1. ABSTRAKT
Cieľom návrhu nového zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy a vytvoriť osobitný právny rámec pre výkon práce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Nový zákon má za cieľ upraviť osobitosti platformovej práce v porovnaní s osobitnými predpismi v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany osobných údajov a predpisov upravujúcich obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy s cieľom zlepšiť pracovné podmienky osôb vykonávajúcich prácu prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Ide zatiaľ iba o návrh zákona predložený v Národnej rade SR, keďže však ide o transpozíciu európskej smernice, zásadné zmeny v návrhu neočakávame. Poďme si o návrhu nového zákon povedať viac.
2. PREDMET ÚPRAVY
Navrhovaný zákon sa má uplatniť na platformovú prácu vykonávanú na území Slovenskej republiky bez ohľadu na sídlo, resp. miesto podnikania alebo registráciu digitálnej pracovnej platformy a bez ohľadu na rozhodné právo upravujúce zmluvný vzťah medzi stranami (t. j. bez ohľadu, či sa zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a osobou vykonávajúcou platformovú prácu spravuje právom Slovenskej republiky alebo sa aplikujú právne predpisy štátu usadenia sa platformy, napr. obchodné podmienky, ktoré akceptuje osoba vykonávajúca platformovú prácu pri výkone takejto práce, budú založené na právnom poriadku iného štátu ako je Slovenská republika).
Ustanovenia nového zákona budú mať prednosť pred Zákonníkom práce, ktorý sa uplatní vo
zvyšnej časti a bude sa týkať len osôb vykonávajúcich platformovú prácu v pracovnoprávnom vzťahu, keďže Zákonník práce sa týka len osôb v postavení zamestnanca a zamestnávateľa.
2. DEFINÍCIA NIEKTORÝCH POJMOV
Digitálna pracovná platforma je fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktoré poskytujú službu (1.) aspoň čiastočne na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov, najmä webového sídla alebo mobilnej aplikácie, (2.) na žiadosť príjemcu služby, (3.) zahŕňajúcu ako nevyhnutný a podstatný prvok organizáciu práce vykonávanú fyzickými osobami za odplatu bez ohľadu na to, či je táto práca vykonávaná onlinealebo na určitom mieste, (4.) zahŕňajúcu používanie automatizovaného monitorovacieho systému alebo automatizovaného rozhodovacieho systému.
Platformová práca je práca, ktorá je organizovaná prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a vykonávaná fyzickou osobou na základe zmluvného vzťahu medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a fyzickou osobou bez ohľadu na to, či existuje zmluvný vzťah medzi touto fyzickou osobou alebo sprostredkovateľom a príjemcom služby.
Osoba vykonávajúca platformovú prácu je fyzická osoba, ktorá vykonáva platformovú prácu bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu alebo formálne označenie zmluvného vzťahu zmluvnými stranami.
Platformový zamestnanec je osoba vykonávajúca platformovú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vrátane pracovnoprávneho vzťahu, o ktorého existencii rozhodol súd na základe uplatnenia právnej domnienky podľa § 17 ods. 5.
Sprostredkovateľ je fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktoré na účely sprístupnenia platformovej práce pre digitálnu pracovnú platformu alebo prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy (1.) majú založený zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou a zmluvný vzťah s osobou vykonávajúcou platformovú prácu alebo (2.) sú v subdodávateľskom reťazci medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou vykonávajúcou platformovú prácu.
4. POVAHA ZMLUVNÉHO VZŤAHU PRI VÝKONE PLATFORMOVEJ PRÁCE
Zákonník práce obsahuje kogentnú normu obmedzujúcu zásadu zmluvnej voľnosti pokiaľ ide o výber zmluvného vzťahu, ak sú naplnené znaky závislej práce.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Zároveň ďalšie ustanovenie Zákonníka práce vymedzuje aj obmedzenie (zákaz) dojednávania závislej práce v občianskoprávnom a obchodnoprávnom vzťahu: „Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“
V podmienkach SR neexistuje akási fixná medzi-kategória (tretia kategória) medzi statusom „zamestnanca“ a „osobou konajúcou samostatne“.
Preto navrhované znenie navrhovaného nového zákona v § 3 pri určovaní statusu osoby vykonávajúcej platformovú prácu vychádza z týchto východísk a za základ pracovnoprávneho vzťahu ustanovuje už existujúcu definíciu závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Podľa navrhovaného zákona „Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a osobou vykonávajúcou platformovú prácu je pracovnoprávnym vzťahom, ak sú naplnené znaky závislej práce podľa Zákonníka práce alebo ak súd rozhodol o existencii pracovnoprávneho vzťahu na základe uplatnenia právnej domnienky podľa § 17 ods. 5.“
5. PRÁVNA DOMNIENKA
Jej úprava je v navrhovanom ust. § 17 ods. 5. Upravuje spôsob klasifikácie zmluvného statusu osôb vykonávajúcich prácu. Ak platforma voči človeku uplatňuje kontrolu a riadenie, automaticky sa predpokladá, že ide o riadny pracovný pomer (zamestnanca), nie o živnosť.
Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a osobou vykonávajúcou platformovú prácu sa považuje za pracovnoprávny vzťah, ak osoba vykonávajúca platformovú prácu alebo odborová organizácia zastupujúca osobu vykonávajúcu platformovú prácu uvedie skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že platformová práca sa vykonáva vo vzťahu nadriadenosti digitálnej pracovnej platformy alebo sprostredkovateľa a podriadenosti osoby vykonávajúcej platformovú prácu a podľa pokynov digitálnej pracovnej platformy alebo sprostredkovateľa a digitálna pracovná platforma alebo sprostredkovateľ v konaní pred súdom nepreukáže, že platformová práca sa nevykonáva vo vzťahu nadriadenosti digitálnej pracovnej platformy alebo sprostredkovateľa a podriadenosti osoby vykonávajúcej platformovú prácu a podľa pokynov digitálnej pracovnej platformy alebo sprostredkovateľa.
Právna domnienka navrhovaná v § 17 ods. 5 je vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Tvrdenia osoby vykonávajúcej platformovú prácu neznamenajú možnosť automatickej rekvalifikácie zmluvného vzťahu na pracovnoprávny vzťah (výkon závislej práce), ale v zmysle smernice (EÚ) 2024/2831 sa ustanovuje možnosť vyvrátenia tejto právnej domnienky digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom.
6. ALGORITMICKÉ RIADENIE
Navrhované ustanovenie § 6 v novom zákone predstavuje transpozíciu čl. 7 smernice (EÚ) 2024/2831 a zavádza osobitné obmedzenia spracúvania osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov. Ustanovenia sa vzťahujú aj na náborový proces alebo výberové konanie.
Digitálna pracovná platforma bude mať zakázané spracúvať citlivé kategórie údajov, najmä údaje o emocionálnom alebo psychickom stave, o súkromných rozhovoroch, o uplatňovaní základných práv, ani údaje odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod, zdravotný stav, členstvo v odborovej organizácii, či sexuálnu orientáciu. Rovnako bude zakázané používať biometrické údaje na identifikáciu porovnávaním s databázou.
Navrhovaný zákon však ponecháva možnosť pre digitálnu pracovnú platformu, aby mohla spracúvať biometrické údaje na overenie totožnosti osoby porovnaním jej biometrických údajov s údajmi, ktoré predtým poskytla tá istá osoba – takzvané overenie alebo autentifikácia jedna k jednej – „one-to-one“.
Navrhovaný zákon zakazuje spracúvanie biometrických údajov s cieľom zistiť totožnosť osoby vykonávajúcej platformovú prácu tak, že sa tieto údaje porovnávajú s biometrickými údajmi fyzických osôb uloženými v databáze – takzvaná identifikácia jedna k mnohým – „one-to-many“.
Navrhovaný zákon stanovuje tiež povinnosť digitálnej pracovnej platformy zabezpečiť účinný ľudský dohľad nad používaním automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov pri platformovej práci, a to formou a v rozsahu preventívneho, priebežného a nápravného ľudského dohľadu nad algoritmickým riadením, ktorý má zabezpečiť ochranu práv, rovnaké zaobchádzanie a zodpovednosť digitálnej pracovnej platformy za rozhodnutia prijímané s využitím automatizovaných systémov.
V nadväznosti k uvedeným mechanizmom navrhovaný zákon prizná právo osoby vykonávajúcej platformovú prácu na preskúmanie rozhodnutia prijatého alebo podporeného automatizovaným rozhodovacím systémom fyzickou osobou (človekom). Ide o odraz zásady, aby automatizované rozhodovanie podliehalo reálnemu ľudskému preskúmaniu, aby dotknuté osoby mali právo na vysvetlenie, na preskúmanie a na účinnú nápravu, ak dôjde k porušeniu ich práv.
7. TRANSPARENTNOSŤ PLATFORMOVEJ PRÁCE
Navrhovanými ustanoveniami § 13 až 15 má navrhovaný zákon zaviesť určitú kontrolu, resp. dohľad Národným inšpektorátom práce.
