Navrhovanou novelou by sa mala zaviesť objektívna zodpovednosť držiteľa motorového vozidla za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky. Prejednanie porušenia by bolo v čo najširšej miere zautomatizované, čo by prispelo k zníženiu korupcie a k zefektívneniu a zvýšeniu hospodárnosti konania.
Dňa 10. 11. 2011 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený návrh novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Účinnosť novely sa navrhuje dňom 1. júla 2012.
Novelou by sa zaviedol inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa motorového vozidla za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky. Inštitút objektívnej zodpovednosti je už zavedený v Maďarsku, Belgicku, Francúzsku, Slovinsku, čiastočne aj v Rakúsku a Holandsku. Uvedený inštitút sa navrhuje zaviesť aj do slovenského právneho poriadku novým ustanovením § 6a zákona o cestnej premávke. Uvedené ustanovenie by upravilo povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky, a to (1) zákaz predchádzania, (2) rýchlosť jazdy, (3) povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ alebo na signál so znamením „Stoj!“, (4) zákaz otáčania a cúvania alebo, (5) zákaz zastavenia a státia, (6) zákaz prejazdu cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané, (7) najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, najväčšiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšiu prípustnú hmotnosť pripadajúcu na nápravu vozidla a (8) zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy. V súčasnej dobe je upravená iba subjektívna zodpovednosť držiteľa motorového vozidla. Ak sa podľa súčasnej právnej úpravy podarí zistiť motorové vozidlo, použitím ktorého boli porušené pravidlá cestnej premávky, ale nepodarí sa zistiť vodič motorového vozidla, držiteľ vozidla nie je za porušenie zodpovedný. Po novom by však držiteľ motorového vozidla bol za uvedené porušenia zodpovedný. Za porušenie povinností podľa § 6a by boli zodpovedné nielen fyzické osoby ale aj držitelia motorových vozidiel – právnické osoby.
Návrh novely počíta s doplnením nových ustanovení § 139a až 139f, ktoré zavedú inštitút správneho deliktu za porušenie povinností držiteľa vozidla upravených v navrhovanom ustanovení § 6a. Oproti postihu za priestupok by za správny delikt nebolo nemožné uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a zapísať priestupok do evidencie vodičov. Pri porušení ustanovených pravidiel cestnej premávky by sa podľa návrhu nemali vyvodzovať ani ďalšie povinnosti vodiča napr. vo vzťahu k preskúšaniu odbornej spôsobilosti po spáchaní troch porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, alebo uplatnenie dôvodov na preskúšanie odbornej spôsobilosti alebo preskúmanie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti podľa § 91 zákona o cestnej premávke.
Za porušenie povinností držiteľa vozidla upravených ustanovením § 6a sa navrhuje uložiť pokuty vo výške upravenej ustanovením § 139a. Najnižšia sadzba pokuty je 15 Eur a najvyššia sadzba je 798 Eur. Pokuty za jednotlivé porušenia sú upravené pevnou sumou, Uvedená úprava by podľa dôvodovej správy k návrhu novely mala zamedziť korupcii. Ak bude jedným konaním spáchaných viacero porušení povinností podľa § 6a, výška pokuty by sa určila podľa najprísnejšieho ustanovenia. Podmienkou prejednania správneho deliktu by bolo zaznamenanie porušenia povinností držiteľa vozidla technickými prostriedkami, napr. cestnými meračmi rýchlosti, kamerovým systémom a pod., čo by tiež malo prispieť k zníženiu korupcie. Správny delikt sa navrhuje prejednať v rozkaznom konaní, pokuta má byť splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu. Navrhuje sa upraviť možnosť uhradiť pokutu len prevodom na bankový účet, iné možnosti úhrady pokuty návrh novely nepripúšťa. Sadzby niektorých pokút sú síce vyššie ako pri aplikácii blokového konania za priestupok, avšak kompenzáciou je odpustenie zvyšku pokuty, ak držiteľ motorového vozidla do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu uhradí dve tretiny uloženej pokuty. Uvedené ustanovenie by malo motivovať držiteľov motorového vozidla platiť pokutu včas. Návrh novely tiež počíta s určením prekluzívnej lehoty 2 rokov, po uplynutí ktorej by už nebolo nemožné pokutu uložiť. Lehota by začala plynúť od porušenia povinnosti upravenej ustanovením § 6a.
Orgán Policajného zboru by podľa navrhovaného ustanovenia § 139c odložil vec záznamom, ak (1) nemožno zistiť držiteľa vozidla, (2) držiteľ vozidla požíva výsady a imunitu podľa medzinárodného práva, (3) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie pravidiel cestnej premávky, (4) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 6a zanikla, (5) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 6a odcudzené motorové vozidlo alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom, (6) bola zistená totožnosť vodiča a (7) jedná sa o vozidlo podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávky t.j. vozidlo ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a pod. pri plnení osobitných úloh. Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napr. pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí dvoch rokov od porušenia povinnosti (§ 139b ods. 3).
Rozhodnutie o odložení veci by sa nevydávalo. Orgán Policajného zboru by po novom mal povinnosť upovedomiť držiteľa motorového vozidla o odložení veci, len ak sa jedná o odloženie veci podľa siedmeho bodu. O odložení veci z iného dôvodu by sa držiteľ motorového vozidla neupovedomoval.
Ak orgán Policajného zboru zistí, že nie je dôvod na odloženie veci, je podľa návrhu novely povinný bezodkladne vydať rozkaz o uložení pokuty. Rozkaz musí mať náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ale namiesto odtlačku úradnej pečiatky môže mať predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby, čo by malo zrýchliť konanie o správnom delikte. Spis o správnom delikte sa bude môcť viesť v elektronickej forme. Držiteľovi vozidla sa rozkaz zašle spoločne s fotografiou o porušení povinnosti alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s údajmi o porušení povinnosti. Rozkaz nebude možné doručiť verejnou vyhláškou.
Ak držiteľ vozidla nebude s rozkazom spokojný, bude môcť proti nemu podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odpor podá na správny orgán, ktorý rozkaz vydal. Nové ustanovenie § 139d upravuje povinnosť orgánu Policajného zboru odpor odmietnuť, ak (1) neobsahuje predpísané náležitosti, (2) bol podaný oneskorene, (3) bol podaný neoprávnenou osobou, (4) bol podaný z dôvodu, že motorové vozidlo neviedol držiteľ vozidla a neobsahuje údaje o vodičovi, alebo (5) bola pokuta už uhradená. O odmietnutí odporu bude musieť byť upovedomený držiteľ vozidla.
Novelou by sa zaviedla evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel. Evidencia by sa mala viesť v informačnom systéme Policajného zboru a obsahovala by (1) údaje o držiteľovi vozidla, ktorý sa dopustil správneho deliktu, (2) údaje o motorovom vozidle a jeho evidenčnom čísle, (3) miesto, dátum, čas a popis správneho deliktu, (4) fotodokumentácia alebo videozáznam správneho deliktu, (5) údaje o podaniach, rozhodnutiach a opatreniach súvisiacich s konaním o správnom delikte držiteľa vozidla a (6) údaje o výkonoch rozhodnutí alebo o exekučných konaniach. Každá osoba by mala právo na poskytnutie písomnej informácie o údajoch, ktoré sa o nej uchovávajú v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel. Inej osobe by bolo možné poskytnúť informácie len so súhlasom osoby, ktorej sa informácia týka.