Iné

Podmienky použitia strelnej zbrane príslušníkmi policajného zboru a právna úprava nutnej obrany

  • Vydanie: ULC PRO BONO 6/2020

Dňa 11. júna 2020 sa na Slovensku odobral tragický útok, pri ktorom vyhasol život dvoch osôb (vrátane útočníka). Len 22 ročný muž útočil nožom na Spojenej škole vo Vrútkach. Útočníkovi sa podarilo zraniť niekoľko osôb, vrátane maloletých detí a jednu osobu usmrtiť. Po úteku a prenasledovaní bol útočník zastrelený príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ“).

V súvislosti s bezprecedentným útokom, ktorý otriasol celým Slovenskom, sa naprieč odborným a laickým spektrom začalo diskutovať o pripravenosti a bezpečnosti škôl, či možnostiach „sebaobrany“. Niekoľko dní po útoku na verejnosť prenikol aj vizuálny záznam, zachytávajúci dolapenie a usmrtenie páchateľa príslušníkmi PZ, po ktorom sa okamžite rozvírila spoločenská debata o správnosti a primeranosti zásahu príslušníkov PZ voči útočníkovi. Aké možnosti „sebaobrany“ a obrany svojho okolia nám prináša súčasná právna úprava a kde sú jej limity? Aké podmienky musia spĺňať príslušníci PZ pri používaní donucovacích prostriedkov, aby sa ich zásah mohol považovať za primeraný a zákonný?

Právnu úpravu „sebaobrany“ prináša v slovenskom právnom poriadku zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“). Inštitút, laicky nazývaný „sebaobrana“, je v TZ definovaný ako nutná obrana.

Nutná obrana je systematicky zaradená v štvrtom oddieli, druhom dieli, prvej hlavy TZ pod názvom „Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu“. Uvedené zaradenie vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej v prípade, ak sa trestne zodpovedná osoba síce dopustí konania, napĺňajúceho znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu v zmysle osobitnej časti TZ, avšak budú pri tomto konaní splnené podmienky niektorej z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, nebude možné takúto osobu za predmetné konanie brať na zodpovednosť, nakoľko nebude naplnená podmienka protiprávnosti činu. Takéto konanie tak nebude pri splnení zákonných podmienok protiprávne a nebude možné za neho uložiť zákonom predpokladaný trest alebo ochranné opatrenie.

Medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť TZ zaraďuje (A) krajnú núdzu, (B) nutnú obranu, (C) oprávnené použitie zbrane, (D) dovolené riziko, (E) výkon práva a povinnosti, (F) súhlas poškodeného, a (G) plnenie úlohy agenta.

Nutná obrana je upravená v ustanovení § 25 TZ nasledovne: „Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom“ (§ 25 ods. 1 TZ).

„Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu“ (§ 25 ods. 2 TZ).

„Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v § 25 ods. 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia“ (§ 25 ods. 3 TZ).

Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti“ (§ 25 ods. 4 TZ).

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sme mohli hovoriť o nutnej obrane: (A) Konanie obrancu napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, uvedených v osobitnej časti TZ, (B) konaním sa odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený TZ – nie je možné hovoriť o nutnej obrane ak útok voči oprávneným záujmom brániaceho sa ešte nehrozí, nerealizuje sa alebo už pominul; odplata za už ukončený útok tak nebude nutnou obranou; uvedená podmienka je vyjadrením zásady subsidiarity, (C) obrana musí byť primeraná, a to vzhľadom k miestu, času, spôsobu vykonaniu útoku, či k osobe útočníka a osobe obrancu; napr. obrana strelnou zbraňou proti „vreckovému zlodejovi“ nebude primeraná; vzhľadom k primeranosti obrany je potrebné uviesť, že obrana by mala byť silnejšia ako samotný útok, aby bolo možné ubrániť sa, avšak nie neprimerane a niekoľkonásobne silnejšia; uvedená podmienka je vyjadrením zásady proporcionality, (D) TZ prináša aj v výnimku z podmienky podľa bodu (C), kedy aj neprimeraná intenzita obrany môže spĺňať podmienky nutnej obrany, a to v prípade, ak ten, kto odvracia útok koná v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Ustanovenie § 25 ods. 4 TZ upravuje aj prípady tzv. excesov, teda skutkových omylov, pri ktorých je možné hovoriť o zodpovednosti za čin spáchaný v nedbanlivosti ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

V súvislosti s tragickými udalosťami vo Vrútkach začala slovenská verejnosť aj intenzívnu diskusiu o správnosti policajného zásahu voči útočníkovi a oprávnenosti použitia strelnej zbrane.

