Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla zmeny takmer v každej oblasti života spoločnosti. Výnimkou nie je ani sociálna oblasť. Dňa 07. mája 2020 prijala vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) Nariadenie vlády č. 116/2020 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych služieb v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie“).
Mimoriadna situácia, ktorej legálna definícia je obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane ľudstva v znení neskorších predpisov, bola na Slovensku vyhlásená dňa 11. marca 2020. Pojmy núdzový stav a výnimočný stav sú zas zakotvené v ustanoveniach čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Núdzový stav bol vládou vyhlásený dňa 16. marca 2020, pričom následne dochádzalo k jeho postupnému rozširovaniu.
Pojem núdzový stav a mimoriadna situácia a ich celkovú právnu úpravu sme Vám vysvetlili v predošlom riadnom vydaní nášho bulletinu.
V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „mimoriadna situácia“) (A) sa neuplatňuje právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (ďalej len „zariadenie“) na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 89/2020 Z. z. (ďalej len „zákon“), (B) sa neuplatňuje povinnosť obce a vyššieho územného celku poskytnúť pobytovú formu sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 39 zákona alebo zabezpečiť poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 až 3 zákona; to neplatí, ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pobytovú formu sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 39 zákona, spĺňa podmienku podľa § 8 ods. 6 zákona a (1) bezprostredne pred začatím poskytovania tejto sociálnej služby jej bola poskytovaná sociálna služba v zariadení podľa § 104a ods. 4 zákona najmenej po dobu štrnástich dní alebo sa jej poskytovala ústavná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení a absolvovala počas tohto pobytu alebo tejto ústavnej zdravotnej starostlivosti testovanie na ochorenie COVID-19 s negatívnym výsledkom, alebo (2) vybrala si poskytovateľa sociálnej služby podľa § 104a ods. 3 zákona; prijímateľ sociálnej služby sa najmenej po dobu štrnástich dní umiestni v obytnej miestnosti vytvorenej na účel preventívneho oddelenia od ostatných prijímateľov sociálnej služby a absolvuje testovanie na ochorenie COVID-19, (C) sa neuplatňuje povinnosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 9 zákona; to neplatí, ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pobytovú formu sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 39 zákona, spĺňa podmienky podľa písmena (B), (D) poskytovateľ pobytovej formy sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 39 zákona nemôže prijať do zariadenia fyzickú osobu, ak nie sú splnené podmienky podľa písmena (B), (E) lehota podľa § 68 ods. 1 písm. f) a g) a § 68 ods. 2 písm. a) a f) zákona neplynie, (F) týždenná pobytová forma sociálnej služby v zariadení sa poskytuje aj počas soboty, nedele, štátneho sviatku a ďalšieho dňa pracovného pokoja, ak sa prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby nedohodnú na jej prerušení počas obdobia trvania mimoriadnej situácie.
V čase mimoriadnej situácie a v období do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia, sa (A) neuplatňuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby uvedenej v § 26, 27 a 29 zákona dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa § 9 ods. 4 zákona, (B) ubytovanie v nocľahárni môže poskytovať počas celého dňa, (C) neuplatňuje § 68 ods. 1 písm. c) zákona, ak dôvodom na neplnenie finančných podmienok na poskytovanie sociálnej služby je mimoriadna situácia.
Najdôležitejšími zmenami, vyplývajúcimi z uvedeného ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia sú zmeny zákona, spočívajúce napríklad v tom, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „mimoriadna situácia“) (1) si prijímateľ sociálnych služieb v sociálnom zariadení nemôže uplatňovať právo na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov (§ 6 ods. 3, písm. a) zákona), (2) obec, vyšší územný celok ani neverejný poskytovateľ sociálnych služieb nie sú povinní poskytovať pobytovú formu sociálnych služieb v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení; nariadenie však upravuje výnimku z uvedeného, a to v ustanovení § 1 ods. 1, písm. b), body 1 a 2 nariadenia, (3) neplynú niektoré lehoty v zmysle ustanovení § 68 ods. 1 písm. f) a g) a § 68 ods. 2, písm. a) a f) zákona, (4) týždenná pobytová forma sociálnej služby sa uplatňuje aj v sobotu, nedeľu, štátny sviatok a deň pracovného pokoja a podobne.
Ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia zas ustanovuje, že v čase mimoriadnej situácie sa neuplatňuje povinnosť poskytovateľa sociálnej služby (útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania) na maximálny počet prijímateľov a na minimálny podiel odborných zamestnancov pri poskytovaní sociálnych služieb. Taktiež v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2, písm. b) nariadenia platí, že služby nocľahárni sa môžu poskytovať počas celého dňa a podobne.
