Iné

Rekodifikácia trestného práva (3. časť)

  • Vydanie: ULC PRO BONO 11/2005

V krátkosti Vás oboznámime so zmenami v oblasti výkonu trestu, ktoré vyplynuli z pokračujúcej rekodifikácie trestného práva.
ZÁKON O VÝKONE TRESTU ODŇATIA SLOBODY

Prijatím nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom zavŕšil proces rekodifikácie základných trestnoprávnych predpisov, čo si však súčasne vyžiadalo i spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Dňa 22. septembra 2005 preto NR SR prijala vládny návrh zákona, publikovaný pod č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil v súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, prijatý v roku 1965 a od tej doby osemkrát novelizovaný. S výnimkou dvoch ustanovení týkajúcich sa možnosti telefonovania a ukladania si osobných vecí do uzamykateľnej skrinky, ktoré nadobúdajú účinnosť k 1. júlu 2007, zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

CIELE NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY

Základným cieľom kodifikácie zákona výkone trestu je najmä zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd a základných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Deklarovanou snahou je prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeraný program zaobchádzania a program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegráciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality. Na druhej strane je cieľom novej právnej úpravy zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami a súčasne zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii. Výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených a zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane, a to smerom navonok i dovnútra. Jedným z nových práv, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón – takýmto spôsobom sa má napomôcť udržiavaniu pozitívnych sociálnych kontaktov. Odsúdeným sa tiež poskytne uzamykateľná, súkromná skrinka. Na druhej strane sa ruší právo odsúdených prijímať balíky, čo pramení zo snahy zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, a pod. Výrazne a proaktivačne sa mení filozofia podpory vzdelávania a zamestnávania odsúdených.

ZÁKON O VÝKONE TRESTU POVINNEJ PRÁCE

Novo zavedený trest povinnej práce upravuje čerstvo prijatý zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o trest, ktorý je alternatívou k trestu odňatia slobody pri menej závažných trestných činoch, ktoré nový Trestný zákon vymedzuje hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

ZAMESTNÁVANIE ODSÚDENÉHO NA TREST POVINNEJ PRÁCE

V rámci trestu povinnej práce je odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou a pod. Trest povinnej práce pritom odsúdený vykonáva v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko, i keď je s jeho súhlasom možné vykonať trest aj mimo obvodu tohto súdu. Trest je odsúdený povinný vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac. Ak poskytovateľ práce má záujem o vykonanie práce podľa tohto zákona odsúdeným, oznámi písomne túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa má práca vykonávať, s uvedením druhu, rozsahu a miesta vykonávania práce a okresný súd s ním následne uzatvorí písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce. Vykonávaním práce odsúdeným podľa zákona o výkone trestu povinnej práce nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovný vzťah. Vo veciach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa majú primerane použiť ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa, právach a povinnostiach zamestnancov a inšpekcii práce podľa pracovnoprávnych predpisov. Vykonávanie práce odsúdeným podľa tohto zákona sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažuje za plnenie pracovných úloh a ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz – v takom prípade sa zodpovednosť za spôsobenú škodu posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov.

DÔRAZ NA ČINNOSŤ PROBAČNÝCH A MEDIAČNÝCH PRACOVNÍKOV

Po tom, ako sa rozhodnutie stane vykonateľným, sa v prípade prejednania podmienok výkonu trestu výrazne angažujú i probační a mediační úradníci. Títo predovšetkým vedú evidenciu prác vhodných na výkon trestu povinnej práce a sprostredkúvajú prácu odsúdenému u právnickej osoby – poskytovateľa práce. Probační a mediační úradníci ďalej informujú príslušný súd o výkone trestu a kontrolujú dodržiavanie uložených obmedzení.

PREMENA TRESTU ODŇATIA PRÁCE NA TREST ODŇATIA SLOBODY

Ak odsúdený nevedie riadny život v čase výkonu trestu povinnej práce, nedodržiava obmedzenia alebo neplní povinnosti, ktoré mu boli uložené rozhodnutím súdu alebo zavinene nevykonáva práce v určenom rozsahu, probačný a mediačný úradník podá návrh na premenu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody. O premene trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody rozhodne predseda senátu na návrh probačného a mediačného úradníka alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak predseda senátu rozhodne, že nie je dôvod na premenu trestu, môže v odôvodnenom prípade rozhodnúť o novom druhu alebo mieste výkonu trestu povinnej práce.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....