Novým zákonom sa navrhuje zaviesť povinnosť pre digitálnu pracovnú platformu a sprostredkovateľa najneskôr v deň začatia pôsobenia na území SR oznámiť Národnému inšpektorátu práce nevyhnutné identifikačné údaje digitálnej pracovnej platformy (IČO, obchodné meno, adresy, a podobne). Tieto údaje sa budú oznamovať prostredníctvom verejného portálu – registra, ktorý bude viesť Národný inšpektorát práce.
Okrem identifikačných údajov bude musieť digitálna pracovná platforma deklarovať aj služby, ktoré poskytuje, resp. ktoré sprostredkuje na základe požiadavky príjemcu služby.
Digitálne pracovné platformy, ktoré nemajú sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky, budú musieť navyše nahlásiť aj kontaktnú osobu, ktorá bude splnomocnená na doručovanie písomností a poskytovanie informácií orgánom verejnej moci.
Podobná povinnosť ako digitálnej pracovnej platforme v rozsahu registrácie bude prináležať aj sprostredkovateľovi, definovanému v úvode nášho príspevku.
Národný inšpektorát práce bude v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami viesť register digitálnych pracovných platforiem a sprostredkovateľov a digitálne pracovné platformy budú cez register povinné sprístupniť Národnému inšpektorátu práce a zástupcom osôb vykonávajúcich platformovú prácu informácie o (i) počte osôb pracujúcich cez digitálnu pracovnú platformu, rozčlenenom podľa miery aktivity (napr. podľa počtu odpracovaných hodín za deň, týždeň alebo mesiac) a ich zmluvného alebo pracovnoprávneho postavenia, (ii) všeobecné obchodné podmienky určené platformou, ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvné vzťahy, (iii) priemerné trvanie činnosti, priemerný týždenný počet odpracovaných hodín a priemerný príjem osôb, ktoré vykonávajú prácu pravidelne, (iv) zoznam sprostredkovateľov, s ktorými má digitálna pracovná platforma zmluvný vzťah.
8. PRÁVO NA NÁPRAVU
Navrhovaný zákon v ust. § 16 priznáva osobe vykonávajúcej platformovú prácu, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy vyplývajúce z tohto zákona boli porušené, právo obrátiť sa na súd alebo iný príslušný orgán a domáhať sa právnej ochrany.
V prípade platformového zamestnanca pôjde o pracovnoprávny spor, pričom príslušnosť súdu bude určená podľa § 24 CSP. V prípade osoby vykonávajúcej platformovú prácu v inom ako pracovnoprávnom vzťahu bude príslušnosť závisieť od povahy sporu, t. j. či pôjde o určenie pracovnoprávneho statusu (vtedy má ísť o príslušnosť podľa § 24 CSP) alebo pôjde napr. o spor týkajúci sa plnenia záväzkov z obchodnoprávneho vzťahu (vtedy nejde o pracovnoprávny spor).
Osoba vykonávajúca platformovú prácu, ktorá sa domnieva, že jej práva vyplývajúce z tohto zákona boli porušené, bude môcť podať podnet na inšpektoráte práce.
Pôjde o administratívny prostriedok ochrany, ktorý doplní súdnu ochranu a posilní dohľad.
9. DOZOR A SANKCIE
Navrhované ustanovenie § 21 upravuje dozor nad dodržiavaním povinností týkajúcich sa spracúvania osobných údajov a algoritmického riadenia digitálnou platformou a nad ukladaním pokút podľa príslušných právnych predpisov. Tieto dozorové oprávnenia má vykonávať Úrad na ochranu osobných údajov.
Dozor nad dodržiavaním povinností digitálnej pracovnej platformy a sprostredkovateľa vyplývajúcich z navrhovaných ust. § 13 a 14, teda oznamovacie povinnosti digitálnej pracovnej platformy a sprostredkovateľa, má byť zverený Národnému inšpektorátu práce.
Navrhovaným zákonom sa v ust. § 22 upravuje fakultatívna možnosť správneho orgánu uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom podľa spomínaných § 13 a 14 tohto zákona (za nesplnenie oznamovacej povinnosti o začatí pôsobenia na území SR príslušnému orgánu verejnej moci).
Navrhuje sa maximálna výška sankcie za nesplnenie povinnosti až do 50 000 eur.
Navrhovaný zákon je zatiaľ v legislatívnom procese v štádiu predloženia v Národnej rade SR.
Ide o vládny návrh zákona, je teda vysoký predpoklad jeho schválenia. Navrhovaná účinnosť je od 2. decembra 2026, každopádne zatiaľ nie je známy termín jeho schvaľovania.
Legislatívny proces budeme sledovať a o niektorých vybraných podstatných inštitútoch Vás budeme pravdepodobne informovať v neskorších vydaniach Pro Bona.
Publikované dňa 31.07.2026.