V čase mimoriadnej situácie sa ustanovenie § 41 ods. 3 písm. d) zákona („opatrovateľskú službu nemožno poskytnúť fyzickej osobe, ktorej je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou“ – § 41 ods. 3, písm. d) zákona) neuplatňuje, ak (A) domáca opatrovateľská služba má byť poskytovaná fyzickej osobe, ktorej je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy ochorením COVID-19 alebo z dôvodu ochorenia COVID-19, a neposkytnutím domácej opatrovateľskej služby by bol ohrozený život alebo zdravie tejto fyzickej osoby a (B) pri poskytovaní domácej opatrovateľskej služby sú splnené podmienky na predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19 vrátane vybavenosti opatrovateľa osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.
Pri poskytovaní domácej opatrovateľskej služby podľa § 2 ods. 1 nariadenia dohodne prijímateľ sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby rozsah poskytovaných úkonov v zmluve o poskytovaní sociálnej služby tak, aby sa minimalizovalo riziko ohrozenia života alebo zdravia prijímateľa sociálnej služby a opatrovateľa.
Ďalšou zmenou, ktorú nariadenie prináša, je ustanovenie § 4 nariadenia, v zmysle ktorého v čase mimoriadnej situácie a v období do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia, sa finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 zákona poskytuje neverejnému poskytovateľovi (A) ambulantnej formy sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 40 zákona (zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár) v plnej výške aj vtedy, ak sa táto sociálna služba neposkytuje z dôvodu mimoriadnej situácie a tento neverejný poskytovateľ sociálnej služby prostredníctvom svojich zamestnancov poskytuje sociálnu službu v domácom prostredí prijímateľa sociálnej služby alebo poskytuje týmito zamestnancami sociálne poradenstvo, pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb alebo pomoc pri nevyhnutných úkonoch sebaobsluhy fyzickým osobám, ktoré dovŕšili vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, a fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, (B) pobytovej formy sociálnej služby v plnej výške aj vtedy, ak sa táto sociálna služba neposkytuje z dôvodu neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
Na účel určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 4 ods. 1 nariadenia sa použije počet prijímateľov sociálnej služby, ktorým sa ku dňu vyhlásenia mimoriadnej situácie poskytovala sociálna služba neverejným poskytovateľom sociálnej služby s finančnou podporou na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
Nariadenie prináša aj viacero prakticko – technických modifikácii. Napríklad v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia sa doklady o výške príjmu (§ 72 ods. 5 zákona) a potvrdenie o príjme (§ 74 ods. 3, písm. e) zákona) môžu v čase mimoriadnej situácie nahradiť čestným vyhlásením.
Nariadenie ďalej v ustanovení § 6 upravuje postavenie opatrovateľov.
Opatrovateľ je v čase mimoriadnej situácie aj fyzická osoba, ktorá absolvovala zaškolenie na vykonávanie pracovnej činnosti opatrovateľa pri poskytovaní sociálnej služby – zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár a opatrovateľská služba.
Vecný a časový rozsah zaškolenia určí poskytovateľ sociálnej služby v závislosti od úkonov, ktoré bude opatrovateľ podľa § 6 ods. 1 nariadenia poskytovať.
Nariadenie tiež uvádza, že ustanovenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a ustanovenia zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ktoré nie sú v súlade s nariadením, sa neuplatňujú.
Na záver sa nariadenie venuje problematika odpúšťania zmeškaných lehôt.
Správny orgán odpustí zmeškanie lehoty podľa § 68 ods. 1 písm. f) a § 68 ods. 2 písm. a) zákona, ktorá uplynula v čase mimoriadnej situácie do účinnosti tohto nariadenia vlády, ak bol zmeškaný úkon vykonaný do 30 dní od skončenia mimoriadnej situácie.
Správny orgán odpustí zmeškanie lehoty v konaní podľa § 80 písm. c) a § 81 písm. b) zákona, ktorá uplynula v čase mimoriadnej situácie do účinnosti tohto nariadenia vlády z dôvodu objektívnej prekážky spočívajúcej v dôsledkoch mimoriadnej situácie, ak bol zmeškaný úkon vykonaný do 30 dní od odstránenia tejto prekážky, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci, v ktorom skončí mimoriadna situácia.
Nariadenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, teda 08. mája 2020.