 ods. 7 zákona o výkone väzby).

„Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, má právo prijať návštevu len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve. Súhlas s návštevou obvineného podľa predchádzajúcej vety blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo objektívne preukázané kolúzne konanie v trestnej veci obvineného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby, na návštevu nedostaví, návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti“ (ustanovenie § 19 ods. 8 zákona o výkone väzby).

Z hľadiska nahliadania do korešpondencieväzobne stíhaných osôb dochádza napríklad k zmenám ustanovení § 20 ods. 2 a 4 zákona o výkone väzby, či k doplneniu nových ustanovení § 20 ods. 5 a 6 zákona o výkone väzby.

„Nahliadnuť do korešpondencie obvineného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je v odôvodnených prípadoch oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný korešpondenciu zadržať a odovzdať orgánu činnému v trestnom konaní, orgánu oprávnenému na objasňovanie priestupkov alebo súdu, ak táto korešpondencia obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo jej doručením by mohol byť marený účel výkonu väzby. O zadržaní korešpondencie obvineného rozhodne ústav do troch pracovných dní od získania dispozície nad korešpondenciou. Ak ústav nerozhodne o zadržaní korešpondencie obvineného a o jej odovzdaní orgánu činnému v trestnom konaní, orgánu oprávnenému na objasňovanie priestupkov alebo súdu, alebo ak táto korešpondencia neobsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah nezakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo jej doručením by nemohol byť zmarený účel výkonu väzby, je ústav povinný korešpondenciu doručiť adresátovi“ (ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o výkone väzby).

„Nahliadať do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu medzi obvineným a (A) jeho obhajcom alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, (B) orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, (C) Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Národným bezpečnostným úradom, verejným ochrancom práv alebo inými štátnymi orgánmi Slovenskej republiky alebo volebnými orgánmi podľa osobitného predpisu vo veciach týkajúcich sa uplatnenia volebného práva obvineného, (D) medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, (E) diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu“ (ustanovenie § 20 ods. 4zákona o výkone väzby).

„Na obvineného v kolúznej väzbe sa ustanovenie § 20 ods. 4 písm. c) zákona o výkone väzby vzťahuje len v prípade štátnych orgánov, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv alebo v prípade volebných orgánov podľa osobitného predpisu vo veciach týkajúcich sa uplatnenia volebného práva obvineného“ (ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o výkone väzby).

„Ak je podozrenie, že korešpondencia uvedená v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o výkone väzby obsahuje nepovolenú vec, môže do nej riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru za prítomnosti obvineného nahliadnuť, o čom spíše úradný záznam, ktorý obvinený potvrdí svojím podpisom. Oboznámenie sa s obsahom takejto korešpondencie je neprípustné“ (ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o výkone väzby).

Telefonovanie

Zmenami si po novom prešla aj otázka telefonovania väzobne stíhaných osôb, upravená v ustanovení § 21 zákona o výkone väzby.

„Obvinený má právo telefonovať minimálne 4 dni v kalendárnom mesiaci v trvaní najmenej 30 minút za deň prostredníctvom telefónneho zariadenia, alebo ak to technické podmienky v ústave umožňujú, prostredníctvom videotelefónneho zariadenia umiestneného v ústave v čase určenom riaditeľom ústavu. Neuplatnené právo na telefonovanie zaniká“ (ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby). „Riaditeľ ústavu môže obvinenému zakázať telefonovať na vybrané telefónne čísla z bezpečnostných dôvodov s výnimkou telefónneho čísla patriaceho blízkej osobe obvineného alebo na základe písomnej žiadosti majiteľa telefónneho čísla“ (ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o výkone väzby).

„Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, môže telefonovať len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním obvineného podľa predchádzajúcej vety s blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej bolo objektívne preukázané kolúzne konanie v trestnej veci obvineného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť pri telefonovaní blízkej osobe, na telefonovanie nedostaví, hovor sa uskutoční bez jeho prítomnosti, a to v trvaní najviac 30 minút jedenkrát mesačne“ (ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o výkone väzby). „Obvinený môže s obhajcom alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, telefonovať denne najmenej 30 minút“ (ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o výkone väzby).

