Pracovná ponuka alebo podnikateľská príležitosť so sebou prináša potrebu usadiť sa v inom členskom štáte Európskej únie a prehlásiť tam aj svoje motorové vozidlo. Dovoľte, aby sme Vás oboznámili s právnou úpravou odhlasovania vozidiel do iných členských štátov a ich prihlasovania v týchto členských štátoch. Zároveň Vás upozorníme na práva a povinnosti pri prihlasovaní motorových vozidiel do iných členských štátov.
Základnú právnu úpravu v oblasti voľného pohybu osôb na európskej úrovni tvorí Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä jej články 45 až 55. Voľným pohybom osôb sa rozumie právo zmeniť miesto pobytu na účel výkonu práce alebo podnikania. Ide teda o právo štátneho príslušníka jedného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) usadiť sa v inom členskom štáte a pracovať alebo podnikať v tomto štáte. S týmto právom je spojené aj právo na používanie motorového vozidla v inom členskom štáte, v ktorom má osoba pobyt.
Používanie motorového vozidla v inom členskom štáte nie je na úniovej úrovni plne harmonizované. Uvedenú problematiku upravuje najmä smernica Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá, smernica Rady 83/182/EHS o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov a smernica Rady 2009/55/ES o oslobodení od daní, ktoré sa vzťahujú na trvalé premiestnenie osobného majetku jednotlivcov z členského štátu.
Prvá z uvedených smerníc upravuje vydávanie dokumentov členskými štátmi pri registrácii vozidiel. Predmetná smernica upravuje v prílohe vzor časti I a časti II registračného osvedčenia. Ak je motorové vozidlo (ďalej len „vozidlo“) registrované v členskom štáte a majiteľ vozidla ho chce zaregistrovať v inom členskom štáte, príslušné orgány vo všetkých prípadoch musia vyžadovať predloženie časti I predchádzajúceho registračného osvedčenia a predloženie časti II, ak bola vydaná. Tieto orgány odnímu časť I predloženého predchádzajúceho registračného osvedčenia a uchovávajú ju po dobu minimálne 6 mesiacov. Do dvoch mesiacov informujú orgány členského štátu, ktoré osvedčenie udelili, o jeho odňatí. Osvedčenie im vrátia v prípade žiadosti týchto orgánov do 6 mesiacov od jeho odňatia. Ak registračné osvedčenie pozostáva z časti I a II a časť II absentuje, môžu príslušné orgány požiadané o novú registráciu vozidla vo výnimočných prípadoch rozhodnúť opätovne zaregistrovať vozidlo, ale len po obdržaní potvrdenia v písomnej alebo elektronickej podobe od príslušných orgánov členského štátu, kde bolo vozidlo predtým registrované, potvrdzujúceho, že žiadateľ je oprávnený opätovne registrovať vozidlo v inom členskom štáte. Predmetnú smernicu boli členské štáty povinné transponovať do svojho právneho poriadku do dňa 1.júna 2004.
V slovenskom právnom poriadku je uvedená smernica transponovaná do zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení. Odhlasovanie motorového vozidla do cudziny je upravené v ust. § 119 uvedeného zákona. Vlastník vozidla je podľa uvedeného ustanovenia povinný pri odhlásení motorového vozidla do cudziny (1) odovzdať časť I registračného osvedčenia a časť II, ak bola vydaná, (2) preukázať totožnosť preukazom totožnosti, (3) vyplniť príslušné tlačivo, (4) odovzdať tabuľku s evidenčným číslom, (5) predložiť potvrdenie o uzatvorení povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a (6) uhradiť príslušný správny poplatok. Dopravný inšpektorát príslušný podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla následne vydá osvedčenie o evidencii časť I a časť II, na požiadanie pridelí vozidlu zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V a vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V. Platnosť dokladov a tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno je obmedzená do 30 dní od odhlásenia motorového vozidla do cudziny. Vlastník motorového vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného do evidencie vozidiel môže požiadať o odhlásenie vozidla do cudziny aj prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel.
Povinnosť registrovať vozidlo v inom členskom štáte vzniká len v prípade, ak sa v inom členskom štáte osoba zdržiava viac ako 185 dní. V takom prípade je osoba povinná prihlásiť sa na pobyt a zaregistrovať si vozidlo v členskom štáte, v ktorom má nové bydlisko. Ak by však osoba nechala vozidlo v štáte pôvodu, nemusí ho registrovať v štáte, v ktorom má nové bydlisko. Ak si však majiteľ vozidlo nezaregistroval, nemôže ho prenajímať ani požičiavať osobám s bydliskom v štáte svojho nového bydliska.
S registráciou vozidla v inom členskom štáte úzko súvisí aj úhrada daní. Oslobodenie dočasného dovozu cestných motorových vozidiel a iných dopravných prostriedkov od daní upravuje smernica Rady 83/182/EHS. Oslobodenie sa podľa smernice vzťahuje na spotrebnú daň, iné nepriame dane, ako aj na dane uvedené v prílohe smernice. Osobné motorové vozidlo je oslobodené od uvedených daní, ak sa dočasne dováža na súkromné účely a osoba dovážajúca osobné vozidlo má bydlisko v inom členskom štáte ako v členskom štáte dočasného dovozu. Podmienkou oslobodenia od uvedených daní je tiež skutočnosť, že vozidlo nie je v členskom štáte dočasného dovozu nikomu postúpené alebo prenajaté, ani nie je požičané osobe s bydliskom v danom štáte. Osobné motorové vozidlá patriace požičovni vozidiel, ktorá má sídlo v Európskej únii, však môžu prenajať osobe, ktorá nemá v danej krajine bydlisko, k spätnému vývozu v dôsledku nájomnej zmluvy, ktorej platnosť v tejto krajine skončila. Zamestnanec požičovne motorových vozidiel ich taktiež môže prepraviť do členského štátu, kde boli pôvodne prenajaté, aj keď má bydlisko v členskom štáte dočasného dovozu. Oslobodenie osobného motorového vozidla na súkromné účely sa podľa smernice poskytuje na prerušovanú alebo nepretržitú dobu, ktorá v akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch neprekročí šesť mesiacov.
