Iné

Pripravuje sa v NR SR – Zákon o lobingu

  • Vydanie: ULC PRO BONO 9/2005

Jednou z dominantných tém júlovej schôdze Národnej rady SR bolo prerokovanie vládneho návrhu zákona o lobingu, ktorý by mal upravovať podmienky výkonu lobingu, práva a povinnosti lobistu a pôsobnosť orgánov verejnej moci týkajúcu sa lobingu.Jednou z dominantných tém júlovej schôdze Národnej rady SR bolo prerokovanie vládneho návrhu zákona o lobingu, ktorý by mal upravovať podmienky výkonu lobingu, práva a povinnosti lobistu a pôsobnosť orgánov verejnej moci týkajúcu sa lobingu.


ZÁKLADNÉ POJMY

Zákon vyvolal kontroverzné postoje, týkajúce sa najmä otázky, do akej miery možno právne regulovať a vymedziť hranicu medzi bežným ľudským kontaktom a lobovaním. Návrh zákona sa o toto vymedzenie pokúša. Lobing definuje ako činnosť, predmetom ktorej je lobistický kontakt alebo napomáhanie uskutočneniu lobistického kontaktu, najmä organizovanie a koordinovanie lobistických kontaktov, a to počas prípravy, prerokúvania a schvaľovania návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov a ich zámerov a prípravy, prerokúvania a schvaľovania dokumentov plánovacej, koncepčnej a strategickej povahy a počas rozhodovania orgánov verejnej moci pri vydávaní licencií, povolení, oprávnení a iných individuálnych právnych aktov, metód a postupov vo verejnom obstarávaní, rozhodovania o štátnej pomoci a rozhodovania o poskytovaní verejných prostriedkov. Lobistickým kontaktom je pritom komunikácia, vrátane jednostrannej komunikácie, ktorej cieľom je ovplyvniť rozhodovanie orgánov verejnej moci alebo proces, ktorý rozhodovaniu predchádza a dosiahnuť vypracovanie, predloženie, prerokovanie, schválenie, zmenu alebo doplnenie návrhu predpisu alebo dokumentu alebo dosiahnuť určitý výsledok v rozhodovaní v týchto oblastiach. Návrh zákona podrobne taxatívne vymedzuje, aké aktivity sa za lobistický kontakt nepovažujú. 

STATUS LOBISTU

Osoba vykonávajúca lobing je lobista – konať má pritom na základe živnostenského oprávnenia na výkon lobingu. Lobista vykonáva lobing smerom k spriaznenej osobe, na účely zákona blízkej osobe lobovanej osoby alebo právnickej osobe, vrátane politickej strany alebo politického hnutia, v ktorej je lobovaná osoba alebo jej blízka osoba členom, spoločníkom, akcionárom alebo v ktorej orgánoch je členom. Lobing sa vykonáva v prospech klienta, pričom osoby klienta a lobistu môžu byť identické. Lobing ako podnikanie má byť možný len na základe živostenského oprávnenia, lobing vykonávaný bezodplatne i bez tohto oprávnenia. Návrh zákona podrobne upravuje informačné a iné povinnosti lobistov i verejných činiteľov, voči ktorým sa lobing vykonal.

EVIDENCIA

Centrálny zoznam lobistov má viesť Kancelária NR SR, pričom je súčasne povinná uverejňovať ho v elektronickej forme na svojej internetovej stránke. Zápisy o lobingu sa na základe informácie lobistu zapisujú do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy sa prvýkrát lobing vykonal. Osobitné – regionálne zoznamy vedú obdobným spôsobom vyššie územné celky. Zákon rámcovo vymedzuje základné etické zásady výkonu lobingu. Platiť má pritom zákaz lobingu v prípade, ak by zasahoval do nezávislosti alebo nestrannosti rozhodovania orgánov verejnej moci, používania metód a postupov vo verejnom obstarávaní alebo rozhodovania o poskytovaní verejných prostriedkov. Zásahom sa pritom rozumejú rôzne formy nátlaku a vplyvu, ale tiež pokyny a žiadosti spôsobilé ovplyvniť dotknuté orgány.

Sankcionovanie nedodržania zákona sa má uskutočňovať podľa zákona o živnostenskom podnikaní, zákon však obsahuje i vlastné sankčné ustanovenia.

Návrh zákona o lobingu je v súčasnosti v druhom čítaní.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....