Verejná správa

Rozpočtová zodpovednosť

  • Vydanie: ULC PRO BONO 12/2011

Prijatý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vychádza z konceptu čistého bohatstva, ktorý berie do úvahy, okrem klasických tokových veličín ako príjmy, výdavky a ich rozdiel, stavové veličiny a umožňuje pohľad na bilanciu s komplexným pohľadom na hospodárenie štátu. Zriaďuje novú nezávislú inštitúciu a upravuje i limity verejného dlhu.

Národná rada SR prijala ústavný zákon č. 493/2011 Z. z o rozpočtovej zodpovednosti. Jeho základným cieľom je dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Má posilniť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a v snahe podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami upravuje zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá rozpočtovej transparentnosti.

Dlhodobou udržateľnosťou sa v zmysle ústavného zákona rozumie dosiahnutie takého stavu hospodárenia Slovenskej republiky, v ktorom saldo rozpočtu verejnej správy a dlh verejnej správy zabezpečujú, že ani očakávaná zmena príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy podľa základného scenára v najbližších 50 rokoch nespôsobí nárast dlhu verejnej správy nad horný limit dlhu verejnej správy, ktorý bol stanovený na 50% podielu na hrubom domácom produkte.

Novým zákonom bola kreovaná nová nezávislá inštitúcia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Okrem výkonu funkcie pri hodnotení dosiahnutia fiškálnych cieľov by mala rada zohrať významnú úlohu vo vzťahu k odbornému nastaveniu fiškálnych ukazovateľov pri realizácii vládnej politiky a pri zvýšení transparentnosti v hospodárení Slovenskej republiky.

Rada má troch členov. Členmi rady sú predseda a dvaja ďalší členovia. Predsedu rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov rady je sedemročné. Členom rady môže byť fyzická osoba s náležitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Za náležité odborné vedomosti a skúsenosti sa považuje úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti finančníctva a makroekonómie.

Rada má za úlohu (1) vypracovávať a zverejňovať správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde, (2) vypracovávať a predkladať na rokovanie národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok každoročne do 31. augusta, (3) vypracovávať a zverejňovať z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej rady najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť, (4) vykonávať ďalšie činnosti súvisiace s monitorovaním a hodnotením vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a (5) vykonávať ďalšie činnosti ustanovené zákonom.

Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať na požiadanie rady potrebnú súčinnosť. Rada v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje súčinnosť a údaje Národnej banke Slovenska.

Úprava dlhu verejnej správy vychádza z metodiky tzv. maachstrického dlhu podľa ESA 95 príručky vládneho deficitu a dlhu. Zostavovať národné účty v súlade s ESA 95 sú povinné všetky členské štáty Európskej únie. Uvedenú povinnosť stanovilo Nariadenie Rady č. 2223/1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (skr. ESA). Maastrichtský dlh je definovaný ako dlh určený pre účely procedúry nadmerného deficitu. Predstavuje konsolidovaný súčet všetkých nesplatených záväzkov sektora verejnej správy ku koncu roka, resp. štvrťroka v menovitej (nominálnej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov iných ako akcie (okrem finančných derivátov) a prijatých pôžičiek, ale zásadne bez záväzkov z nesplatených úrokov. Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného prenájmu.


Horný limit dlhu verejnej správy (ďalej len „dlh“) sa ustanovil vo výške 50% podielu na hrubom domácom produkte. Výška dlhu predstavuje výšku dlhu Slovenskej republiky, ktorú aktuálne zverejnila Európska komisia (Eurostat) vyjadrenú ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte. Aj keď Pakt stability a rastu upravuje ako horný strop dlhu 60% podielu na hrubom domácom produkte, vzhľadom na analýzy veľkosti a relatívnej produkcie ekonomiky môže byť pre slovenské hospodárstvo hranica 60% už problematická. Zákon upravuje i postup v prípade, ak výška dlhu presiahne niektoré hranice, napr. 40% podielu na hrubom domácom produkte, 45% podielu a pod. Pokiaľ k prekročeniu hraníc limitu dlhu verejnej správy dôjde, vláde alebo jej členom vzniknú povinnosti smerujúce k zabezpečeniu jeho zníženia.

V súvislosti s obcami a vyššími územnými celkami zákon jednoznačne definoval, že štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5% z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon. Pod dlhom obce alebo vyššieho územného celku na účely zákona o rozpočtovej zodpovednosti nerozumieme dlh v obchodnoprávnom zmysle, ale v zmysle maachstrického dlhu.

Ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012 s výnimkou ustanovení čl. 6 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. Čl. 6 ods 3 upravuje hranicu celkového dlhu obce alebo vyššieho územného celku stanovenú na 60% skutočných bežných príjmov a následky prekročenia uvedenej hranice. Výnimka z tohto ustanovenia bola upravená v čl. 6 ods. 4 taktiež účinného až od 1. januára 2015.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....