Iné

Nový zákon o sťažnostiach

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2010

Dňa 1. februára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim zákonom precizuje základnú terminológiu zákona, subjekty, na ktoré sa vzťahuje, obsah, formu a náležitosti podania rozhodujúce pre jeho posúdenie a vybavenie. Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vás podrobne informuje i o ďalších zmenách zakotvených v novom zákone o sťažnostiach.

Dňa 1. februára nadobudol účinnosť zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorý upravuje postup orgánov verejnej správy a iných orgánov Slovenskej republiky pri podávaní, prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti alebo prekontrolovania sťažnosti.

Orgánmi verejnej správy sa na účely zákona o sťažnostiach v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 rozumejú (1) orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie, (2) orgány územnej samosprávy (obce, mestá, vyššie územné celky) a nimi zriadené organizácie, (3) osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb. Podľa zákona o sťažnostiach majú povinnosť postupovať aj iné štátne orgány. Ide o orgány, ktoré nie sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 1 a majú podľa Ústavy SR nezávislé postavenie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR a Kancelária Národnej rady SR.

Sťažnosť sú v zmysle zákona o sťažnostiach oprávnené podávať fyzické osoby alebo právnické osoby (ďalej len „sťažovateľ“). V ustanovení § 3 ods. 1 zákon o sťažnostiach pozitívne vymedzuje sťažnosť ako podanie sťažovateľa, ktorým (1) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo (2) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

V zmysle negatívneho vymedzenia sťažnosti obsiahnutého v ustanovení § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona sťažnosťou nie je podanie, ktoré (1) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha, (2) poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom, (3) je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, alebo (4) smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu. Sťažnosťou podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o sťažnostiach nie je ani podanie (1) orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy, alebo (2) osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou nový zákon o sťažnostiach v ustanovení § 3 ods. 3 podrobne upravuje posúdenie a spôsob vybavenia podania, ktoré má viacej častí, z ktorých iba niektoré sú sťažnosťou, ako aj prípady, ak je orgán verejnej správy príslušný na vybavenie iba niektorých z nich. Ak podanie obsahuje viacero častí, z ktorých niektoré nie sú sťažnosťou podľa § 4 zákona o sťažnostiach, orgán verejnej správy vybaví ako sťažnosť iba tie časti podania, ktoré sú sťažnosťou podľa tohto zákona. Časti podania, ktoré nie sú sťažnosťou, orgán verejnej správy sťažovateľovi nevráti a v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti uvedie dôvody ich neprešetrenia. Ak podanie obsahuje viacero častí, z ktorých všetky sú sťažnosťami podľa tohto zákona, avšak na vybavenie niektorých nie je orgán verejnej správy príslušný, vybaví iba tie časti sťažnosti, na vybavenie ktorých je príslušný, ostatné časti sťažnosti postúpi podľa § 9 orgánu verejnej správy príslušnému na ich vybavenie.

V súlade s ustanovením § 5 zákona o sťažnostiach sťažnosť možno podať písomne, ústne do záznamu, telefaxom alebo elektronickou poštou. Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu sťažovateľa. Ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha a musí byť sťažovateľom podpísaná. O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť ihneď pri jej podaní, orgán verejnej správy vyhotoví písomný záznam o ústnej sťažnosti, ktorý okrem vyššie uvedených náležitostí obsahuje deň a hodinu jeho vyhotovenia, názov a adresu orgánu verejnej správy, mená a priezviská zamestnancov, ktorí záznam vyhotovili, ako aj zamestnancov, ktorí boli prítomní pri ústnom podaní sťažnosti.

Oproti predchádzajúcemu zákonu, v zmysle ktorého bolo možné podať sťažnosť spravidla iba písomne alebo ústne, nový zákon o sťažnostiach v ustanovení § 5 ods. 1 výslovne upravil možnosť podať sťažnosť aj telefaxom alebo elektronickou poštou. Sťažnosť podaná telefaxom alebo elektronickou poštou sa považuje za písomnú iba vtedy, ak ju sťažovateľ do piatich pracovných dní od jej podania písomne potvrdí podpisom, inak sa sťažnosť odloží. Sťažnosť podaná orgánu verejnej správy elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom sa považuje za písomnú sťažnosť.

Obdobne ako v predchádzajúcej právnej úprave, orgán verejnej správy je podľa ustanovenia § 8 ods. 1 nového zákona o sťažnostiach povinný utajiť totožnosť sťažovateľa, ak o to sťažovateľ požiada. Okrem toho môže orgán verejnej správy utajiť totožnosť sťažovateľa, ak je to v záujme vybavenia sťažnosti. Oproti pôvodnej právnej úprave však bola vylúčená možnosť podania anonymnej sťažnosti. Podľa nového zákona o sťažnostiach, ak sťažnosť neobsahuje údaje, ktorými je identifikovaný sťažovateľ, sťažnosť sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach.

