Nový zákon o e-Governmente má za cieľ ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realizáciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom. Zákon sleduje zriadenie elektronickej alternatívy k súčasnému spôsobu výkonu verejnej moci.
Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. septembra 2013 úplne nový zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, nazývaný aj zákon o e-Governmente(ďalej len „zákon“). Účinnosť nadobudne 1. novembra 2013.
Predmetným zákonom sa modernizácia a informatizácia verejnej správy dostáva do ďalšej fázy. Zákon vymedzuje nové právne inštitúty, ktoré doposiaľ neboli v našom právnom poriadku upravené vôbec. Ide o tzv. (1) elektronické schránky, (2) identifikáciu a autentifikáciu osôb, (3) autorizáciu, (4) zaručenú konverziu, (5) úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona a (6) referenčné registre. Zákon upravuje aj elektronizáciu inštitútov v súčasnosti fungujúcich výlučne na listinnej báze. Je to napríklad (1) architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci, (2) spôsob elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, (3) elektronické podanie a úradný dokument a (4) elektronické doručovanie. V článku Vám najvýznamnejšie z uvedených inštitútov predstavíme bližšie.
Vecná pôsobnosť zákona je vymedzená s ohľadom na existujúci rozsah právomocí. Aplikuje sa v rozsahu kompetencií, v akom orgány verejnej moci konajú v súčasnosti. To znamená, že zákon neustanovuje žiadne nové kompetencie orgánom verejnej moci. Elektronický výkon verejnej moci je v zmysle dôvodovej správy k zákonu potrebné chápať ako výkon verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej výmeny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.
Základom elektronizácie verejnej správy je Ústredný portál verejnej správy. Rozumieme ním centrálne prístupové miesto ku všetkým zverejneným elektronickým službám. Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgánov verejnej moci prostredníctvom internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli. Webová stránka Ústredného portálu je www.portal.gov.sk.
Elektronická schránka je nový inštitút umožňujúci jej majiteľovi prehľadne a jednoducho kontrolovať skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi občanom a verejnou správou. Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Elektronické schránky sa budú zriaďovať orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Zriadia sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do zákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriadi bude majiteľom schránky. Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácií bude môcť pristupovať. Po najskôr nevyhnutnej aktivácií elektronickej schránky sa do nej budú zasielať elektronické dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk bude možné v elektronickej schránke elektronicky preberať aj prostredníctvom splnomocnených osôb. Úradné rozhodnutia, a nielen tie, občan dostane do elektronickej schránky.
Elektronická schránka sa zriadi bezodplatne. Každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Elektronická schránka však nie je predmetom vlastníckeho práva. Dôvodom tejto skutočnosti je fakt, že majiteľ disponuje primárne obsahom schránky a samotnú schránku užíva. Samotná elektronická schránka je vo vlastníctve jej zriaďovateľa. Zriaďovateľom bude Úrad vlády Slovenskej republiky. Ten na základe ust. § 12 ods. 4 zákona zriadi elektronickú schránku (1) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku; (2) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa; (3) v deň, kedy fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky dosiahne 18. rok veku, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom; a (4) do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie elektronickej schránky, ak ide o subjekt medzinárodného práva, právnickú osobu, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, alebo fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nemá miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Orgán verejnej moci, ktorý zabezpečuje evidenciu uvedených skutočností bude mať informačnú povinnosť vo vzťahu k Úradu vlády.
Rovnako bude možné elektronickú schránku zriadiť na aj žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po jej deaktivácií. Predmetná žiadosť sa bude podávať (1) elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy alebo (2) v listinnej podobe s osvedčeným podpisom žiadateľa.
Elektronickú schránku bude nutné najskôr aktivovať. Aktivácia sa vykoná automaticky spolu s jej zriadením, respektíve pre fyzické osoby na žiadosť. Každému majiteľovi elektronickej schránky bude pridelený identifikátor a autentifikátor. Pôjde o prístupové údaje do elektronickej schránky. Práve prostredníctvom uvedených dvoch prostriedkov bude zabezpečená aj identita osoby na účely elektronickej komunikácie. Autentifikátorom rozumieme prostriedok na overenie identifikátora. Dôvodová správa k zákonu uvádza, že autentifikátor by mal byť priamo vo vzťahu k elektronickému občianskemu preukazu eID z dôvodu zjednotenia spôsobu autentifikácie.
