Verejná správa

Pripravuje sa v NR SR – Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám

  • Vydanie: ULC PRO BONO 9/2015

Dôvodom pripravovanej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je zosúladenie jeho ustanovení s európskou legislatívou. Najzásadnejšie zmeny sa dotknú rozšírenia jeho pôsobnosti na ďalšie subjekty, povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie na účel opakovaného použitia, zmeny týkajúce sa nákladov a digitalizácie kultúrneho dedičstva.

Do Národnej rady SR bol doručený vládny návrh novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (ďalej len „zákon“).

Návrhom novely zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky plánuje prebrať smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica“).

Podľa plánovaného znenia ustanovenia § 21c ods. 1 písm. b) sa osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií nevzťahujú na informáciu, ktorej vyhotovenie nepatrí do rozsahu plnenia úloh povinnej osoby, vymedzených zákonom.

Doplnením slovného spojenia „vymedzených zákonom“ sa spresňuje rozsah informácií, na ktoré sa opakované použitie informácií nevzťahuje. Ide o upresnenie negatívneho výpočtu informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii, avšak ich nevyhotovila v súvislosti s plnením jej úloh. Upresňuje sa, že tieto úlohy musia byť vymedzené zákonom, vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ustanovenie § 21c ods. 1 písm. c) sa mení v tom, že v prípade ak osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácií na účel ich opakovaného použitia, ktoré podliehajú právam duševného vlastníctva, už súhlas udelila, nebudú tieto informácie vylúčené z rozsahu informácií prístupných na ich opakované použitie z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva.

V zmysle navrhovaného znenia ust. § 21c ods. 1 písm. e) sa osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií nevzťahujú na informáciu, ktorú má k dispozícii vzdelávacia inštitúcia a výskumná inštitúcia ako škola, vysoká škola a osoba zabezpečujúca výskum a vývoj; to neplatí pre informáciu, ktorú má k dispozícii akademická knižnica, ktorá je organizačným útvarom povinnej osoby alebo súčasťou povinnej osoby.

Podľa navrhovaného znenia ust. § 21c ods. 1 písm. f) by sa osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií nevzťahovali na informáciu, ktorú má k dispozícii kultúrna inštitúcia; to neplatí pre informáciu, ktorú má k dispozícii múzeum, galéria, knižnica, a archív, ktoré sú povinnou osobou, alebo ktoré povinná osoba zriadila.

Navrhovanými zmenami má dôjsť k výraznej zmene povinností akademickej knižnice, múzea, galérie, knižnice, archívu a divadla. Podľa terajšieho platného zákona sa povinnosť sprístupňovať nevzťahuje na informáciu, ktorú má k dispozícii vzdelávacia inštitúcia a výskumná inštitúcia ako škola, vysoká škola a osoba zabezpečujúca výskum a vývoj.

Podľa návrhu novely zákona táto výnimka sa už nemá vzťahovať na informáciu, ktorú má k dispozícii akademická knižnica (§ 8 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach), ktorá je organizačným útvarom povinnej osoby alebo súčasťou povinnej osoby.
Rovnako sa výnimka z povinnosti sprístupňovať nevzťahuje na múzeum, galériu, knižnicu, archív a divadlo avšak len za podmienky, že sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila.

Pri ustanovení § 21c ostaneme aj naďalej. Odsek 1 by sa mal po novelizácii doplniť písmenami i) a j), podľa ktorých by sa osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií nevzťahovali na informáciu, (i) ktorej sprístupnenie obmedzujú vo vzťahu k vymedzeným subjektom osobitné prepisy (napríklad § 55aa zákona č. 153/2001 Z. z., § 10 ods. 4 až 6 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri), alebo na ktorej sprístupnenie je nevyhnutné splnenie zákonných predpokladov podľa osobitného predpisu (napríklad § 13 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach) a (j) ktorá je časťou dokumentu obsahujúceho výlučne logá, heraldické znaky a insígnie.

Podľa navrhovaného znenia ust. § 21d odsek 1 je povinná osoba povinná sprístupniť informácie na účely opakovaného použitia na základe žiadosti. Informácie na účel opakovaného použitia môže povinná osoba zverejniť aj bez žiadosti.