Všetky orgány verejnej správy sú povinné sťažnosť prijať. Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie nie je orgán verejnej správy príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní (podľa predchádzajúcej právnej úpravy bezodkladne) od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa. Na vybavenie sťažnosti je v zmysle § 11 zákona o sťažnostiach príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, proti ktorej sťažnosť smeruje. Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ktorým je Úrad vlády Slovenskej republiky. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej samosprávy pri výkone štátnej správy je príslušný najbližší orgán štátnej správy, ktorému zákon zveril kontrolnú pôsobnosť podľa osobitného predpisu.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave, nový zákon o sťažnostiach v § 13 ods. 1 ustanovuje na vybavenie sťažnosti lehotu 60 pracovných dní oproti pôvodnej 30-dňovej, ktorá plynula aj v dňoch pracovného pokoja a sviatkov. Lehota začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. Rovnako ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aj podľa nového zákona o sťažnostiach môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca lehotu na vybavenie sťažnosti predĺžiť pred jej uplynutím o ďalších 30 pracovných dní, ak je sťažnosť náročná na prešetrenie. O predĺžení lehoty musí byť sťažovateľ upovedomený bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu.

Rovnako ako predchádzajúca právna úprava, nový zákon o sťažnostiach upravuje povinnosť orgánu verejnej správy vybavujúceho sťažnosť oboznámiť s obsahom sťažnosti toho, proti komu sťažnosť smeruje.

Podobne je upravená povinnosť sťažovateľa a orgánov verejnej správy poskytovať súčinnosť pri vybavovaní sťažnosti.

Nový zákon o sťažnostiach v § 18 podrobnejšie upravuje postup pri prešetrovaní sťažnosti. Pri prešetrovaní sťažnosti sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vychádza sa z predmetu sťažnosti, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje, ako aj na to, ako ju sťažovateľ označil. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, prešetruje sa každý z nich. Ak nemožno sťažnosť alebo jej časť prešetriť, uvedie sa to v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi sťažovateľovi. Sťažnosť je prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti, ktorú vyhotoví orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti. Ak zápisnicu nemožno prerokovať, sťažnosť je prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti orgánu verejnej správy, v ktorom bola sťažnosť prešetrovaná.

Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach, t.j. povinnosť vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala alebo ním splnomocneného zástupcu, určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky, prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť, predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti, ak nie je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia, ak je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia prostredníctvom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti. Ak má sťažnosť viacero častí, musí písomné oznámenie obsahovať výsledok prešetrenia každej z nich. Ak je podanie sťažnosťou iba v časti, výsledok prešetrenia sa písomne oznamuje iba k tejto časti.

Ak ten istý sťažovateľ podá sťažnosť v tej istej veci a neuvedie v nej nové skutočnosti, ide podľa § 21 zákona o sťažnostiach o opakovanú sťažnosť, na základe ktorej je orgán verejnej správy, ktorý predchádzajúcu sťažnosť vybavil, povinný prekontrolovať správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti, o čom vyhotoví záznam. V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že táto bola vybavená správne, orgán verejnej správy výsledok oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšiu opakovanú sťažnosť odloží. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa neprešetruje ani nekontroluje, ale sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e). V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že správne vybavená nebola, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví. Pri vybavovaní takejto opakovanej sťažnosti sa postupuje rovnako ako pri novej sťažnosti. Ak iný sťažovateľ podá rovnakú sťažnosť, akú už orgán verejnej správy vybavil, sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavil.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave v novom zákone o sťažnostiach pribudla v § 22 úprava sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti a sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, ktoré sú jednoznačne odlíšené od opakovanej sťažnosti upravenej v § 21 zákona o sťažnostiach. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti, je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení sťažnosti. Takáto sťažnosť sa v zmysle § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach nepovažuje za opakovanú sťažnosť, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti. Príslušný na vybavenie sťažnosti podľa § 22 ods. 1 je vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca. Ak sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku podľa § 22 ods. 1 je príslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ktorým je Úrad vlády Slovenskej republiky. Ak sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f).

Orgány verejnej správy vykonávajú kontrolu vybavovania sťažností, pričom sú oprávnené kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku riadne plnia a ukladať poriadkovú pokutu. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa poriadková pokuta zakotvená v § 24 zákona o sťažnostiach uplatňuje vo vzťahu k orgánu verejnej správy, nie vo vzťahu k jeho zamestnancom. Mení sa tiež výška, do akej je možné pokutu uložiť. Orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa zákona o sťažnostiach a tým sťažuje vybavovanie sťažnosti, marí jej vybavovanie alebo nápravu nedostatkov, môže orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti uložiť poriadkovú pokutu do výšky 650 eur. Poriadkovú pokutu možno, ak nebola povinnosť napriek jej uloženiu splnená, uložiť opakovane, a to do úhrnnej výšky 6 500 eur. Pri určovaní výšky poriadkovej pokuty sa prihliada na mieru sťaženia alebo marenia vybavovania sťažnosti alebo nápravy nedostatkov. Konanie o uložení poriadkovej pokuty možno začať do troch mesiacov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr do jedného roka od porušenia povinnosti.

Nový zákon o sťažnostiach v § 25 ods. 3 ustanovuje povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel, nie iba zamestnanci orgánu verejnej správy.

Nové je aj ustanovenie § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach, ktoré jednoznačne upravuje vzťah zákona o sťažnostiach k všeobecnému predpisu o správnom konaní. Na postup orgánov verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Výnimkou z uvedeného je konanie o poriadkovej pokute podľa zákona o sťažnostiach.

V zmysle prechodných ustanovení nového zákona o sťažnostiach sa podania doručené orgánu verejnej správy pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a konania o uložení poriadkovej pokuty začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona o sťažnostiach vybavujú podľa predpisov účinných do dňa 31. januára 2010.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....