Verejná správa

Správne súdnictvo

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2012

Správne súdnictvo je dôležitým prostriedkom ochrany práv fyzických a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Odlišuje sa od všeobecného súdnictva špecifickými črtami, ktoré ho charakterizujú. Jedná sa najmä o vecnú príslušnosť súdov, predmet rozhodovania alebo inštančný postup súdov.

Piata časť zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) premieta ústavné princípy vyplývajúce z práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zákon č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) v čl. 46 vyjadruje základný princíp, na ktorom je postavená piata časť OSP. Podľa neho sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ten, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť uvedeného rozhodnutia. Druhý ústavný princíp správneho súdnictva je vyjadrený v čl. 142 ods. 1 druhá veta Ústavy SR, ktorý súdom ukladá preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Pri výkone činnosti správnych orgánov niekedy prichádza k nezákonnému konaniu alebo zásahom do práv fyzických alebo právnických osôb. Účelom správneho súdnictva je dosiahnuť nápravu pri nezákonnom konaní alebo zásahu správnych orgánov. Úprava správneho súdnictva prešla od jeho včlenenia do piatej hlavy OSP zákonom č. 519/1991 Zb. do súčasnosti viacerými zmenami. Predovšetkým z pôvodných troch hláv upravujúcich všeobecné ustanovenia, rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, bola kompetencia súdov v správnom súdnictve rozšírená o konania proti nečinnosti správnych orgánov, konania o ochrane pred nezákonným zásahom správnych orgánov, vykonateľnosť rozhodnutí cudzích správnych orgánov a o osobitné konania.

prvostupňovom súdnom konaní je všeobecne vecne príslušný okresný súd. Oblasť správneho súdnictva predstavuje výnimku z uvedenej zásady. V správnom súdnictve konajú a rozhodujú len krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Krajský súd je tiež vecne príslušný v konaní podľa ust. § 250ze OSP vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí, § 250zf OSP o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a § 250zg OSP vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných štátov a členstva v medzinárodnom združení. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon (napr. právoplatné rozhodnutia Ústredného riaditeľstva Slovenskej republiky, Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v colných veciach, Rady pre vysielanie a retransmisiu a pod.). Najvyšší súd SR je tiež vecne príslušný v prvom stupni na konanie proti nečinnosti a na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Miestna príslušnosť sa spravidla riadi sídlom žalovaného správneho orgánu.


Úprava rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov nadväzuje na ust. čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje dispozičná zásada, čo znamená, že súd nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie správneho orgánu z vlastného podnetu. Predpokladom predmetného konania je skutočnosť, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Konanie sa začína dňom doručenia žaloby vecne a miestne príslušnému súdu. Žaloba sa musí podať do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Jednou z dôležitých podmienok uplatňovaných v správnom súdnictve je povinnosť žalobcu byť zástupený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie, alebo ak v právnickej osobe nemá vzdelanie zamestnanec, ktorý za ňu na súde koná.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd nebude môcť prihliadať k okolnostiam, ktoré žalovaný uvedie až po vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní, ak tieto okolnosti nevyplývajú zo správneho rozhodnutia alebo spisov. Po preskúmaní rozhodnutia súd môže (1) žalobu zamietnuťalebo (2) napadnuté rozhodnutie a podľa okolností aj rozhodnutie prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec žalovanému orgánu na ďalšie konanie. Súd žalobu zamietne, ak dospeje k záveru, že postup a rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Zrušenie a vrátenie rozhodnutia žalovanému orgánu na ďalšie konanie prichádza do úvahy, ak (1) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (2) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, (3) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, (4) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, (5) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo (6) bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Ak súd zruší vec a vráti na ďalšie konanie, správny orgán je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu. Z uvedeného vyplýva, že súd nenahrádza rozhodnutie správneho orgánu.

Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú aj neprávoplatné rozhodnutia správnych orgánov v rámci rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Konanie sa začína na návrh žalobcu, ktorým je opravný prostriedok. Návrh treba podať do 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov tu žalobca nemusí byť zastúpený advokátom. V uvedenom konaní platí princíp pozitívnej enumerácie – konanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu sa uskutoční len v prípade, ak právny predpis stanoví, že proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu možno podať opravný prostriedok na súd. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí platí tzv. kasačný princíp, t.j. súd môže opravnému prostriedku buď vyhovieť a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, alebo môže opravný prostriedok zamietnuť a rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť. Ak súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdí, zákon pripúšťa podanie odvolania. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, inak je odvolanie neprípustné.

Účelom právnej úpravy na konanie proti nečinnosti je zabrániť prieťahom v správnom konaní a umožniť oprávneným subjektom domôcť sa svojich základných práv. Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách. Podmienkou podania návrhu je vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré upravuje osobitný zákon. Môže sa jednať napr. o sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Návrh môže dať aj prokurátor, ak už upozornil správny orgán na nečinnosť. Súd po vyžiadaní a doručení vyjadrenia správneho orgánu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh správneho orgánu uvedenú lehotu predĺžiť.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom správnych orgánov začína na návrh. Nezákonným zásahom rozumieme každý zásah, ktorý nie je rozhodnutím a osoba ním bola ukrátená na svojich právach. Podmienkou domáhania sa ochrany je trvanie zásahu, jeho dôsledkov alebo hrozba jeho opakovania. Prípustnosť návrhu je podmienená vyčerpaním opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Návrh možno podať v 30 dňovej subjektívnej lehote, najneskôr však v 1 ročnej objektívnej lehote.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....