1. ABSTRAKT
Novela Civilného sporového poriadku prijatá Národnou radou SR dňa 4. júna 2026 transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami a ustanovuje pravidlá ochrany takých osôb. V podstate ide o právnu ochranu pred šikanóznymi krokmi spravidla mocnejších subjektov, akými sú korporácie, politici alebo developeri, ktorí zneužívajú súdne procesy na zastrašenie alebo umlčanie napríklad novinárov, kritikov alebo aktivistov pôsobiacich vo verejnom živote v záležitostiach verejného záujmu. V čom spočívajú prostriedky ochrany, ako aj čo samotný spor proti verejnej účasti znamená a aké sú procesné špecifiká, sa dočítate v našom článku.
2. SPOR PROTI VEREJNEJ ÚČASTI A SÚVISIACE NOVÉ POJMY
Vysvetlime si, čo znamená spor proti verejnej účasti.
Spory proti verejnej účasti sú známe aj ako SLAPP žaloby, z angl. Strategic Lawsuits Against Public Participation). Ako sme uviedli v úvode, ide o šikanózne právne kroky, ktoré mocné subjekty (korporácie, politici, developeri, a pod.) zneužívajú na zastrašenie a umlčanie kritikov, novinárov alebo aktivistov alebo obdobné subjekty pôsobiace vo verejnom živote alebo sa venujú záležitostiam verejného záujmu.
Tieto súdne spory sú charakteristické tým, že (i) cieľom nie je dosiahnutie spravodlivosti, ale cieľom je finančné vyčerpanie, psychologický nátlak a cenzúra verejnej diskusie, (ii) predmetom takých žalôb je najčastejšie údajné ohováranie, poškodenie dobrého mena alebo ušlý zisk, pričom požadované finančné odškodnenia bývajú extrémne vysoké a (iii) obeťami, resp. žalovanými sú najčastejšie investigatívni novinári, environmentálni aktivisti, whistlebloweri či bežní občania.
V novom ust. § 323a CSP sa v súlade s čl. 4 smernice (EÚ) 2024/1069 definujú pojmy spor proti verejnej účasti, vec s cezhraničnými dôsledkami, verejná účasť, záležitosť verejného záujmu a zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti.
2.1 Spor proti verejnej účasti
Podľa § 323a ods. 1 CSP: „Spor proti verejnej účasti je uplatňovanie zjavne neopodstatneného nároku na súde vo veci s cezhraničnými dôsledkami proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti, alebo zneužívajúce súdne konanie vo veci s cezhraničnými dôsledkami vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti.“
Podľa § 323a ods. 2 CSP: „Vec má cezhraničné dôsledky, ak čo i len jedna strana nemá v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo určené podľa osobitného predpisu a všetky ostatné rozhodujúce skutočnosti sa viažu k Slovenskej republike.“
2.2 Verejná účasť
Podľa § 323a ods. 3 CSP: „Verejná účasť je prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, práva na informácie, slobody vedeckého bádania a umenia alebo slobody zhromažďovania a slobody združovania, a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené, a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu.“
Zjednodušenie povedané, verejná účasť alebo participácia verejnosti alebo subjektov, ktoré zastávajú záujem verejnosti, je proces, prostredníctvom ktorého sa jednotlivci a občianske skupiny zapájajú do rozhodovania, tvorby politík a správy verejných vecí. Umožňuje občanom ovplyvňovať dianie vo svojom okolí, od lokálnych samospráv až po celoštátnu úroveň.
2.3 Záležitosť verejného záujmu
Podľa ust.§ 323a odseku 4 novelizovaného CSP je „Záležitosť verejného záujmu akákoľvek záležitosť, ktorá ovplyvňuje verejnosť do takej miery, že sa o ňu môže oprávnene začať zaujímať, najmä v týchto oblastiach:
a) základné práva a slobody, verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie vrátane klímy,
b) činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je verejne činnou osobou vo verejnom sektore alebo súkromnom sektore,
c) záležitosti posudzované zákonodarným orgánom, orgánom výkonnej moci, súdnym orgánom alebo akékoľvek iné úradné konania,
d) obvinenia z korupcie, podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu v súvislosti s takýmito záležitosťami,
e) činnosti zamerané na ochranu hodnôt ustanovených v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii vrátane ochrany demokratických procesov pred neprimeraným zasahovaním, najmä boj proti dezinformáciám.“
2.4 Zneužívajúce súdne konanie
Zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti upravuje ust. § 323a ods. 5.
