Novela zákona o vysokých školách reaguje na stále aktuálne otázky, súvisiace sa možnosťou odnímania vysokoškolských titulov. Potrebu zmeny právnej úpravy a otvorenia otázok, týkajúcich sa možností odnímať vysokoškolské tituly vyvolali najmä nedávne informácie o podozrivom spôsobe nadobúdania vysokoškolských titulov niektorými ústavnými činiteľmi, ši poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Po vlne celospoločenskej kritiky sa mala rozprúdiť odborná debata o právnych možnostiach vysporiadania sa s nečestne, či dokonca protiprávne nadobudnutými vysokoškolskými titulmi a ich držiteľmi, prípadne o ďalšom nastavení legislatívy v oblasti získavania vysokoškolských titulov a snahe o elimináciu nežiadúceho konania pri ich nadobúdaní. Výsledkom predmetnej debaty má byť práve novela zákona o vysokých školách.
Dňa 05. novembra 2020 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“).
Predkladatelia novely sa pred koncipovaním jej vlastného textu snažili najprv vysporiadať s niekoľkými otázkami, a síce: (A) čo odnímať, (B) za akých okolností odnímať, (C) kto má rozhodovať v prvom stupni aj v druhom stupni, (D) do akého času od absolvovania štúdia/udelenia titulu je možné rozhodovať, (E) aké majú byť následky rozhodnutia.
Vzhľadom k rozsiahlosti vlastného textu novely sa v tomto príspevku zameriavame na sprehľadnenie najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o vysokých školách priniesla.
Novela prináša do zákona o vysokých školách koncepciu, podľa ktorej pri profesoroch bude po ukončení konania predkladať rektor návrh na odvolanie profesora. V kontexte uvedeného je preto potrebné zohľadniť pôsobnosť jednotlivých rezortných ministrov. Súvisí to so skutočnosťou, že ak ide o vymenovanie profesora, návrh predkladá štátna vysoká škola prezidentovi prostredníctvom rezortného ministra; ide tu aj o terminologický rozdiel, keďže návrh na vymenovanie predkladá vysoká škola, no návrh na odvolanie bude podávať výslovne rektor. Predmetné zmeny sa do zákona o vysokých školách premietli napríklad zmenou a doplnením ustanovení § 43 ods. 5, § 44 ods. 3 a § 45 ods. 3 zákona o vysokých školách).
Ďalšou z dôležitých zmien zákona o vysokých školách je doplnenie ustanovenia § 66 ods. 1 zákona o vysokých školách o nové písmena e) a f) upravujúce dôvody iného ako riadneho skončenia štúdia. V nadväznosti na zavedenie systému „zneplatňovania“ riadneho skončenia štúdia a odnímania akademického titulu sa totiž novelou zavádza nový druh skončenia štúdia vo vzťahu k osobám, ktoré v danom čase študujú niektorý študijný program, a počas prebiehajúceho štúdia im je odňatý akademický titul vzťahujúci sa na študijný program nižšieho stupňa, resp. sa ho vzdajú. Príkladom takéhoto postupu je študent študijného programu druhého stupňa, ktorý stratí vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, pri ktorom môže ísť o dôvod na skončenie štúdia, pretože ten, kto nemá vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa nespĺňa podmienky na prijatie na štúdium študijného programu druhého stupňa (ustanovenie § 66 ods. 1 písm. e) a f) zákona o vysokých školách).
Novinkou je aplikácia Správneho poriadku na rozhodovanie o neplatnosti štátnej skúšky, neplatnosti rigoróznej skúšky, rozhodovanie o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu docent, či rozhodovanie o podaní návrhu na odvolanie profesora (ustanovenie § 108 ods. 1 písm. d) a g) zákona o vysokých školách).
Najdôležitejšou zmenou, ktorú novela prináša je séria nových ustanovení § 108f až 108k zákona o vysokých školách, ktoré nesú spoločný nadpis „Vyhlásenie neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti, vyhlásenie neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti, odňatie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu, návrh na odvolanie profesora a vzdanie sa akademického titulu“. Doslovnú reprodukciu predmetných ustanovení § 108f až 108k zákona o vysokých školách nepovažujeme z dôvodu ich rozsiahlosti za účelnú, a preto prinášame prehľad zmien, ktoré uvedené ustanovenia novely do zákona o vysokých školách prinášajú.