Predmetné ustanovenie odseku 1 by sa nemalo vzťahovať na informácie, ku ktorým múzeá, galérie, knižnice, akademické knižnice a archívy vykonávajú majetkové práva duševného vlastníctva, a s ktorými môžu nakladať v prospech iných osôb podľa autorského zákona. Múzeá, galérie, knižnice, akademické knižnice a archívy však môžu sprístupniť informácie podľa predchádzajúcej vety, o čom zverejnia oznam na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené, inak podľa § 6 ods. 2, teda v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste.

Podľa navrhovaného ust. § 21e odsek 1 je povinná osoba povinná sprístupniť informácie na účely opakovaného použitia všetkým žiadateľom za rovnakých podmienok.

Ako z uvedeného vyplýva, návrh novely zákona prináša zásadnú zmenu v tom, že už nebude na posúdení (svojvoľnom rozhodnutí) povinnej osoby či bude informácie v režime opakovaného použitia informácií sprístupňovať.

Návrh ust. § 21d ods. 1 upravuje, že povinná osoba je povinná sprístupniť informácie na účel opakovaného použitia čo predstavuje reakciu na nové znenie zásady čl. 3 ods. 1 smernice. Ako uvádza dôvodová správa, súčasne sa stanovuje možnosť aj pre proaktívne zverejnenie informácií na účel opakovaného použitia (napr. pre povinné osoby, ktoré sa rozhodnú zefektívniť poskytovanie informácií alebo zlepšiť svoje služby).

V navrhovanom znení ust. § 21e ods. 4 sa upravuje nová výnimka zo zásady uvedenej v § 21e ods. 2 (neplatnosť ustanovení, ktoré obmedzujú opakované použitie informácií) a to vo vzťahu k digitalizácii kultúrnych zdrojov financovanej prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva.

Ak povinná osoba udelí výhradný prístup na obdobie dlhšie ako 10 rokov, povinná osoba overí dôvody obmedzenia opakovaného použitia v jedenástom roku a každých nasledujúcich sedem rokov, pričom z overenia vypracuje odôvodnený písomný záznam. Osoba, ktorá má výhradný prístup k opakovane používaným informáciám je povinná poskytnúť povinnej osobe bezodplatne rozmnoženinu digitalizovaného predmetu kultúrneho dedičstva, ktorá bude prístupná na opakované použitie po uplynutí doby výhradnosti. Uvedený režim predstavuje premietnutie čl. 11 ods. 2a smernice.

Podľa v súčasnosti platného a účinného ustanovenia § 21f ods. 1 môže povinná osoba umožniť opakované použitie informácií bez určenia podmienok alebo s určením podmienok.

Podľa navrhovanej novely zákona sa uvedené ustanovenie doplní a ak povinná osoba zverejní informácie na účel opakovaného použitia bez žiadosti a neurčí podmienky ich opakovaného použitia, je vo vzťahu k sprístupneným informáciám, ktoré sú chránené podľa autorského zákona udelená verejná licencia na všetky spôsoby použitia známe v čase jej udelenia v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv.

Ako uvádza dôvodová správa, podľa Usmernenia Európskej komisie o odporúčaných licenciách, súboroch údajov a o spoplatnení opakovaného použitia dokumentov (2014/C 240/01) a samotnej smernice by sa mali používať štandardné licencie v digitálnom formáte.

Pravidlo v zmysle ktorého povinná osoba nemá podľa terajšieho znenia ust. § 21g ods. 2 povinnosť sprístupňovať informácie usporiadané podľa pokynov žiadateľa, ak tieto presahujú rámec jednoduchej operácie by malo byť zachované aj po novele zákona.

Po novom by však podľa navrhovaného znenia ust. § 21g ods. 2 povinná osoba nemala povinnosť pokračovať vo vyhotovovaní a uchovávaní informácií na účely ich opakovaného použitia prostredníctvom inej osoby.