Ide o súdne konanie, ktoré sa v skutočnosti nezačína s cieľom uplatniť právo alebo vykonať právo, ale ktorého hlavným zámerom je zabrániť, obmedziť alebo sankcionovať verejnú účasť, a v ktorom sa využíva nerovnováha moci medzi stranami a uplatňujú neopodstatnené nároky.
Tento zámer sa prejavuje najmä v (i) neprimeranej, nadmernej alebo zveličenej povahe nároku alebo jeho časti vrátane neprimeranej hodnoty sporu, (ii) existencii viacerých konaní iniciovaných žalobcom alebo pridruženými stranami v súvislosti s podobnými záležitosťami, (iii) zastrašovaní, obťažovaní alebo vyhrážaní sa zo strany žalobcu alebo zástupcov žalobcu pred konaním alebo počas neho, ako aj podobné správanie žalobcu v podobných alebo súbežných veciach, (iv) použití procesných taktík v zlej viere, ako je spôsobovanie prieťahov v konaní, podvodné alebo zneužívajúce taktizovanie pri voľbe právomoci alebo ukončenie konaní v neskoršom štádiu konania v zlej viere.
3. ČO HLAVNÉ PRINÁŠA NOVELA
Prostriedky ochrany na základe nového inštitútu sporu proti verejnej účasti spočívajú (i) v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť, (ii) v tom, že dôkazným bremenom bude zaťažený žalobca, ktorý musí preukázať, že jeho konanie je v dobrej viere s cieľom uplatňovať svoje práva a nie odrádzať a sankcionovať osobu zapojenú do verejnej účasti na záležitostiach verejného záujmu, (iii) ďalej v tom, že slabšia strana bude môcť žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavku na náhradu trov konania, (iv) že súd bude môcť uložiť žalobcovi účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za zneužívajúce procesné úkony ako napr. povinnosť uverejniť rozsudok súdu, uložiť náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia až do plnej výšky či uložiť adekvátnu pokutu.
4. PROCESNÉ USTANOVENIA
Nové ustanovenia § 323b až 323e upravujú niektoré procesné ustanovenia sporov proti verejnej účasti. Obdobne ako v iných sporoch podľa druhej hlavy CSP sa na účel vyvažovania nerovnosti síl zavádza poučovacia povinnosť súdu o právach a povinnostiach žalovaného a osobitné ustanovenie o spojení vecí a dokazovaní.
4.1 Poučovacia povinnosť
Podľa § 323b novelizovaného CSP: „Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalovanému vhodným spôsobom žalovaného poučí oa) možnosti zastúpenia,b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.“
4.2 Spojenie vecí
Podľa § 323c novelizovaného CSP: „Ustanovenia o spojení vecí sa nepoužijú, ibaže by predmetom konaní boli spory proti verejnej účasti.
„Súd vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je sporom proti verejnej účasti.“
4.3 Dokazovanie
Ustanovenie § 323d sa týka osobitných ustanovení o dokazovaní v sporoch proti verejnej účasti, pričom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Samozrejme, aj v sporoch proti verejnej účasti, tak ako aj v, povedzme, klasických sporoch, podľa § 323e žalovaný môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
5. ZÁBEZPEKA
V súlade s čl. 10 smernice (EÚ) 2024/1069 má súd na základe nového ust. § 323f možnosť na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by žalovanému vznikla v dôsledku sporu proti verejnej účasti. Ak má byť náhrada škody alebo inej ujmy uspokojená zo zábezpeky, musí sa žalovaný alebo strana, ktorá mala v spore proti verejnej účasti postavenie žalovaného domáhať náhrady škody alebo inej ujmy, ak je možné dôvodne predpokladať, že by k škode alebo inej ujme mohlo v dôsledku sporu proti verejnej účasti dôjsť, najneskôr do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti. Vzhľadom na to, že pôjde o skoré štádium sporu, kedy ešte nedošlo k dokazovaniu, nie je možné mať s istotou osvedčené, že ide jednoznačne o spor proti verejnej účasti, ale už by mal byť dôvodný predpoklad, že ide o spor proti verejnej účasti.