„Ústav alebo generálne riaditeľstvo sú oprávnené monitorovať a zaznamenávať obsah hovoru obvineného na účel plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu väzby, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na hovor obvineného s jeho obhajcom alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, ak obhajca alebo advokát preukáže, že mu telefónne číslo patrí. Monitorovanie hovorov obvineného schvaľuje riaditeľ ústavu, v ktorom je obvinený umiestnený alebo generálny riaditeľ zboru. V prípade, ak vec neznesie odklad, hrozí marenie účelu výkonu väzby, súhlas riaditeľa ústavu alebo generálneho riaditeľa zboru nie je možné získať vopred, môže byť hovor monitorovaný aj bez predchádzajúceho súhlasu. V monitorovaní nie je možné pokračovať a získané údaje nesmú byť použité, ak riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru neudelí dodatočný súhlas najneskôr do 24 hodín od začiatku monitorovania hovorov obvineného. Opodstatnenosť monitorovania hovorov obvineného preskúmava riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru najmenej raz za 3 mesiace. Ústav a generálne riaditeľstvo zboru vedú prehľad o počtoch vydaných súhlasov a odmietnutých žiadostiach, pričom zodpovedajú za ich úplnosť. Ak sa pri monitorovaní hovorov vyhotovil záznam a do 3 mesiacov od jeho vyhotovenia sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu, záznam sa vymaže. Ústav a generálne riaditeľstvo uchovávajú záznamy podľa prvej vety počas 12 mesiacov. Uchovávanie a výmaz záznamov hovorov obvinených je realizované automaticky systémom, ktorým je zabezpečené telefonovanie obvinených“ (ustanovenie § 21 ods. 5 zákona o výkone väzby).

„Ústav a generálne riaditeľstvo sú oprávnené zaznamenávať elektronicky aj údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru obsahuje údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume“ (ustanovenie § 21 ods. 6 zákona o výkone väzby). „Záznamy podľa ustanovení § 21 ods. 5 a 6zákona o výkone väzby poskytuje ústav a generálne riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti subjektom uvedeným v osobitnom predpise“ (ustanovenie § 21 ods. 7 zákona o výkone väzby). „Náklady spojené s telefonovaním znáša obvinený“ (ustanovenie § 21 ods. 8 zákona o výkone väzby).

Novelou sa tiež mení ustanovenie § 36 zákona o výkone väzby, upravujúce výkon väzby v štandardnom režime.

„Výkonom väzby v štandardnom režime sa rozumie výkon väzby podľa tohto zákona o výkone väzby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Do štandardného režimu sa umiestni obvinený, (A) ktorý nemôže byť umiestnený do oddielu so zmierneným režimom, (B) ktorý môže byť umiestnený do oddielu so zmierneným režimom, ale požiada o umiestnenie do štandardného režimu alebo (C) pri ktorom po dodaní do výkonu väzby riaditeľ ústavu ešte nerozhodol o režime výkonu väzby z dôvodu vykonávania zdravotnej prehliadky zameranej na predchádzanie šírenia nákazy“ (ustanovenie § 36 zákona o výkone väzby).

Z pohľadu trov, spojených s výkonom väzby dochádza novelou najmä k modifikácii ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o výkone väzby.

„Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, je povinný počas výkonu trestu nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 90 kalendárnych dní trvania väzby odo dňa dodania do ústavu na výkon väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave. Ak odsúdený počas výkonu trestu z objektívnych dôvodov zrážkami z pracovnej odmeny nenahradil trovy spojené s výkonom väzby, záväzok odsúdeného a s ním súvisiaca pohľadávka štátu po ukončení výkonu trestu odňatia slobody zanikne. Rozhodnutie o zastavení výkonu rozhodnutia sa v tomto prípade nevydáva“ (ustanovenie § 54 ods. 1 zákona o výkone väzby).

Novinkou je napríklad aj doplnenie nového ustanovenia § 60o zákona o výkone väzby („Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“).

„Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu je v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom, riaditeľ ústavu ho zruší alebo zmení“ (ustanovenie § 60o ods. 1 zákona o výkone väzby).

„Pri preskúmaní rozhodnutia podľa ustanovenia § 60o ods. 1 zákona o výkone väzby sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Rozhodnutie nemožno zrušiť alebo zmeniť, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo“ (ustanovenie § 60o ods. 2 zákona o výkone väzby). „Právoplatné rozhodnutie podľa ustanovenia § 60o ods. 1 zákona o výkone väzby možno zrušiť alebo zmeniť do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti“ (ustanovenie § 60o ods. 3 zákona o výkone väzby).

Účinnosť novely

Novela nadobúda účinnosť dňa 01. januára 2023.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....