V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vás oboznámime so štyrmi právnymi úpravami, ktoré s rozdielnou účinnosťou novelizujú Obchodný zákonník. Prvá novela Obchodného zákonníka súvisí s osobitnou úpravou týkajúcou sa cenových konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, dve úpravy boli prijaté v súvislosti s prechodom SR na menu euro a na prípravu štvrtej novely Obchodného zákonníka sme upriamili Vašu pozornosť už v májovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Dňa 8. novembra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon“). Tento zákon bol vládou SR schválený na jej mimoriadnom rokovaní, následne v NR SR prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, podpísaný prezidentom SR a následne dňa 8. novembra 2008 publikovaný v Zbierke zákonov SR, pričom zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Vo vzťahu k Obchodnému zákonníku predstavuje zákon osobitný predpis, pričom ustanovuje postup obchodných spoločností (akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným) pri podávaní návrhu ceny podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a pri podávaní iných návrhov v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré môžu podať iba na základe uznesenia valného zhromaždenia v zmysle ustanovení § 125 ods. 1 písm. k) a § 187 ods. 1 písm. k) Obchodného zákonníka. Zákonom sa v rámci spoločností rozhodovanie súvisiace s podávaním vyššie spomínaných návrhov na úpravu cien prenáša z predstavenstva na ich valné zhromaždenie. Promptné prijatie tohto zákona súvisí so snahou vlády SR zabrániť zdražovaniu cien plynu a energií a vďaka právnej úprave, ktorú zákon prináša, má teraz vláda SR prostredníctvom zástupcov štátu na valných zhromaždeniach spoločností širšie možnosti na ovplyvňovanie a kontrolu zámerov upravovať ceny nielen zo strany plynárenskej spoločnosti či energetických podnikov, ale i ďalších spoločností podnikajúcich v oblasti sieťových odvetví.
Prostredníctvom článku II zákona bola s rovnakou účinnosťou, teda s účinnosťou odo dňa 8. novembra 2008, vykonaná novelizácia Obchodného zákonníka, ktorá sa týka ustanovení o valných zhromaždeniach, a to konkrétne tých dvoch ustanovení Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje už vyššie spomínaná špeciálna úprava obsiahnutá v zákone v článku I, jedná sa o ustanovenie § 125 ods. 1 písm. k) Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na spoločnosti s ručením obmedzeným a o ustanovenie § 187 ods. 1 písm. k) Obchodného zákonníka vzťahujúceho sa na akciové spoločnosti. Zákon v citovaných ustanoveniach Obchodného zákonníka doplnil odkaz na osobitný zákon a týmto spôsobom zakotvil, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patria aj otázky, ktoré sú valnému zhromaždeniu zverené osobitným zákonom (teda nielen zákonom, spoločenskou zmluvou či stanovami spoločnosti). V danom prípade tak do pôsobnosti valného zhromaždenia po novom patrí aj schvaľovanie cenových návrhov a iných návrhov v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Dňa 1. januára 2009, teda dňom zavedenia eura v SR, nadobudnú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku účinnosť niektoré ustanovenia článku IV zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z. účinným odo dňa 1. apríla 2008, zákona č. 270/2008 Z. z. účinným odo dňa 1. augusta 2008, zákona č. 397/2008 Z. z. a zákona č. 421/2008 Z. z. účinnými odo dňa 1. novembra 2008 (ďalej v texte len „generálny zákon“).
Generálny zákon sa s účinnosťou odo dňa zavedenia eura v SR dotkne ustanovenia § 93 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 108 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenia § 157 ods. 1 štvrtej vety Obchodného zákonníka, § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 223 ods. 3 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
O tom, že generálny zákon sa svojou úpravou dotýka okrem množstva právnych úprav aj úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, sme Vás už informovali v minuloročnom decembrovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO, v ktorom sme sa zaoberali novelizáciami Obchodného zákonníka ako aj generálnym zákonom.
Dňa 1. januára 2009 nadobudnú účinnosť aj niektoré ustanovenia zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v SR, ktorý okrem iných právnych predpisov s účinnosťou odo dňa zavedenia eura v SR, teda s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009, novelizuje prostredníctvom svojho článku II aj Obchodný zákonník (ďalej v texte len „tretia novela Obchodného zákonníka“).
Tretia novela Obchodného zákonníka v súvislosti s prechodom SR na menu euro v ustanoveniach § 498 a § 716 ods. 2 Obchodného zákonníka nahrádza slovenskú menu menou euro, nakoľko tieto zmeny neboli zahrnuté v už spomínanom článku IV generálneho zákona.
Tretia novela Obchodného zákonníka taktiež upravuje aj znenie § 722 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí, že cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu než je mena euro.
Dňa 15. januára 2009 nadobudne účinnosť ďalší zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a to zákon č. 454/2008 Z. z. (ďalej v texte len „štvrtá novela Obchodného zákonníka“). Štvrtú novelu Obchodného zákonníka sme Vám dali do pozornosti hneď v úvode legislatívneho procesu v májovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO. Cieľom zmien obsiahnutých v štvrtej novele Obchodného zákonníka je zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch a v obchodnoprávnych vzťahoch s tým rozdielom, že v obchodnoprávnych vzťahoch je favorizovaná dohoda o výške úrokov.
V Obchodnom zákonníku sa štvrtou novelou novým spôsobom upravuje ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom po novom bude platiť, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Úroky z omeškania majú sankčný charakter a možno ich požadovať aj takom prípade, keď neboli zmluvne dohodnuté. Predpismi občianskeho práva, na ktoré sa odvoláva štvrtá novela Obchodného zákonníka, je potrebné rozumieť ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „nariadenie vlády SR“). Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády SR je výška úrokov z omeškania stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej v texte len „NBS“) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba NBS je pohyblivá a jej výšku k príslušnému dňu možno nájsť na internetovej stránke NBS. Diskontná sadzba NBS sa odo dňa 1. januára 2003 nazýva základná úroková sadzba NBS.
Pre úplnosť je potrebné spomenúť, že z predpisov občianskeho práva vyplýva iný právny režim pre zmluvné úroky, teda pre úroky z omeškania dohodnuté zmluvnými stranami v konkrétnej zmluve, pričom ich maximálna výška nie je právne upravená, je však potrebné prihliadať na to, aby jej neprimeranosť nebola v rozpore s inými obmedzeniami (napríklad, aby neprimerane vysoké úroky z omeškania nebolo možné kvalifikovať ako úžeru), čo zohľadňuje vo svojich ustanoveniach aj štvrtá novela Obchodného zákonníka v prípade, ak je dlžníkom spotrebiteľ.
Od úrokov z omeškania je potrebné odlišovať poplatok z omeškania, o ktorom sa zmieňuje ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poplatok z omeškania má síce obdobne ako úroky z omeškania sankčný charakter, avšak poplatok z omeškania sa platí len v prípadoch výslovne ustanovených v Občianskom zákonníku. Ak Občiansky zákonník výslovne neustanoví povinnosť platiť poplatok z omeškania (ako napríklad v § 697 Občianskeho zákonníka), nemožno ho od dlžníka požadovať.
Štvrtá novela Obchodného zákonníka ďalej vypustí ustanovenie § 735 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje osobitnú úpravu výpočtu úrokov z omeškania pre obchodné záväzkové vzťahy s medzinárodným prvkom.
V rámci intertemporálnych ustanovení štvrtá novela Obchodného zákonníka v ustanovení § 768f Obchodného zákonníka zakotvuje, že ustanovenia účinné odo dňa 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred dňom účinnosti štvrtej novely Obchodného zákonníka.