Ako uvádza dôvodová správa, ustanovenie motivuje žalovaného, resp. stranu, ktorá mala v spore proti verejnej účasti postavenie žalovaného uplatniť si náhradu škody čo najskôr v rámci premlčacej lehoty, keďže súd má povinnosť držať zábezpeku v úschove.
Dôvodom zastavenia konania je podľa § 323f ods. 2 skutočnosť, ak žalobca v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, nezloží zábezpeku; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Súd rozhodne o návrhu žalovaného na zábezpeku bezodkladne.
Podľa odseku 4 v novom ust. § 323f CSP: „Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy v dôsledku sporu proti verejnej účasti sa uspokojí zo zloženej zábezpeky. Po uspokojení nároku zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti žalobcovi. Povinnosť nahradiť škodu, alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.“
Zákon myslí aj na vrátenie zábezpeky, pričom podľa ods. 5 „Súd vráti žalobcovi v spore proti verejnej účasti zloženú zábezpeku, ak a) v konaní vo veci samej žalobcovi vyhovel, (b) žalovaný nepodal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti, (c) žalovaný podal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné, (d) žalovaný podal žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy do troch mesiacov od právoplatného skončenia sporu proti verejnej účasti a súd túto žalobu právoplatným rozhodnutím odmietol alebo zamietol alebo zastavil konanie vo veci samej.“
6. PREDDAVOK
Preddavok má slúžiť na zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré budú použité na náhradu trov konania priznanej žalovanému. Ak súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, žalobcovi po uspokojení nároku žalovaného súd vráti zvyšnú časť zloženého preddavku a ak bol úspech žalobcu úplný, vráti mu v zmysle § 323g ods. 5 zábezpeku celú. Rovnako súd vráti zábezpeku, ak súd právoplatným rozhodnutím nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Podľa § 323g ods. 1 CSP má ísť o preddavok primeraný a smerujúci do úschovy súdu, pričom táto povinnosť môže byť určená súdom na základe uznesenia na návrh žalovaného. Výšku preddavku a lehotu na jeho zloženie určí súd podľa okolností prípadu.
Aj v tomto prípade sa konanie pre nezloženie preddavku zastaví. Ak žalobca v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, nezloží preddavok, súd konanie zastaví a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Právoplatne priznaná náhrada trov konania žalovanému sa uspokojí zo zloženého preddavku. Po uspokojení nároku zvyšnú časť zloženého preddavku súd vráti žalobcovi. Povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré neboli uspokojené z tohto preddavku, nie je dotknutá. Súd preddavok vráti, ak právoplatným rozhodnutím nepriznal náhradu trov konania žalovanému alebo žiadnej zo strán.
7. NEOPODSTATNENÝ NÁROK A NEDÔVODNÁ ŽALOBA
Nové ust. § 323h CSP upravuje zjavne neopodstatnený nárok v spore proti verejnej účasti a zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti
V odseku 1 sa upravuje možnosť súdu odmietnuť podanie žalobcu, ak súd zistí, že ide o zjavne zneužívajúce súdne konanie. Ide o prvok na ochranu žalovaného inšpirovaný § 28 Správneho súdneho poriadku spočívajúci v odmietnutí žaloby šikanózneho charakteru, ktorou sa sleduje zneužitie práva alebo bezúspešné uplatňovanie práva.
Podľa odseku 2 v ust. § 323h je však ďalšou možnosťou na zastavenie konania pri zjavne neopodstatnenom nároku v spore proti verejnej účasti podanie návrhu zo strany žalovaného na zastavenie konania. Ako uvádza dôvodová správa, táto možnosť má byť otvorená kedykoľvek počas konania. V tomto prípade sa prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý má na výzvu súdu povinnosť odôvodniť nárok tak, aby bol súd schopný posúdiť, či nie je jeho nárok v spore proti verejnej účasti zjavne neopodstatnený, a to vrátane povinnosti žalobcu pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, a označiť ostatné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V tomto štádiu však ešte nejde o vyčerpávajúce dokazovanie, ide o zrýchlené konanie, kde rozhodnutie o bezodkladnom zastavení konania by malo byť rozhodnutím vo veci samej s možnosťou podania odvolania.
Ak žalobca nesplní povinnosť danú súdom na odôvodnenie nároku a pripojenie dôkazov a v súdom určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, sa nevyjadrí alebo žalobu neodôvodní, súd konanie zastaví.
Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu v spore proti verejnej účasti, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
Ak súd z podania neusúdil, že ide o zjavne zneužívajúce konanie proti verejnej účasti a podanie neodmietol, po doručení žaloby s lehotou na vyjadrenie žalovanému a s poučením žalovaného o jeho právach a povinnostiach nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti.
8. OSOBITNÉ USTANOVENIA
Osobitné ustanovenia o poriadkových opatreniach a iných opatreniach súdu v prípade sporoch proti verejnej účasti upravuje ust. § 323i novelizovaného CSP.
Zavádza sa možnosť súdu uložiť okrem poriadkových opatrení voči sťažovaniu postupu konania podľa § 102 a 103 CSP do výšky 500€ (opakovane do 2000€), aj iné osobitné opatrenia či už (i)v podobe povinnosti zverejniť rozsudok alebo jeho časť na trovy žalobcu, (ii) uložiť žalobcovi aj bez návrhu pokutu v minimálnej výške 500€ do 10% zo sumy uplatňovanej v súdnom konaní.
Tieto opatrenia sa môžu použiť aj voči špecifickým úkonom v sporoch proti verejnej účasti ako späťvzatie žaloby, zmeny žaloby týkajúce sa nárokov alebo tvrdení zo strany žalobcu.
Súd môže ďalej uložiť žalobcovi, ktorý začal zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti, nahradiť primerané trovy právneho zastúpenia žalovaného aj nad rámec tarifnej odmeny advokáta.
9. ĎALŠIE ZMENY V CSP
Spolu s uzákonením nového procesného inštitútu, k ktorom sme písali vyššie, novela CSP zaviedla aj ďalšie čiastkové zmeny v iných procesných úkonoch strán sporu, ako aj v rozsudkoch pre zmeškanie.
9.1 Procesný úkon účastníka
Ustanovenie § 118 CSP upravuje lehoty. Podľa novelizovaného ust. § 118 ods. 1 CSP: „Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd. Lehota určená súdom nemôže byť kratšia ako 15 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Novela všeobecne upravila minimálnu dĺžku lehoty, ktorú môže súd určiť strane sporu na vykonanie procesného úkonu. Podľa dôvodovej správy si zmenu vyžiadala aplikačná prax, kedy dochádzalo k určovaniu veľmi krátkych lehôt, napríklad v trvaní siedmich dní, ktoré sa nejavia ako primerané a dostatočné na efektívne uplatnenie procesných práv strany.
9.2 Rozsudok pre zmeškanie
Novela CSP mení postup súdu v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví strana sporu a svoju účasť neospravedlní, v prípade, ak ide o spory podľa § 137 písm. a) CSP.
Podľa ust. § 137 písm. a) CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“
Podľa novelizovaného ust. § 274 CSP: „Na pojednávaní môže súd rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“
Podľa doposiaľ platnej právnej úpravy podľa § 273 CSP má súd možnosť (nie povinnosť) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, ak sa žalovaný písomne nevyjadrí k žalobe, nepripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, alebo neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Po novom na základe novely je možnosť, nie povinnosť, daná súdu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj podľa § 274 CSP, teda režim sa zmierňuje.
Podľa prísnejšieho režimu pred novelou bol súd povinný vydať rozsudok pre zmeškanie, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci samej, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Súd nemal na výber.
Podľa zákonodarcu takto koncipovaná právna úprava sa javí ako neprimerane prísna, a to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní.
Po novom teda súd disponuje diskrečnou právomocou posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného, a až na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom.
Rovnakou diskrečnou právomocou bude po novom súd disponovať na základe novelizovaného ust. § 278 CSP a v prípadoch návrhov žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie a svoju účasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.Teda na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie súd môže rozhodnúť, nie že tak rozhodne automaticky na návrh žalovaného.
9.3 Doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému
Za ust. § 276 CSP novela vkladá nové ust. § 276a, na základe ktorého „Na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú.“
Novela teda zavádza osobitný spôsob doručovania rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, keď je žalovaným fyzická osoba, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená.
Ide najmä o situácie, keď žalovaný nemá právne zastúpenie advokátom, osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou ani inou osobou oprávnenou poskytovať právnu pomoc podľa osobitných predpisov a pod.
Ako uvádza zákonodarca, cieľom nového ust. § 276a CSP je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje. V prípade, ak je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba, zachováva sa doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. júla 2026.
Publikované dňa 30.06.2026.
máj 2026