Kvalita právnych predpisov, úroveň vymožiteľnosti práva, spôsob fungovania úradov a súdov ovplyvňujú život každého jednotlivca. Súčasná situácia v justícii ako aj nízka úroveň vymožiteľnosti práva vytvorili v Slovenskej republike atmosféru všeobecnej nedôvery voči štátnym inštitúciám. Z uvedených dôvodov by preto predmetná oblasť mala prejsť v nasledujúcom období významnými zmenami.
Vláda SR v programovom vyhlásení na obdobie 2010 – 2014 uviedla šesť podľa nej najdôležitejších bodov vzhľadom na potrebu naštartovať vysoký a udržateľný ekonomický a celkový rast krajiny. Jeden z uvedených bodov predstavuje snaha o výrazné zlepšenie vymáhateľnosti práva a boja proti korupcii a dôsledné rešpektovanie základných práv a slobôd, vrátane príslušníkov národnostných menšín. Z výsledkov prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil na jar 2010, vyplýva, že občania Slovenskej republiky nedôverujú vnútroštátnym orgánom, pričom najmenšiu dôveru vyjadrili súdom. Právnemu a súdnemu systému na Slovensku dôveruje necelá tretina občanov. Uvedené výsledky prieskumu korešpondujú s potrebou uskutočnenia zmien v oblasti justície. Súčasná vláda si dala za cieľ uskutočniť zmeny v systéme správy justičných orgánov a prehodnotiť druhy, výšku a spôsob poskytovania platových náležitostí sudcov a prokurátorov nad rámec funkčného platu sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca NR SR.
Z programového vyhlásenia vlády vychádza aj návrh zákona, ktorým by sa zmenil a doplnil zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky. Vláda si predsavzala upraviť postavenie sudcov, zabrániť im striedať sudcovskú funkciu s funkciou vo výkonnej moci bez uplynutia stanovenej lehoty, predsedom a podpredsedom súdov zabrániť byť členmi Súdnej rady SR a sudcovskej samosprávy. Súčasne chce vláda presadiť oddelenie Súdnej rady SR od Najvyššieho súdu SR a nemožnosť zastávať funkciu predsedu Súdnej rady SR predsedom Najvyššieho súdu SR, čo si však vyžiada návrh ústavného zákona.
V zmysle uvedeného návrhu novely zákona o Súdnej rade SR by mali byť všetky uznesenia súdnej rady odôvodnené, a to tak, aby boli presvedčivé. Z každého zasadnutia súdnej rady by sa mal vyhotoviť zvukový záznam a zápisnica a, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, by predseda súdnej rady mal zabezpečiť zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady nie na voľne prístupnej internetovej stránke, ale na webovom sídle súdnej rady. V zmysle navrhovanej úpravy by mali byť zasadnutia súdnej rady verejné, predsedovi súdnej rady by tak pribudla povinnosť vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na zasadnutiach súdnej rady. Práve zverejnenie zasadnutí súdnej rady má zabezpečiť splnenie stanovenej požiadavky vlády v programovom vyhlásení na zvýšenie transparentnosti výkonu verejnej moci súdnou radou, ako aj zvýšenie kontroly nad činnosťou súdnej rady (orgánov verejnej moci vo všeobecnosti) zo strany verejnosti.
Náhodné prideľovanie súdnych prípadov s využitím elektronickej podateľne je v zmysle programového vyhlásenia považované za dôležitý nástroj na zúženie priestoru pre korupciu pri prideľovaní súdnych prípadov na všetkých súdoch. Výsledkom aplikovania princípu otvorenosti a transparentnosti v činnosti súdov a orgánov správy súdov by malo byť i presadenie zavedenia zákonnej povinnosti súdov zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete a postupne vytvoriť podmienky na nahrávanie všetkých pojednávaní. Každý súd by mal mať svoju vlastnú internetovú stránku so základnými informáciami. Návrh na zverejňovanie rozsudkov súdov už bol na pôde NR SR prerokovaný koncom roka 2009. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete je bežnou praxou v mnohých krajinách, napr. v Nórsku alebo v Holandsku.
V súčasnosti zaniká funkcia sudcu (1) odvolaním z funkcie, (2) vzdaním sa funkcie, (3) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, (4) stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky, (5) zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, (6) neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu, (7) nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, (8) vypovedaním sľubu alebo (9) smrťou. Z programového vyhlásenia vyplýva, že v zmysle predpokladaného zavedenia systému hodnotenia práce sudcov sa uvedený výpočet rozšíri o stratu odbornej alebo morálnej spôsobilosti byť sudcom. Zmenou by mali prejsť aj predpisy o disciplinárnom konaní voči sudcom. Analogicky ako u sudcov by sa potom mala zmeniť aj úprava disciplinárneho konania prokurátorov. Ďalším z cieľov vlády je aj zavedenie linky na ohlasovanie korupcie v justícii a väzenstve. V oblasti imunity (poslaneckej, ale i imunity sudcov Najvyššieho súdu SR) bol v parlamente prerokovaný návrh ústavného zákona, o ktorom sme Vás informovali v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO 07/2010.
Vláda predpokladá aj zavedenie bezpečnostných previerok sudcov ako aj kandidátov na sudcov.
Justičnú skúšku v zmysle platnej právnej úpravy môže vykonať justičný čakateľ a právny čakateľ prokuratúry. Zákonom č. 517/2008 Z. z. bola predmetná možnosť de facto odobratá vyšším súdnym úradníkom. Vláda chce túto situáciu zmeniť zrušením inštitútu justičných čakateľov a posilnením postavenia vyšších súdnych úradníkov.
Uskutočniť by sa mala aj verejná diskusia na tému zriadenia Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal umožniť efektívnejšiu ochranu práv občanov, ktoré boli porušené rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zriadenie uvedeného inštitútu by predstavovalo odčlenenie správnej agendy od Najvyššieho súdu SR a súčasnú „rekonštrukciu“ Najvyššieho súdu SR. Pre zaujímavosť uvádzame, že v Českej republike bol Najvyšší správny súd ČR so sídlom v Brne zriadený zákonom č. 150/2002 Sb. s účinnosťou odo dňa 1. januára 2003.
V oblasti trestného konania si vláda dala za cieľ rozšíriť oprávnenie ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky. Presadzovať by mala aj zákonnú úpravu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Myšlienka zapracovania trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je nová. Už jedným zo základných cieľov rekodifikácie trestného práva na Slovensku bolo zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Táto, hoci sa v návrhu trestného zákona skutočne objavila, nakoniec v legislatívnom procese prijatá nebola. Legislatívne snahy o zapracovanie predmetnej zodpovednosti do nášho právneho poriadku sa opakovali v roku 2006, avšak s rovnakým výsledkom. Napriek tomu, že právny inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb nemá na našom území, na rozdiel od anglosaskej právnej kultúry, tradíciu a podporu, mohol by predstavovať pozitívny posun. Názory na zavedenie uvedeného inštitútu sa líšia a vláda zatiaľ presnejšie nevymedzila svoju predstavu o úprave tejto zodpovednosti.