Ustanovenie § 108f upravuje najmä: (A) podmienky rozhodnutia a vymedzenie obsahu samotného rozhodnutia – pri akademických tituloch udelených po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa rozhoduje o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti, čo má ako sprievodný následok vyhlásenie príslušných dokladov o absolvovaní štúdia (vysokoškolský diplom, dodatok diplomu a vysvedčenie o štátnej skúške) za neplatné a odňatie akademického titulu (ustanovenia § 108f ods. 5 až 7 zákona o vysokých školách); (B) dôvody rozhodnutia o neplatnosti viacerých typov záverečných skúšok a dôvody rozhodnutia o odnímaní rôznych typov vysokoškolských titulov – napr. (1) preukázanie, že záverečnú prácu nevypracoval absolvent, (2) právoplatné odsúdenie absolventa za úmyselný trestný čin, ktorým získal výhodu, vplývajúcu na riadne skončenie štúdia alebo splnenie podmienok na prijatie na toto štúdium, (3) neoprávnené použitie predmetu ochrany duševného vlastníctva inej osoby absolventom, pričom takýmto konaním získal výhodu, vplývajúcu na riadne skončenie štúdia alebo splnenie podmienok na prijatie na toto štúdium a pod. (ustanovenie § 108f ods. 1 až 4 zákona o vysokých školách); (C) zadefinovanie následkov rozhodnutia – ak sa riadnym skončením štúdia získava vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa, rozhodnutie o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti tak znamená, že dotknutá osoba vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa nezískala. Zároveň, aby bola vylúčená interpretácia, že vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa nebolo získané vôbec, ustanovuje sa, že ide o jeho získanie len vo vzťahu k príslušnému študijnému programu. Tým je zároveň jednoznačne zadefinovaný vnútroštátny aspekt rozhodovania, keďže študijným programom je v kontexte zákona o vysokých školách taký, ktorý je (bol) uskutočňovaný slovenskou vysokou školou. „Zneplatnenie“ štátnej skúšky alebo jej súčasti neznamená aj automatickú neplatnosť všetkých absolvovaných skúšok, takže je možné v rámci iného štúdia v súlade s kreditovým systémom štúdia považovať niektoré povinnosti zo študijného plánu za splnené (uznať ich podľa pravidiel vysokej školy); (D) spôsob, ako sa má vysoká škola dozvedieť o rozsudku o spáchaní trestného činu, zakladajúceho dôvod na rozhodnutie o odňatí titulu alebo „zneplatnení“ niektorej zo záverečných skúšok – aby nedochádzalo k zbytočnej administratívnej záťaži súdov, ustanovuje sa zasielanie rozsudkov na žiadosť. Žiadateľom bude vysoká škola, resp. ministerstvo školstva pričom sa predpokladá, že o prípade, ktorý by mohol byť dôvodom začatia správneho konania bude mať vysoká škola, resp. ministerstvo vedomosť z priebehu vyšetrovania v rámci trestného konania. Zároveň, aby nedochádzalo k zneužívaniu zasielania rozsudkov, bude na vysokej škole, resp. ministerstve, aby si vyhodnotili na základe vlastných poznatkov, či možno aspoň predpokladať príčinnú súvislosť medzi spáchaním trestného činu a skončením štúdia, resp. výsledkom rigorózneho, habilitačného alebo inauguračného konania (ustanovenie § 108f ods. 8 zákona o vysokých školách)…
Ustanovenie § 108g zákona o vysokých školách upravuje najmä: (A) vymedzenie príslušnosti na konanie vo veci „odňatia titulu“ – príslušný je rektor vysokej školy, ktorá udelila dotknutej osobe akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“, alebo rektor vysokej školy, ktorá predložila návrh na vymenovanie dotknutej osoby za profesora (ustanovenie § 108g ods. 1 zákona o vysokých školách); (B) osobitný prípad vylúčenia z konania (ustanovenie § 108g ods. 2 až 4 zákona o vysokých školách); (C) podmienky začatia konania, okruh subjektov oprávnených navrhovať začatie konania – konanie môže začať tak na návrh, ako aj ex offo. Ak pôjde o štátnu vysokú školu, na podanie návrhu rektorovi je oprávnené príslušné ministerstvo (nie ministerstvo školstva). Možnosť iniciovať konanie zo strany akademického senátu vysokej školy alebo vedeckej rady vysokej školy sa nevzťahuje len na štúdium, ktoré sa neuskutočňovalo na niektorej z fakúlt alebo na habilitačné konanie, v ktorom rozhodovala vedecká rada vysokej školy, ale na všetky konania v rámci vysokej školy, t. j. tak na „celouniverzitnej“ úrovni, ako aj na fakultnej úrovni (ustanovenie § 108g ods. 5 a 6 zákona o vysokých školách); (D) zakotvenie komisie a zloženia komisie v konaní o „odňatí titulu“ – na rozdiel od praxe Českej republiky má zloženie komisie zohľadňovať aj potrebu skúmania právnych aspektov prípadu, ako aj to, že práve komisia bude rektorovi predkladať návrh rozhodnutia. Vzhľadom na to, že komisia je „len“ poradným orgánom rektora (ktorý môže rozhodnúť aj inak, ako komisia navrhne), nie je potrebné v zákone detailne upravovať jej postup a rokovanie, avšak z dôvodu jednotnosti bude upravený vnútorným predpisom vysokej školy (pričom je na vysokej škole, či pôjde o osobitný vnútorný predpis, alebo činnosť komisie bude zapracovaná do niektorého z existujúcich vnútorných predpisov, napr. do štatútu). Zároveň s cieľom zabezpečenia verejnej kontroly sa ustanovuje verejnosť konania komisie (ustanovenie § 108g ods. 8 a 9 zákona o vysokých školách), (E) zásady rozhodovania komisie a rektora (ustanovenie § 108g ods. 10 až 17 zákona o vysokých školách)…
Ustanovenie 108h zákona o vysokých školách zavádza možnosť vzdania sa titulu, pričom následky sú v zásade rovnaké, ako v prípade rozhodnutia o odňatí. Na zabezpečenie právnej istoty platí výslovná neodvolateľnosť príslušného oznámenia. Zároveň pre prípad zrušenia vysokej školy nebude príslušným právny nástupca, ale dotknutá osoba bude oznámenie vždy zasielať ministerstvu (školstva, resp. rezortnému).
Povinnosť vrátiť „študijne“ doklady je zakotvená v ustanovení § 108i zákona o vysokých školách. „Osoba, o ktorej sa rozhodlo spôsobom podľa ustanovenia § 108f ods. 1, 2 alebo 3 zákona o vysokých školách je „povinná vrátiť alebo zabezpečiť vrátenie príslušných neplatných dokladov vysokej škole do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti príslušného rozhodnutia v správnom konaní, alebo ak účastník konania o odňatí titulu podal správnu žalobu, bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe, ktorým bola správna žaloba zamietnutá“ (ustanovenie § 108i ods. 1 zákona o vysokých školách). „Ak de o vzdanie sa akademického titulu, vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu, dotknutá osoba je povinná spolu s oznámením o vzdaní sa príslušného titulu vrátiť vysokej škole príslušné doklady o absolvovaní štúdia, o udelení akademického titulu v rigoróznom konaní alebo o udelení vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo o vymenovaní za profesora alebo preukázať, že tieto doklady z objektívnych dôvodov nemá; inak je oznámenie neplatné“ (ustanovenie § 108i ods. 2 zákona o vysokých školách).
Novela ďalej v ustanovuje, že nesplnenie povinnosti podľa ustanovenia § 108i ods. 1 zákona o vysokých školách (povinnosť vrátiť neplatné doklady) sa považuje za priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu do 5 000 eur (ustanovenie § 108j ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách).
Novela prináša aj prechodné ustanovenie § 113ak zákona o vysokých školách („Konanie o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti nemožno začať voči osobe, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa pred 1. januárom 2021. Konanie o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti nemožno začať voči osobe, ktorej bol príslušný akademický titul udelený pred 1. januárom 2021. Konanie o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ nemožno začať voči osobe, ktorej bol taký titul udelený pred 1. januárom 2021. Konanie o podanie návrhu na odvolanie profesora nemožno začať voči osobe, ktorá bola vymenovaná za profesora pred 1. januárom 2021.“ (ustanovenie § 113ak ods. 1 až 4 zákona o vysokých školách). Z predmetného ustanovenia § 113ak zákona o vysokých školách je teda zrejmé, že odoberanie vysokoškolských titulov do minulosti nebude možné.
Novela sa drobnými zmenami dotkla aj zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kompletné podmienky a dôvody konaní o odnímaní vysokoškolských titulov a „zneplatňovaní“ záverečných skúšok je súčasťou vlastného textu novely, ktorá bude zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Novela nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, s výnimkou niektorých jej ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 01. januára 2021.