Deaktivácia elektronickej schránky sa vykoná, pokiaľ (1) jej majiteľ zomrie, (2) bude vyhlásený za mŕtveho, (3) bude pozbavený spôsobilosti na právne úkony, (4) na žiadosť, ak bola schránka zriadená na žiadosť, alebo (5) ak zanikne právnická osoba, respektíve orgán verejnej moci bez právneho nástupcu. Je však potrebné rozlíšiť deaktiváciu od zrušenia elektronickej schránky. Zruší sa až po uplynutí troch rokov od jej deaktivácie. Dôvodom je zachovanie obsahu schránky pre prípad dedičských konaní alebo iných zákonom ustanovených prípadov.
Dôvodová správa k zákonu uvádza, že cieľom je okrem iného aj zvýšenie komfortu a prehľadnosti vo vzťahu k verejnej správe. K tomuto cieľu majú slúžiť tzv. notifikácie, ktorými budú rôzne nezáväzné informácie o priebehu a stave konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktoré sú účastníkmi konaní, alebo ktorých sa vec týka. Notifikácie by sa nemali zasielať automaticky, ale až po ich vyžiadaní prostredníctvom registrácie požiadavky pre ich zasielanie. Zasielať sa budú práve do elektronickej schránky.
Autorizácia ako ďalší nový inštitút je istá forma overenia, že akýkoľvek právny úkon v elektronickej forme bol vykonaný osobou oprávnenou. Autorizácia musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala. Orgán verejnej moci vykoná autorizáciu formou (1) zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou alebo (2) zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou. Subjekty, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci budú autorizáciu vykonávať tiež formou zaručeného elektronického podpisu, respektíve inou formou, ktorú ustanoví osobitný zákon.
V súvislosti celkovou modernizáciou a informatizáciou verejnej správy zákon podrobnejšie upravuje aj metódu elektronického doručovania dokumentov a iných písomností. Miestom elektronického doručovania bude už spomínaná aktivovaná elektronická schránka. Rozlišovanie obyčajného doručovania a doručovania do vlastných rúk bude v elektronickej forme zachované. Na účely potvrdenia doručenia zákon zavádza nový inštitút tzv. elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument vytváraný automatizovaným spôsobom. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorým bude funkcia spojená s doručenkou – teda potvrdenie bude prebiehať „kliknutím“ na určenú funkciu doručenky. Momentom doručenia bude v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, respektíve v prípade doručenia do vlastných rúk uplynutie lehoty uloženia, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Zákon upravuje jednotnú dobu uloženia v trvaní 15 dní. Osobitným spôsobom sa bude doručovať vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci pre neurčitý počet osôb. Na tieto účely bude zriadená elektronická úradná tabuľa prístupná všetkým prostredníctvom webovej stránky.
Inštitút, ktorý doposiaľ taktiež nebol našim právnym poriadkom upravený je aj zaručená konverzia. Cieľom nového postupu je zabezpečiť prevod listinnej formy dokumentu na elektronickú a naopak s tým, aby konvertovaný dokument mal rovnaké právne účinky ako pôvodný a bol použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu aj advokát. Zaručenú konverziu bude možné vykonávať výlučne zariadením a spôsobom, ktoré zabezpečia zhodu obsahu medzi pôvodným a novým dokumentom. Mnohé dokumenty obsahujú často viaceré bezpečnostné prvky z ochranných dôvodov. Pri zaručenej konverzií budú všetky bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu nahradené bezpečnostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, ako poskytovali bezpečnostné prvky dokumentu pôvodnému. Deklarovať, že obsah skonvertovaného dokumentu je zhodný s obsahom pôvodného dokumentu, a že má rovnaké právne účinky, je cieľom tzv. osvedčovacej doložky, neoddeliteľne spojenej s konvertovaným dokumentom.
