V správnom konaní sa účastníci konania a iné osoby môžu nechať zastúpiť. Zastupovanie je procesný inštitút umožňujúci osobám, aby za nich konala iná osoba – splnomocnenec. V našom článku si Vás dovoľujeme oboznámiť so základnými podmienkami splnomocnenia pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej správy.
Správne právo je odvetvie verejného práva, ktoré upravuje vzťahy vznikajúce pri výkone verejnej správy. Pre správne právo je charakteristická nerovnosť subjektov, pričom jeden zo subjektov má silnejšie postavenie. Správne právo sa podobne ako iné odvetvia práva člení na hmotnú časť a procesnú časť. Predmetom nášho článku bude len procesná časť, špecificky inštitút splnomocnenia.
S procesným správnym právom sa stretávame v každodennom živote. Upravuje napríklad vydávanie vodičského preukazu, cestovného dokladu, dokladu o vzdelaní, stavebného povolenia, listu vlastníctva, živnostenského oprávnenia, a podobne. Pri styku s orgánmi verejnej správy niekedy fyzická osoba nemôže vykonať určitý úkon, preto je potrebné, aby bola v konaní pred orgánom verejnej správy zastúpená. V takom prípade hovoríme o fakultatívnom zastúpení.
Všeobecnú úpravu fakultatívneho zastúpenia osôb v správnom konaní zakotvuje ust. § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“). V zmysle ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku sa môžu dať účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Aby určitá osoba mohla zastupovať (splnomocnenec) inú fyzickú osobu (splnomocniteľ), musí spĺňať isté podmienky. Splnomocnencom môže byť fyzická aj právnická osoba. Nakoľko Správny poriadok neupravuje podmienky, ktoré musí spĺňať splnomocnenec, je potrebné vychádzať z ust. § 8 až § 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). Plná spôsobilosť na právne úkony vzniká dovŕšením 18 roku veku, pred dovŕšením 18 roku veku len po dovŕšení 16 roku veku a uzavretí manželstva so súhlasom súdu. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. Ďalšou podmienkou zastupovania je, že splnomocnenec nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho procesná spôsobilosť je obmedzená. O pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhoduje súd rozsudkom. Obmedzenie procesnej spôsobilosti však netvorí prekážku byť splnomocnencom, ak je osoba splnomocnená na právne úkony, na ktoré sa obmedzenie spôsobilosti nevzťahuje.
Okrem uvedených podmienok musí splnomocnenec spĺňať podmienky upravené ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda, že záujmy splnomocniteľa nesmú byť v rozpore so záujmami splnomocnenca. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým vzniknú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
Splnomocniteľ môže v správnom konaní v jednej veci splnomocniť len jednu osobu. Ustanovenie § 17 Správneho poriadku síce výslovne neupravuje, že možno splnomocniť len jednu osobu, avšak uvedené ustanovenie uvádza, že sa môže dať zastupovať „iným zástupcom“. Zákon používa slovo zástupca v jednotnom čísle, z čoho možno vyvodiť, že sa môže dať zastúpiť len jedným zástupcom. Ak by bola osoba v určitej veci zastúpená viacerými zástupcami, mohol by vzniknúť stav, keď by splnomocnenci vykonali rozdielne úkony, napríklad jeden splnomocnenec by sa vzdal odvolania a druhý by podal odvolanie. V uvedenom prípade by splnomocniteľovi jednak zostalo zachované právo na odvolanie, nakoľko sa odvolal a zároveň by zaniklo právo sa odvolať, pretože sa práva na odvolanie vzdal. Aby sa predišlo uvedeným neriešiteľným situáciám môže mať splnomocniteľ len jedného splnomocnenca. Mať jedného splnomocnenca však nevylučuje ustanovenie viacerých splnomocnencov, ktorí budú splnomocnení každý len pre určitú časť konania, alebo splnomocniť viac osôb, každú len na určitý úkon v tom istom správnom konaní. Ak niekoľko účastníkov konania vykonalo spoločné podanie, musia si zvoliť spoločného splnomocnenca pre doručovanie. Ak tak neurobia, splnomocnenca určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.
