Iné

Pripravuje sa v NR SR – Novela Trestného zákona a Trestného poriadku

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2010

Do druhého čítania v NR SR bol dňa 9. marca 2010 doručený návrh na vydanie zákona, prijatím ktorého by sa doplnili znenia Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a zákona o registri trestov. Účelom návrhu zákona je zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb a v súvislosti s tým i nové druhy ochranných opatrení, a to zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. V návrhu novely zákonov sa navrhuje účinnosť odo dňa 1. septembra 2010.

Do druhého čítania v NR SR bol dňa 9. marca 2010 doručený návrh na vydanie zákona, prijatím ktorého by sa doplnilo znenie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V návrhu novely zákonov sa navrhuje účinnosť odo dňa 1. septembra 2010.

Návrh novely trestného zákona nie je prvým legislatívnym pokusom zaviesť do slovenského právneho poriadku trestnú zodpovednosť právnických osôb. Predchádzajúce návrhy boli v NR SR prerokovávané v rokoch 2006 a 2007, doteraz však ani jeden návrh nebol schválený. Návrh zákona z roku 2007 sme Vám prezentovali v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 08/2007.

V členských krajinách Európskej únie je trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb riešená modelmi (1) tzv. priamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, voči právnickým osobám sa uplatňujú priame tresty, pričom nie sú podmienené trestným stíhaním fyzickej osoby (uplatňuje sa v krajinách ako napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, ale aj v anglosaskom právnom systéme), (2) nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti (uplatňuje sa napr. v Španielsku) alebo (3) administratívnoprávnej zodpovednosti (napr. Nemecko). V prípade, že novela bude schválená v znení, v akom bola predložená do NR SR, zavedie do slovenského právneho poriadku tzv. nepravú trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. V uvedenom prípade nie je priamo stanovená trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, ale zákon umožňuje uložiť právnickým osobám trestnoprávne sankcie (ochranné opatrenia). Dôvodom pre zavedenie tohto modelu trestnej zodpovednosti je skutočnosť, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je v slovenskom právnom poriadku potrebná aj vôľová zložka a právnická osoba túto zložku postráda, teda nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu.

Možnosť uloženia ochranného opatrenia sa navrhuje podľa Trestného zákona vtedy, ak sa podľa Trestného zákona posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť uložené ochranné opatrenie. Ochranné opatrenie bude možno uložiť aj v súvislosti so spáchaním činu inak trestného, ak jeho páchateľ nie je trestne zodpovedný, alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť. Uložiť sankciu zhabania majetku alebo zhabania peňažnej čiastky bude možné, ak bol trestným činom, v súvislosti s ktorým má byť uložené ochranné opatrenie, spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine po 31. auguste 2010, teda najskôr dňom navrhovanej účinnosť novely.

Novela by po nadobudnutí účinnosti zaviedla do slovenského právneho poriadku nové druhy ochranných opatrení, a to (1) zhabanie peňažnej čiastky a (2) zhabanie majetku. Novela bude tiež zavádzať negatívne vymedzenie možnosti uloženia ochranného opatrenia. Tieto opatrenia nebude možné uložiť (1) právnickej osobe podľa § 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda osobám požívajúcim tzv. konkurznú imunitu, (2) ak by bol výkonom ochranného opatrenia postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, (3) orgánom cudzieho štátu, (4) medzinárodným organizáciám verejného práva, (5) vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, v súvislosti s ktorým sa má ochranné opatrenie uložiť, (6) premlčaním trestného stíhania a (7) na základe účinnej ľútosti.

Zhabanie peňažnej čiastky bude môcť uložiť súd právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s (1) výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, (2) výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, (3) výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, (4) zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Na uloženie ochranného opatrenia zhabania majetku budú musieť byť okrem vyššie uvedených podmienok splnené tiež nasledovné podmienky (1) musí ísť o čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona, teda o trestný čin, pri ktorom je súd povinný uložiť trest prepadnutia majetku fyzickej osobe a (2) právnická osoba musela nadobudnúť majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, v súvislosti s vyššie uvedeným výkonom oprávnení alebo zanedbaním činnostiZhabanie peňažnej čiastky bude môcť súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Zhabanie majetku sa podobne ako pri treste prepadnutia majetku bude týkať celého majetku právnickej osoby. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku súd toto rozhodnutie doručí konkurznému súdu, ktorý bude povinný bezodkladne bez návrhu rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok právnickej osoby. Zhabanie majetku potom bude postihovať majetok a finančné prostriedky právnickej osoby po ukončení konkurzného konania, a to (1) výťažok zo speňaženého majetku, (2) majetok vylúčený zo spisu majetku podstát, (3) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu. Rozdiel medzi uvedenými ochrannými opatreniami bude aj v skutočnosti, že uloženie zhabania peňažnej čiastky bude fakultatívne a uloženie zhabania majetku bude obligatórne.

Okrem uvedených zmien týkajúcich sa zavedenia nových druhov ochranných opatrení by novelou mal byť rozšírený aj rozsah trestných činov podliehajúcich obligatórnemu trestu prepadnutia majetku. Malo by ísť o majetok fyzickej osoby po ukončení konkurzného konania, ktoré sa bude obligatórne vyhlasovať po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku. V súvislosti so zavedením nových ochranných opatrení sa navrhuje aj novela Trestného poriadku, v ktorej je komponované aj vykonanie cudzozemských rozhodnutí ukladajúcich peňažné sankcie a prepadnutie majetku právnickým osobám a tiež zmeny týkajúce sa trestného rozkazu. Malo by ísť o upresnenie a rozšírenie subjektov, ktorým sa doručuje trestný rozkaz a tiež zmeny ustanovení týkajúcich sa odporu proti trestnému rozkazu. Okrem zmien Trestného zákona a Trestného poriadku sa navrhuje aj vykonanie zmien súvisiacich právnych predpisov, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....