Popri zatiaľ uvedených inštitútoch bude v praxi taktiež často využívaný inštitút elektronických úhrad platieb orgánom verejnej moci. Úhradami môžu byť rôzne správne, súdne alebo iné poplatky a platby. Poskytovateľ bude platby uhrádzať prijímateľovi (orgánu verejnej moci) prostredníctvom pokynu na úhradu. Kľúčovým rozlišovacím prvkom subjektov bude už niekoľkokrát spomínaný identifikátor. Celý proces elektronických úhrad je novým zákonom na prvý pohľad upravený zložito, avšak v skutočnosti ide o pochopiteľný systém. Základom je porozumieť subjektom platobných vzťahov. Bude existovať trojstranný právny vzťah medzi orgánom verejnej moci, poskytovateľom platby a tzv. akreditovaným platcom.
Pokyn na úhradu je podklad obsahujúci informácie o úhrade, ktorý generuje orgán verejnej moci. Po vytvorení pokynu na úhradu bude tento doručený a prípadne aj rovno sprístupnený poskytovateľovi platby (fyzická osoba, právnická osoba), ktorý môže platbu uhradiť prostredníctvom ním vybraného akreditovaného platcu. Akreditovaným platcom je na účely tejto časti osoba zapísaná v zozname akreditovaných platcov, do ktorého ho zapíše ministerstvo financií na žiadosť. Ako príklad môžeme uviesť banku alebo inú platobnú inštitúciu.
Dôvodová správa vychádza z faktu, že medzi akreditovaným platcom a poskytovateľom úhrady existuje právny vzťah – napríklad medzi fyzickou osobou a bankou, ktorá vedie účet. Akreditovaný platca po prijatí pokynu na úhradu overí, či môže za poskytovateľa úhrady platbu uhradiť. Akreditovaný platca overí, že platbu môže vykonať, zašle informáciu o úhrade platobnému modulu, ktorý overí súlad údajov s údajmi v pokyne na úhradu a ak je zhoda v údajoch, zašle poskytovateľovi úhrady informáciu o úhrade. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú. Následné „fyzické“ uhradenie sa vykoná už medzi akreditovaným platcom a prijímateľom úhrady, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou. Podľa dôvodovej správy zákonodarca predpokladá, že do elektronického systému platieb sa zapoja aj mobilní operátori, ktorí majú udelené povolenie na poskytovanie platobných služieb a sú teda platobnými inštitúciami. Ambíciou je podpora mobilných technológií, vrátane platieb.
Posledným novozavedeným inštitútom sú tzv. referenčné registre. Referenčný register bude miesto elektronického uchovávania údajov o osobách, veciach, právach, povinnostiach a ostatných skutočnostiach týkajúcich sa vzťahov s verejnou správou. Účelom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľať a využívať údaje medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a poskytovať ich pre právne účely. Prostredníctvom referenčných registrov bude zabezpečené, aby fyzické a právnické osoby nemuseli predkladať pre účely konania relevantné informácie. To znamená, že orgán verejnej moci od fyzických alebo právnických osôb nebude požadovať predkladanie údajov, ktoré už má k dispozícií. Budú totiž uložené v referenčných registroch. Zjednodušene povedané, pôjde o evidenciu údajov o subjektoch evidencie.
Zákon predpokladá zavedenie prechodného obdobia v trvaní troch rokov. Hoci účinnosť nadobudne už 1. novembra 2013, štátne orgány budú v prechodnom období oprávnené postupovať pri elektronickom výkone verejnej moci ešte podľa osobitných zákonov, ak ustanovujú odlišnú právnu úpravu postupu pri výkone verejnej moci. Orgán verejnej moci nebude ešte tri roky povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, ak mu to neumožnia technické dôvody. Dôvodom je množstvo parciálnych úprav elektronického konania a s tým súvisiacich vytvorených a prevádzkovaných elektronických služieb týchto orgánov. V prechodnom období sa počíta s postupným zosúladením a prechodom na postup výlučne podľa nového zákona.