Pri splnomocnení je potrebné odlišovať dva právne úkony, a to dohodu o plnomocenstve a plnomocenstvo. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny vzťah, ktorý vzniká medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohoda o plnomocenstve môže byť uzavretá podľa ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahom dohody o plnomocenstve je zastúpenie, rozsah zastúpenia, prípadne ďalšie podmienky zastúpenia. Zastúpenie môže byť odplatné alebo bezodplatné. Rozsah zastúpenia môže byť všeobecný na všetky právne úkony, alebo len na určité úkony. V dohode si strany môžu určiť aj dobu trvania zastúpenia. Zákon nevyžaduje povinnú písomnú formu dohody o plnomocenstve. Okrem dohody o plnomocenstve vznikne zmluvný vzťah zastúpenia aj zmluvou o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. zákon o advokácii v platnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“).
Od dohody o plnomocenstve je potrebné odlišovať plnomocenstvo. Plnomocenstvo je na rozdiel od dohody o plnomocenstve jednostranný právny úkon splnomocniteľa voči tretím osobám. Plnomocenstvom splnomocniteľ osvedčuje voči tretím osobám existenciu a rozsah zastúpenia dohodnutý v dohode o plnomocenstve. V správnom konaní sa v zmysle ust. § 17 ods. 3 Správneho poriadku vyžaduje písomná forma plnomocenstva, alebo musí byť plnomocenstvo vyhlásené do zápisnice. Všeobecná právna úprava neupravuje povinnosť osvedčiť podpis na plnomocenstve, avšak špeciálna právna úprava môže upraviť takúto podmienku, príkladom môže byť ust. § 126 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení. Ak správny orgán nemá pochybnosť o zastúpení, môže od preukázania plnomocenstva upustiť. Pôjde však len o výnimočné prípady.
Splnomocniteľ je viazaný konaním splnomocnenca len v prípade, ak splnomocnenec koná v medziach splnomocnenia. Ak však splnomocnenec prekročí oprávnenia vyplývajúce zo splnomocnenia, nie je splnomocniteľ jeho konaním viazaný. Splnomocniteľ však môže prekročenie splnomocnenia dodatočne schváliť. Ak sa splnomocniteľ dozvedel o prekročení oprávnenia vyplývajúceho zo splnomocnenia splnomocnencom a neoznámi príslušnému správnemu orgánu bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o prekročení oprávnenia dozvedel, že prekročenie schvaľuje, má sa za to, že prekročenie schválil. V správnom konaní však k takým situáciám dochádza zriedkavo, pretože správne orgány zväčša neuznávajú zastupovanie určitej osoby alebo vykonanie určitého úkonu v zastúpení, ak také právo nevyplýva priamo z plnomocenstva. Môže tiež nastať situácia, že určitá osoba vykonala úkon v správnom konaní, avšak nebola na vykonanie úkonu splnomocnená. V takom prípade pôjde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ak splnomocniteľ dodatočne schváli vykonanie úkonu, je úkon platný. Dodatočné schválenie konania splnomocnenca môže mať právne účinky ex tunc, teda bude platiť spätne už od vykonania. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Splnomocnenec musí konať osobne. Môže sa dať zastúpiť, ak to upravuje právny predpis, alebo je to dohodnuté so splnomocniteľom. Splnomocnenec – advokát sa môže dať zastupovať v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, avšak nemôže sa dať zastupovať proti vôli splnomocnenca. Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
Ak si účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci, zvolia na zastupovanie právnickú osobu, tak splnomocnenec – právnická osoba koná v zmysle ust. § 17 ods. 2 Správneho poriadku prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
Plnomocenstvo zanikne (1) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, (2) ak ho splnomocniteľ odvolal, (3) ak ho vypovedal splnomocnenec, (4) ak splnomocnenec zomrie, (5) ak splnomocniteľ zomrie a z obsahu plnomocenstva nevyplýva niečo iné, alebo (6) zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, bez právneho nástupcu. Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Pokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Ak splnomocniteľ zomrie, alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.