Predmetnú oblasť právne upravuje zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o PZ“).

Najvšeobecnejšia povinnosť príslušníkov PZ (ďalej len „policajt“) je zakotvená v ustanovení § 8 ods. 1 zákona o PZ: „Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra Slovenskej republiky“.

Ďalším dôležitým ustanovením zákona o PZ je ustanovenie § 50 zákona o PZ, upravujúce donucovacie prostriedky: „Donucovacími prostriedkami sú (A) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, (B) prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, (C) putá, (D) spútavací opasok, (E) spútavacie popruhy, (F) služobný pes, (G) vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi, (H) technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku, (I) zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku, (J) špeciálna vodná striekačka, (K) zásahová výbuška, (L) úder strelnou zbraňou, (M) hrozba zbraňou, (N) varovný výstrel do vzduchu, (O) použitie špeciálneho streliva, (P) použitie lietadla, (R) zbraň“ (§ 50 ods. 1 zákona o PZ).

Pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti“ (§ 50 ods. 3 zákona o PZ).

„O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov policajt použije, rozhoduje podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku“ (§ 50 ods. 4 zákona o PZ).

Zákon o PZ v nasledujúcich ustanoveniach upravuje konkrétne podmienky použitia jednotlivých donucovacích prostriedkov. Vzhľadom k obsahovému zameraniu tohto článku sa však budeme ďalej venovať len podmienkam použitia zbrane.

V zmysle ustanovenia § 59 zákona o PZ: „Policajt je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v nutnej obrane, spravidla pri zápase s útočníkom, ak jeho odpor nemôže prekonať iným spôsobom“.

Podľa ustanovenia § 60 zákona o PZ: Policajt je oprávnený použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, aby (A) zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude nasledovať, (B) predviedol, zaistil, zatkol, zadržal, dodal do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor, (C) zabránil výtržnosti, ruvačke alebo inému hrubému správaniu, ktorým sa porušuje verejný poriadok, (D) zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný, (E) zabránil úteku prenasledovanej alebo stráženej osoby, ak má byť zaistená, zadržaná, zatknutá alebo dodaná do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, (F) zabránil násilnému prekročeniu štátnej hranice“.

Okrem použitia úderu strelnou zbraňou, hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu upravuje zákon o PZ aj samotné podmienky použitia zbrane, keď v ustanovení § 61 ustanovuje: Policajt je oprávnený použiť zbraň iba (A) v nutnej obrane a krajnej núdzi, (B) ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt, (C) ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku, (D) aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať, (E) ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu policajta smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby, (F) ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví, (G) aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku, (H) aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb, (I) aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví“ (§ 61 ods. 1 zákona o PZ).

„Zbraňou podľa § 61 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. (R) sa rozumie strelná zbraň vrátane doplnkov zbrane a streliva, bodná zbraň a zbraň hromadnej účinnosti“ (§ 61 ods. 2 zákona o PZ).

„Pred použitím zbrane je policajt povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je policajt povinný použiť tiež varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže policajt upustiť len v prípade, keď je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby alebo vec neznesie odklad“ (§ 61 ods. 3 zákona o PZ).

„Pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje“ (§ 61 ods. 4 zákona o PZ).

Zákon o PZ upravuje aj povinnosti policajta po použití donucovacích prostriedkov (§ 63 a § 64 zákona o PZ): „Ak policajt zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie“ (§ 63 zákona o PZ).

„Policajt je povinný neodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky“ (§ 64 ods. 1 zákona o PZ).

„Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia donucovacích prostriedkov alebo ak pri ich použití bola spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či boli použité v súlade so zákonom. O výsledku zistenia napíše úradný záznam“ (§ 64 ods. 2 zákona o PZ).

„Ak policajt použije donucovacie prostriedky mimo miesta svojho služobného pôsobiska, ohlási ich použitie na najbližší útvar Policajného zboru. Na ďalší postup sa primerane vzťahuje § 64 ods. 2 zákona o PZ“ (§ 64 ods. 3 zákona o PZ).

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....