Pripravovaná novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník prináša zmeny predovšetkým v úprave nekalej súťaže, omeškania dlžníka a s tým súvisiacich vzťahov. O tom, aké zmeny sa plánujú, sa dočítate viac v tomto článku.
Medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené pre návrh novely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý upravuje ustanovenia dotýkajúce sa najmä obchodných záväzkových vzťahov.
Ako sme Vás už vo viacerých vydaniach bulletinu Čarnogurský ULC Pro Bono informovali, čoraz väčší význam v obchodných vzťahoch nadobúda inštitút nekalej súťaže. Nekalou súťažou rozumieme každé také konanie, ktoré je konaním v hospodárskej súťaži, je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé iným súťažiteľom či spotrebiteľom privodiť ujmu. Ust. § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje len demonštratívny výpočet skutkových podstát nekalej súťaže. Pripravovaná novela Obchodného zákonníka navrhuje doplniť ďalšiu skutkovú podstatu, tzv. dotieravé obťažovanie.
Dotieravým obťažovaním by sa malo rozumieť oznamovanie údajov o súťažiteľovi alebo službách, ako aj ponuka tovaru alebo služieb vykonaná telefonicky, faxom, elektronickými alebo podobnými prostriedkami napriek tomu, že si takúto činnosť jej adresát zjavne neželá. Dotieravým obťažovaním by sa malo rozumieť aj oznamovanie reklamy, pri ktorej nebudú uvedené údaje, podľa ktorých je možné pôvodcu reklamy určiť a nebude uvedený ani iný kontakt, na ktorom adresát môže bez osobitných nákladov prikázať ukončenie reklamy.
Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené právo môže uplatňovať v niektorých prípadoch aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby sa uvedená právnická osoba mohla proti rušiteľovi domáhať, aby štátu vydal majetkový prospech v rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktorý získal pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov tým, že porušil ustanovenia o ochrane súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Majetkový prospech potom bude príjmom štátneho rozpočtu.
Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka a nasledujúce vymedzujú pravidlá, podľa ktorých sa riadi voľba Obchodného či Občianskeho zákonníka v právnych vzťahoch. Navrhuje sa zmena ust. § 261 ods. 2 a nasl. Podľa novej úpravy by sa tak Obchodným zákonníkom mali riadiť záväzkové vzťahy medzi orgánom verejnej moci, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, alebo ich vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Orgánom verejnej moci sa pritom rozumie (1) štátny orgán, (2) obec, (3) vyšší územný celok, (4) právnická osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, ak je (a) úplne alebo sčasti financovaná orgánom verejnej moci, (b) kontrolovaná orgánom verejnej moci, alebo (c) viac ako polovica členov jej riadiaceho alebo kontrolného orgánu je menovaná, resp. volená orgánom verejnej moci. Orgánom verejnej moci sa na účely ust. § 261 Obchodného zákonníka má rozumieť aj (5) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z orgánov verejnej moci.
Podobne ako podľa doterajšej úpravy pod orgánom verejnej moci na účely určenia voľby Obchodného alebo Občianskeho zákonníka budeme rozumieť aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, a to pri uzatváraní zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, aj keď nespĺňajú charakteristiky podľa vyššie uvedeného bodu 4.
Rozsah kogentných ustanovení Obchodného zákonníka by sa mal rozšíriť o ust. § 340a, § 340b, § 369 až § 369d, a § 414 ods. 4. Všetky uvedené ustanovenia majú byť novými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Ust. § 340a a 340b sa majú dotýkať právnej úpravy času plnenia peňažného záväzku dlžníka. Podľa nich by zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku nemala presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia dokladu veriteľa, ktorým požaduje jeho splnenie, alebo 60 dní odo dňa, kedy plnil veriteľ. Pokiaľ sa strany dohodnú o dlhšej lehote splatnosti a lehota nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, uvedené ustanovenie sa nebude musieť použiť. Pokiaľ by bol dlžníkom orgán verejnej moci, jeho všeobecná lehota na splnenie bude 30 dňová.
V nadväznosti na uvedené je súčasťou predloženej novely aj zmena ust. § 365 upravujúceho omeškanie dlžníka. Podľa návrhu novelizovaného znenia bude dlžník v omeškaní aj v tom prípade, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo odo dňa plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal skôr, ak sa v zmluve nedohodli inak.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania. V súčasnosti platí úprava, ktorá v prípade neurčenia výšky úrokov odkazuje na občianskoprávne predpisy. Navrhuje sa však spresniť, že v uvedenom prípade sa bude postupovať priamo podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa určuje sadzba úrokov z omeškania, ktorým je v súčasnosti Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
Kogentné ust. § 369a až 369d predstavujú osobitnú úpravu sadzby úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je orgán verejnej moci. Orgán verejnej moci v prípade omeškania je povinný platiť úroky z omeškania najmenej v zmysle vyššie uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky. Veriteľovi pritom vznikne nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním len v tom prípade, ak škoda nebude pokrytá uhradenými úrokmi. Veriteľovi vznikne ďalej aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez osobitného upozornenia (napr. úhrada za vypracovanie a zaslanie upomienky o omeškaní dlžníka).
Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré by bolo v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (tzv. „nekalá zmluvná podmienka„), by malo byť neplatné. Ďalej sa predpokladá doplnenie definície nekalej obchodnej praxe, ktorou by sa mala rozumieť taká obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týka sa splatnosti peňažného záväzku a sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na uplatnenie pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod.