Iné

Pripravuje sa v NR SR – Novela ústavného zákona v smere zúženia imunity poslancov NR SR

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2010

Dňa 15. januára 2010 bol do NR SR opätovne doručený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by zmenil platný ústavný stav v smere zúženia imunity poslancov NR SR a sudcov. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám v predstihu prezentujeme úpravy, ktoré by do ústavného zákona táto znovu predkladaná novela mala priniesť. Účinnosť novely sa navrhuje odo dňa 1. mája 2010.

Do NR SR bol dňa 15. januára 2010 doručený návrh ústavného zákona, ktorým by sa mala zmeniť a doplniť Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. ústavného zákona č. 140/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 323/2004 Z. z. v smere zúženia imunity poslancov NR SR a sudcov (ďalej v texte len „novela ústavného zákona“ alebo len „novela“). Účinnosť návrhu novely zákona, ktorý bol v predchádzajúcom roku predkladaný na schválenie v NR SR už viackrát, sa navrhuje odo dňa 1. mája 2010.

Poslanci NR SR, sudcovia a generálny prokurátor v súčasnosti požívajú ochranu, súhlas s ich trestným stíhaním musí vysloviť buď Národná rada alebo Ústavný súd. Po novom by sa imunita vzťahovala iba na výroky prednesené v parlamente a hlasovanie poslancov, u sudcov na ich rozhodovaciu činnosť.

Doteraz platný stav vyžaduje pre trestné stíhanie poslancov NR SR jej súhlas, obdobne u sudcov ústavného súdu i všeobecných súdov a generálneho prokurátora sa na trestné stíhanie vyžaduje súhlas ústavného súdu. Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje.

Aj keď trestnoprávna imunita má trvanie len počas doby vykonávania mandátu, pri tendencii mnohých poslancov vykonávať mandát niekoľko funkčných období je pokračovanie trestného stíhania po dlhých rokoch od spáchania skutku pomerne komplikované z hľadiska jej negatívneho efektu na dokazovanie, čo rovnako platí aj pri sudcoch všeobecných súdov. Keďže pred zastavením, aj keď dočasným, trestného stíhania vo veci nie je možné vykonať dôkazy kontradiktórnym spôsobom, pretože nikto nie je obvinený, ich použiteľnosť v obnovenom konaní je minimálna, a to tak vzhľadom k ustanoveniam nášho trestného poriadku, ako aj vzhľadom k judikatúre štrasburského súdu, v zmysle ktorej musia byť dôkazy aspoň raz počas trestného stíhania, teda či pred súdom alebo v súdnom štádiu konania, vykonané kontradiktórnym spôsobom.

Podľa navrhovanej úpravy by podľa čl. 78, 79 a 136 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nebolo možné chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. Preto predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávňuje poslancov a sudcov s ostatnými občanmi štátu a ponecháva im imunitu len za hlasovanie v parlamente, za výroky prednesené v NR SR a u sudcov za ich rozhodovaciu činnosť. Takto by sa lepšie zabezpečila obrana občianskej spoločnosti pred potenciálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava by bola aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín. Naďalej by však ostala zakotvená potreba súhlasu NR SR resp. ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu a generálneho prokurátora do väzby.

Parlament a Ústavný súd SR by teda nedávali súhlas na trestné stíhanie politikov a sudcov, záviselo by to iba od orgánov činných v trestnom konaní. Národná rada a Ústavný súd by naďalej vyslovovali súhlas s väzbou zákonodarcov či sudcov.

Zúženie imunity poslancov a sudcov vyžaduje aj Rímsky Štatút medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou a ktorý nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku odo dňa 1. júla 2002 (vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 333/2002). Vláda sa zaviazala k jeho premietnutiu do právneho poriadku uznesením č. 763/1998 zo dňa 11. novembra 1998 a uznesením č. 1144/2001 zo dňa 6. decembra 2001.

Na schválenie akejkoľvek zmeny v základnom zákone štátu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda minimálne 90 hlasov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....