Ako určuje dôvodová správa, doplnenie ustanovenia reaguje na nové znenie čl. 5 ods. 3 smernice, ktoré zohľadňuje situáciu, kedy povinná osoba vyhotovuje určité dokumenty prostredníctvom inej osoby. Smernica neukladá povinnosť vyhotovovať alebo uchovávať takéto informácie na účel ich opakovaného použitia, t.j. žiadateľ nemôže vyžadovať aby povinná osoba v takejto činnosti pokračovala iba z dôvodu, že on ich využíva ďalej na svoju činnosť. Uvedené ustanovenie reaguje výlučne na požiadavku opakovaného použitia informácií, nedotýka sa povinností uvedených v osobitných zákonoch.

Po novom, múzeá, knižnice, galérie, archívy a akademické knižnice po schválení novely zákona nebudú povinné žiadateľovi oznámiť, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva. Ako uvádza dôvodová správa, doplnenie reaguje na poslednú vetu čl. 4 ods. 3 smernice.

Ustanovenie § 21k týkajúce sa spoplatňovania úkonov súvisiacich s poskytovaním informácií sa podobne plánuje novelizovať.

Úhrada za opakované použitie informácií je príjmom povinnej osoby a môže byť jednorazová alebo opakovaná.

Úhrada za opakované použitie informácií nesmie prekročiť výšku nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov spojených s umožnením prístupu k informáciám prostredníctvom nového alebo existujúceho priameho alebo nepriameho prepojenia alebo pripojenia žiadateľa k databáze informácií povinnej osoby, so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov, s odoslaním informácií žiadateľovi a s vynaloženou ľudskou prácou. Náklady na ľudskú prácu podľa predchádzajúcej vety sa vypočítajú podľa počtu hodín na základe minimálnej hodinovej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok určenej podľa osobitného predpisu.

Príplatok nepresahujúci 5% účelne vynaložených nákladov určených podľa predošlého odseku je oprávnená pripočítať si povinná osoba, ktorá (i) vytvára príjmy, ktorými pokrýva podstatnú časť nákladov súvisiacich s výkonom svojich verejných úloh, (ii) je múzeom, galériou, knižnicou, akademickou knižnicou, alebo archívom.

Príplatok povinná osoba použije najmä na skvalitňovanie prístupu žiadateľov k informáciám, predovšetkým na vytvorenie alebo inováciu osobitných technických prepojení alebo pripojení alebo na konverziu informácií do elektronickej podoby, ak spôsob financovania povinnej osoby umožňuje nakladať s týmto príplatkom.

Povinná osoba zverejňuje výšku úhrady a výšku príplatku podľa na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, inak ju zverejňuje podľa § 6 ods. 2, teda v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste.
Ak o to žiadateľ požiada, povinná osoba mu písomne oznámi skutočnosti, ktoré boli podkladom na výpočet výšky úhrady.

Povinná osoba môže od zaplatenia úhrady alebo príplatku upustiť; musí však postupovať rovnako pri všetkých žiadostiach rovnakého druhu.

Podľa dôvodovej správy novelou dochádza k stanoveniu zásady tzv. marginálnych nákladov, ktoré sú definované ako okrajové náklady vzniknuté pri reprodukcii, poskytovaní a šírení informácií. V časti 4.1.1. Usmernenia Európskej komisie o odporúčaných licenciách, súboroch údajov a o spoplatnení opakovaného použitia dokumentov sú uvedené položky, ktoré by mohli byť považované za oprávnené náklady – napr. náklady na vývoj, údržby softvéru/hardvéru, formátovanie na požiadanie, kopírovanie, manipulácia (baliaci papier), konzultácie (telefónne hovory, korešpondencia so žiadateľmi, náklady na služby klientom), doručenie.

V nadväznosti na uvedené zákonodarca definuje marginálne náklady ako náklady účelne vynaložené, ktoré sú spojené s umožnením prístupu k informáciám na účely opakovaného použitia, pričom aj s ohľadom na znenie usmernenia do tejto skupiny zahŕňa okrem iného aj vynaloženú ľudskú prácu.

Novou povinnosťou povinných osôb by malo byť v zmysle pridaného ust. § 21l poskytnúť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na jeho žiadosť potrebné informácie týkajúce sa opakovaného použitia informácií, najmä o dostupnosti informácií na účel ich opakovaného použitia, o podmienkach ich sprístupňovania a o podaných opravných prostriedkoch.

Pokiaľ poslanci Národnej rady novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám schvália, mal by nadobudnúť účinnosť dňa 1. decembra 2015.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....