Vraciame sa k základným tézam novej úpravy Trestného poriadku, cieľom rekodifikácie v tejto oblasti a novinkám, ktoré so sebou rekodifikácia priniesla v trestnom konaní 1. aj 2. stupňa.Popri novej úprave trestného práva hmotného, ktorú sme si spomínali v minulom čísle, došlo i k rekodifikácii trestného práva procesného, a to v podobe Trestného poriadku, zákona č. 301/2005. Oba zákony nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.
CIEĽ REKODIFIKÁCIE
Základným cieľom rekodifikácie trestného procesu sa stalo zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, ktorého účelom má byť zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrany celospoločenských záujmov.
NAJVÝZNAMNEJŠIE ZMENY V TRESTNOM PROCESE
K základným zmenám, ktoré nový Trestný poriadok prinesie, patria zvýšenie kontradiktórnosti konania vyplývajúce z dôrazu na procesnú aktivitu prokurátora a obhajcu v konaní a alternatívne spôsoby riešenia trestných vecí prostredníctvom dohody o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom a obvineným, ktorú však musí schváliť sudca. Zriaďuje sa inštitút sudcu pre prípravné konanie, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní. Sudcovi pre prípravné konanie sa tiež umožňuje, aby rozhodol aj vo veci obvineného, ktorý bol zadržaný pri spáchaní prečinu s trestnou sadzbou do troch rokov alebo zastihnutý na úteku, v skrátenej lehote do 5 pracovných dní, ak s tým obvinený súhlasí. Podstatne širšie uplatnenie by malo nájsť vybavovanie veci podmienečným zastavením trestného stíhania a zmierom, a to aj v prípravnom konaní.
OBMEDZENIE OSOBNEJ SLOBODY V TRESTNOM KONANÍ
Do Trestného poriadku sa dostalo aj ďalšie nóvum – obmedzenie osobnej slobody svedka na 72 hodín, v prípade, že nie je možné zabezpečiť jeho prítomnosť pred súdom inak. Trestný poriadok zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania. Ak bude páchateľ prečinu pristihnutý priamo pri čine alebo na úteku, mal by byť odovzdaný súdu do 48 hodín. Ak sudca pre prípravné konanie nerozhodne trestným rozkazom, bude musieť do 15 dní vytýčiť hlavné pojednávanie. Skracuje sa dĺžka väzby – pri prečine nesmie presiahnuť 12 mesiacov, pri zločine 36 mesiacov a pri obzvlášť závažnom zločine 48 mesiacov. V snahe skrátiť dĺžku konania sa zrušila možnosť odvolacieho súdu vracať veci na nové rozhodnutie prvostupňovému súdu.
DÔRAZ NA AKTIVITU ORGÁNOV ČINNÝCH V TRESTNOM KONANÍ
V prípravnom konaní sa zdôrazňuje aktivita a samostatnosť polície. Policajti pod dozorom prokurátora budú samostatne a iniciatívne objasňovať trestný čin v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, resp. na podanie obžaloby. Súčasne sa tým zvýši a zdôrazní zodpovednosť prokurátora, pretože akuzačný princíp, podľa ktorého len prokurátor môže podať obžalobu, zvýrazní význam prokurátorského dozoru v prípravnom konaní a súčasne zvýši zodpovednosť prokurátora za podanú obžalobu, ktorú bude musieť zastupovať pred súdom. Ak obžalobu nedokáže preukázať, ak pre rozhodnutie súdu nezabezpečí potrebné dôkazy, súd obžalovaného oslobodí.
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
V odvolacom konaní sa obmedzil revízny princíp a zásada beneficium cohaesionis, na druhej strane sa však posilnil apelačný princíp. Zásadnejšie sa zmenil systém mimoriadnych opravných prostriedkov. Došlo k zrušeniu sťažnosti pre porušenie zákona a k vytvoreniu dvoch nových mimoriadnych opravných prostriedkov: zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a dovolanie. Dovolanie bude môcť podať nielen minister spravodlivosti a generálny prokurátor, ale aj obvinený.