Zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi upravuje jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Keďže výklad niektorých ustanovení uvedeného zákona nebol jednoznačný, bola v NR SR prijatá novela, ktorá interpretačné problémy odstránila.
Zákonom č. 146/2013 Z. z. (ďalej len „novela“) bol s účinnosťou od 1. júla 2013 novelizovaný zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odškodňovaní osôb“). Novela precizovala právnu úpravu odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.
Predchádzajúca právna úprava v ust. § 2 písm. b) zahŕňala v definícii ujmy na zdraví okrem iného aj znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie. Novela precizovala uvedené ustanovenie tak, že za ujmu na zdraví sa po novom považuje morálna škoda spôsobená trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania. Doplnením pojmu morálna škoda do definície ujmy na zdraví sa predpokladá odstránenie možných interpretačných problémov. Pojem morálna škoda je žiaduce vykladať analogicky s pojmom nemajetková ujma v občianskom súdnom konaní.
Novela tiež doplnila ust. § 2 o nové písm. e), ktoré definuje, že trestný čin je aj čin inak trestný, spáchaný osobou, ktorá nie je trestne zodpovedná pre nepríčetnosť alebo pre vek. Z ust. § 22 a 23 Trestného zákona totiž vyplýva, že nepríčetnosť a nedostatok veku sú okolnosťami vylučujúcimi trestnú zodpovednosť. Ak nebola naplnená skutková podstata trestného činu z dôvodu nepríčetnosti alebo nedostatku veku, potenciálne mohlo dôjsť k nesprávnemu výkladu zákona o odškodňovaní osôb v predošlom znení, teda, že poškodený nemá nárok na odškodnenie. Novela zahrnutím činu inak trestného do definície trestného činu odstránila nejednoznačný výklad.
Ďalšou zmenou je nové znenie poslednej vety ust. § 5 ods. 1 a vypustenie ods. 4 z ust. § 5. Uvedenými zmenami sa explicitne upravilo, že poškodený trestným činom (ďalej len „poškodený“) má dva vzájomne nepodmienené právne nároky. Má nárok na odškodnenie za ujmu na zdraví podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prípade znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania rovnako nárok na odškodnenie za spôsobenú morálnu škodu vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Už predchádajúca právna úprava predpokladala predmetné nároky, avšak z dôvodu nejednoznačného výkladu bolo potrebné uvedené ustanovenia zmeniť.
Zmena nastala aj v úprave lehôt na podanie žiadosti o odškodnenie. Žiadosť o odškodnenie sa aj po novom podáva tak, ako za predchádzajúcej právnej úpravy, na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive spolu s povinnými prílohami upravenými ust. § 9 ods. 2 zákona o odškodňovaní osôb.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol poškodený podať žiadosť o odškodnenie (1) v lehote 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, (2) v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ak bol rozsudok alebo trestný rozkaz vynesený po lehote podľa bodu 1, alebo (3) v lehote 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v občianskom súdnom konaní alebo konaní pred iným orgánom, ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom.
Uvedené lehoty boli upravené ako prekluzívne, inak povedané, ak nebola žiadosť o odškodnenie podaná v lehote, nárok na odškodnenie zanikol. Uvedená právna úprava vyvolávala v praxi problémy, najmä keď rozsudok nadobudol právoplatnosť tesne pred uplynutím lehoty 18 mesiacov a poškodený nestihol podať žiadosť o odškodnenie.
Na základe uvedených aplikačných problémov bola novelou upravená len jedna lehota na podanie žiadosti o odškodnenie, a to lehota 6 mesiacov. Lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti (1) rozsudku alebo trestného rozkazu, (2) iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 zákona o odškodňovaní osôb vo veci naposledy konal, alebo (3) rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v občianskom súdnom konaní alebo konaní pred iným orgánom, ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom.
Pri zisťovaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o odškodnení, môže podľa nového znenia ust. § 10 ods. 1 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky požadovať súčinnosť nielen od orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale aj od iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb.
Novela v prechodných ustanoveniach upravuje, že ak bol trestný čin spáchaný pred 1. júlom 2013, postupuje sa podľa predpisov účinných do dňa 30. júna 2013.