Prostredníctvom reklamy sa poskytovatelia tovarov a služieb snažia upozorniť na svoje výrobky s cieľom získať pre seba výhodu na trhu. Uvedené snaženie môže viesť k prekročeniu hraníc jej prípustnosti voči inému poskytovateľovi, resp. súťažiteľovi a dokonca voči spotrebiteľovi môže pôsobiť klamlivo, nekalosúťažne. Kedy hovoríme o reklame ako o klamlivej a neprípustnej, Vám priblížime v celom článku.
Úprava nekalej súťaže vychádza zo zásady, že každé neoprávnené použitie cudzej práce, výkonov, cudzieho nápadu, investovaných prostriedkov v hospodárskej súťaži je v rozpore s dobrými mravmi. Nekalosúťažné konanie Obchodný zákonník zakazuje.
Jednou zo skutkových podstát nekalosúťažného konania je klamlivá reklama. Reklamou podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“) rozumieme prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom ich uplatnenia na trhu. Na to, aby reklama bola klamlivou a nekalosúťažnou, musí byť spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Dôležitá je možnosť uvedenú predstavu vyvolať, pričom k jej vyvolaniu (oklamaniu) reálne dôjsť nemusí. Okrem uvedeného musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 138/2000. Až splnením všetkých uvedených podmienok nastane stav, ktorý môžeme charakterizovať ako nekalosúťažný.
Klamlivou reklamou je v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb, alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o (1) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, (2) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, a (3) o charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.
Klamlivá reklama je upravená ako ohrozovací delikt. Okrem všeobecných znakov nekalosúťažného konania upravených v ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, musí reklama spĺňať aj ďalšie charakteristiky na to, aby sme ju mohli označiť ako klamlivú, ktoré sme už vyššie načrtli. Keď si spomínané ďalšie podmienky zhrnieme, dostaneme následný výpočet: (1) konanie musí spĺňať znaky reklamy, (2) predmetom reklamy musia byť tovary, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno a iné práva súvisiace s podnikaním, (3) reklama musí byť spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, (4) reklama musí byť spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie a (5) reklama musí poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
Vo všeobecnosti uvedenie do omylu, resp. možnosť uvedenia do omylu bude zväčša dôsledkom objektívnej nepravdivosti podávanej informácie, môže však ísť aj o informáciu pravdivú. Hoci tento znak bol novelou Obchodného zákonníka vypustený, vzhľadom na okolnosti možno i dnes vnímať použitý pravdivý údaj ako klamlivý, ak môže viesť k omylu. Je potrebné si uvedomiť, že nie každá nepravdivá informácia je spôsobilá automaticky uviesť jej adresátov do omylu. Príkladom uvedeného je bežné reklamné preháňanie, ktoré bežný spotrebiteľ spravidla odhalí.
Právna úprava klamlivej reklamy umožňuje postih podľa predpisov tak súkromného, ako i verejného práva (zákona o reklame). Podľa zákona o reklame je klamlivú a neprípustnú porovnávaciu reklamu možné nie len sankcionovať, ale aj zakázať, o čom rozhoduje Rada pre reklamu ako tzv. orgán etickej samoregulácie reklamy.
S klamlivou reklamou súvisí i neprípustná porovnávacia reklama, ktorú taktiež označujeme ako nekalosúťažnú. Neprípustnú porovnávaciu reklamu možno charakterizovať ako reklamu, ktorá konkrétne, typické, podstatné a overiteľné vlastnosti produktov neporovnáva objektívne. Porovnávaciu reklamu upravuje zákon o reklame, ktorý ju vymedzuje ako reklamu, ktorá priamo alebo nepriamo označuje iného súťažiteľa alebo jeho produkty. Zákon o reklame presne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých je porovnávacia reklama prípustná.
Porovnávacia reklama je prípustná, ak (1) porovnáva tovary, služby alebo nehnuteľnosti, ktoré uspokojujú rovnaké potreby alebo sú určené na rovnaký účel, (2) objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny; pri tovaroch s označením pôvodu porovnáva iba tovary s rovnakým označením, (3) nediskredituje ani nehaní ochranné známky, obchodné mená, ďalšie rozlišovacie znaky, tovary, služby, činnosti alebo okolnosti súťažiteľa, (4) nevyužíva nečestne výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného mena alebo iných rozlišujúcich znakov súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov, (5) nepredstavuje tovar alebo služby ako napodobeniny alebo kópie tovaru alebo služieb označených chránenou ochrannou známkou alebo obchodným menom, (6) nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi objednávateľom reklamy a súťažiteľom alebo medzi ochrannými známkami, obchodnými menami, inými rozlišujúcimi znakmi, tovarmi alebo službami objednávateľa reklamy a súťažiteľa, (7) nie je klamlivá alebo (8) jej súčasťou nie je nekalá obchodná praktika. Iná porovnávacia reklama prípustná nie je.