Od daní je tiež oslobodené vozidlo dovezené dočasne na obchodné účely, ak (1) osoba dovážajúca vozidlo má bydlisko v inom členskom štáte než v členskom štáte dočasného dovozu a nepoužíva vozidlo v členskom štáte dočasného dovozu na prepravu osôb za poplatok ani inú hmotnú odmenu, ani na priemyselnú alebo obchodnú prepravu tovaru za poplatok alebo bezplatne, (2) vozidlo nie je v členskom štáte dočasného dovozu na nikoho prepísané, prenajaté alebo požičané, (3) vozidlo bolo získané alebo dovezené v súlade so všeobecnými podmienkami daňového systému domáceho trhu členského štátu, v ktorom má užívateľ bydlisko, a nevzťahuje sa na nich pri ich vývoze žiadne oslobodenie od daní z obratu, spotrebných daní alebo iných nepriamych daní, ani vrátenia týchto daní. Oslobodenie od daní sa uplatňuje po prerušovanú alebo nepretržitú dobu šiestich mesiacov z akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo po dobu siedmich mesiacov z akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pri vozidlách dovezených obchodným sprostredkovateľom.
Vozidlo je podľa predmetnej smernice oslobodené od daní tiež pokiaľ (1) je registrované v krajine bydliska užívateľa a pravidelne používané na cesty z jeho bydliska na pracovisko do podniku na území iného členského štátu a späť, uvedené oslobodenie nepodlieha časovému obmedzeniu, (2) študent používa osobné vozidlo registrované v členskom štáte svojho bydliska na území iného členského štátu, v ktorom študent študuje. Podmienkou oslobodenia v uvedených prípadoch je splnenie podmienkok ako pri dočasnom dovezení na obchodné účely.
Oslobodenie vozidla, ktoré je premiestnené natrvalo, od nepriamych daní, upravuje smernica Rady 2009/55/ES. Uvedená smernica zakotvuje oslobodenie osobného majetku, teda aj motorového vozidla, ktorý je premiestnený natrvalo z iného členského štátu od nepriamych daní, ktoré sa na toto premiestnenie zvyčajne vzťahujú.
Oslobodenie sa podľa uvedenej smernice nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, osobitné alebo periodické poplatky a dane uložené na používanie motorového vozidla v určitej krajine, ako je poplatok za registráciu motorových vozidiel a cestná daň. Podmienkou oslobodenia od daní je používanie motorového vozidla najmenej šesť mesiacov predtým, ako sa zmenilo bydlisko, pričom túto skutočnosť musí majiteľ vozidla preukázať príslušným dokladom. Na účely smernice sa bydliskom rozumie miesto, kde určitá osoba zvyčajne žije aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, pre svoje osobné a pracovné väzby, poprípade u osoby, ktorá nemá žiadne pracovné väzby, pre osobné väzby, z ktorých vyplýva úzke spojenie medzi týkajúcou sa osobou a miestom, kde žije. Za bydlisko osoby, ktorú pracovné väzby pútajú k inému miestu ako väzby osobné, a ktorá preto striedavo žije na rôznych miestach nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto, ku ktorému má osobné väzby, ak sa tam taká osoba pravidelne vracia. Táto posledná podmienka nemusí byť splnená, ak taká osoba žije v určitom členskom štáte preto, aby vykonala úlohu, ktorá má určitú dobu trvania. Dochádzanie na vysokú školu alebo do školy, sa nepovažuje za zmenu bydliska.
S registráciou vozidla v inom členskom štáte sú mnohokrát spojené problémy a vysoké výdavky. V niektorých štátoch môže motorové vozidlo podliehať aj dvojitému zdaneniu, keď je prevážané natrvalo do iného členského štátu, alebo ak je používané predovšetkým v inej krajine, než kde bolo motorové vozidlo pôvodne zaregistrované. Problémy nastávajú aj v prípadoch, ak štátny príslušník členského štátu žije časť roka v jednom členskom štáte a druhú časť v inom, ako aj v prípadoch cezhraničných pracovníkov, ktorí vo svojom členskom štáte používajú motorové vozidlo evidované ich zamestnávateľom v inom členskom štáte.
Dôvodom problémov pri prehlasovaní motorového vozidla do iného členského štátu je nejednotná legislatíva a nedostatočná harmonizácia uvedenej oblasti na úniovej úrovni. Z uvedených dôvodov bol Európskou komisiou pripravený návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zjednodušuje prevoz motorových vozidiel už zaevidovaných v inom členskom štáte v rámci jednotného trhu (2012/0082 (COD)). Navrhované nariadenie by malo zjednodušiť prevoz motorových vozidiel do iného štátu únie a administratívne konanie pre občanov únie, podnikateľské subjekty a orgány zodpovedné za evidenciu motorových vozidiel, najmä prostredníctvom elektronickej výmeny údajov o evidencii vozidla.