Iné

Štátna podpora v európskom kontexte

  • Vydanie: ULC PRO BONO 2/2014

Koncept štátnej pomoci vo forme rôznych dotácií, podpôr a iných zvýhodnení právne poriadky jednotlivých členských štátov Európskej únie uznávajú a je v praxi často aplikovaný. Takisto úniové právo upravuje na najvyššom stupni problematiku štátnej podpory, ide o tzv. subvenčné právo. V našom článku Vám bližšie predstavíme reguláciu koncepcie štátnej pomoci na úniovej úrovni.

Právny rámec problematiky tvoria články 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Súčasťou pravidiel v rámci systému ochrany pred narušovaním hospodárskej súťaže vo forme nepovolených štátnych podpôr je aj Nariadenie Rady č. 659/1999 ustanovujúce pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o Európskom spoločenstve (po novom ide o článok 107 ZFEÚ), ďalej len „Nariadenie“. Prísny charakter regulácie štátnych podpôr odráža negatívny postoj komunitárneho súťažného práva k cudzím zásahom do súťažného prostredia. Tam, kde však samotná súťaž nestačí k podnecovaniu žiaduceho rozvoja, pripúšťa ZFEÚ a rozhodovacia prax orgánov a inštitúcií EÚ isté výnimky vo forme povolených štátnych podpôr. Podpory, ktoré poskytuje samotná EÚ, nepodliehajú režimu podľa článkov 107 až 109 ZFEÚ.

Pojem štátna podpora nie je legálne definovaný v žiadnom článku ani v žiadnom ustanovení primárneho práva EÚ. Pojem štátna podpora je potrebné vykladať v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“). Dotácia býva v zmysle uvedeného označovaná ako platba v hotovosti alebo v naturáliách alebo ako iný účel podpory podniku, napríklad uhradenie kúpnej ceny kupujúcim alebo spotrebiteľom za tovar alebo služby, ktoré podnik produkuje. Štátna podpora vo forme pomoci je podobný koncept, ktorý na rozdiel od finančnej podpory kladie dôraz na konkrétny účel pomoci. Pomoc je zameraná na konkrétny cieľ, ktorý je bez nej obvykle nemožné dosiahnuť. Štátna podpora vo forme pomoci je extenzívnejší pojem ako pojem dotácia, pretože zahŕňa aj zásahy, ktoré v rôznych formách znižujú náklady podniku, a ktoré bez toho, aby boli dotáciami v presnom zmysle slova, sú rovnakej povahy a majú rovnaké účinky.

Základnými znakmi štátnej podpory je jej (1) poskytovanie členským štátom EÚ (existencia súvislosti medzi konaním štátu a jeho prostriedkami na jednej strane a podporou na strane druhej), (2) jej pôvod z verejných prostriedkov (rozpočtu, ku ktorému má štát prístup alebo vplyv) a (3) zvýhodňovanie príjemcu v hospodárskej súťaži (podnik alebo odvetvie výroby) bez ohľadu na formu, dôvody alebo ciele.

Najbežnejšími podporami sú rôzne príspevky, daňové oslobodenia, oslobodenia od odvodov, preberanie záruk alebo strát, poskytovanie pozemkov alebo budov, a podobne.

Pokiaľ ide o subjekty, štátom ako poskytovateľom podpory sa rozumejú územné celky, obce, mestá, regióny, provincie, ale i organizácie čerpajúce z verejných zdrojov. Príjemcom štátnych podpôr alebo pomoci sú podniky, verejné podniky, ale aj selektované odvetvia hospodárstva, respektíve výrobné odvetvia.

Štátna pomoc, respektíve podpora, môže byť zlučiteľná alebo nezlučiteľná. V zmysle článku 107 ZFEÚ sa za nezlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ považuje pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, za predpokladu, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi EÚ.

Pojmovými znakmi nezlučiteľnej štátnej pomoci je zvýhodnenie, selektívnosť, pomoc zo strany štátu a vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

Štátna podpora a pomoc by mali predstavovať ekonomické zvýhodnenie, ktoré by podnik pri bežnom podnikaní nezískal. Zvýhodnenie príjemcu podpory je neoddeliteľným znakom a spočíva v poskytnutí určitých prostriedkov alebo v zmiernení povinností, ktoré sú poskytované bez zodpovedajúceho protiplnenia.

Aby sa štátna podpora a pomoc považovali za nezlučiteľné, musia byť selektívne, teda ovplyvňujúce rovnováhu medzi určitými podnikmi a jeho konkurentmi. Selektívnosťou sa štátna pomoc odlišuje od všeobecných opatrení, t. j. od opatrení, ktoré platia bez rozdielu pre všetky podniky vo všetkých hospodárskych odvetviach v členskom štáte (napr. väčšina celoštátnych fiškálnych opatrení). Ak by však z poskytnutej podpory mali prospech všetci súťažitelia na trhu, nejde o porušenie súťaže a znak selektívnosti by nebol naplnený.

Nedovolená štátna pomoc sa vzťahuje iba na opatrenia zahŕňajúce prevod štátnych zdrojov vrátane zdrojov vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, verejných bánk, štátnych nadácií, a podobne. Podporu a pomoc nemusí nutne poskytovať samotný štát, môže ju poskytnúť aj súkromný alebo verejný sprostredkovateľský orgán určený štátom (napríklad súkromná banka zodpovedná za riadenie schémy pomoci financovanej štátom).

Štátna podpora a pomoc musí mať minimálne potenciálny vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Je postačujúce dokázať, že príjemca pomoci je zapojený do hospodárskej činnosti a pôsobí na trhu, na ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi. Charakter príjemcu pomoci nie je v tomto prípade významný. Potenciálne narušenie hospodárskej súťaže spočíva v podpore podnikov z prostriedkov členských štátov, ktoré zvýhodňujú určité podniky alebo určité odvetvia. Pokiaľ môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, sú v zásade nezlučiteľné s vnútorným trhom. Hrozba narušenia musí byť vážna a musí existovať príčinná súvislosť medzi podporou a potenciálnym narušením súťaže. Potenciálne ohrozenie alebo narušenie obchodu medzi členskými štátmi je obligatórny predpoklad protiprávnosti štátnych podpôr a pomocí.

Za zlučiteľnú štátnu pomoc sa v zmysle článku 107 odsek 2 ZFEÚ považuje (1) pomoc sociálnej pomoci poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov, (2) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a (3) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Po piatich rokoch od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy však môže Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší posledný bod.

V zmysle článku 107 odsek 3 ZFEÚ existuje aj štátna podpora a pomoc fakultatívne zlučiteľná s vnútorným trhom EÚ. Ide o (1) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, (2) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu, (3) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, (4) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva a (5) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Štátna pomoc v zásade podlieha posudzovaniu zo strany relevantných európskych orgánov. Základný rámec hodnotenia štátnej pomoci tvorí článok 108 ZFEÚ. V jeho zmysle Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v ňou stanovenej lehote zruší alebo upraví. V prípade posudzovania zlučiteľnosti štátnych podpôr ide o tzv. kontrolu ex ante, čo znamená, že členský štát nemôže podporu aplikovať, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu Komisie.

Základnými kritériami pre povoľovanie štátnej podpory je (1) jej zlučiteľnosť s cieľmi ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii, dôkaz o tom musí podať Komisia, (2) jej nutný dôvod, ktorý je daný vtedy, ak je možné dokázať, že prospela k uskutočneniu cieľov vymedzených v článku 107 odsek 3 ZFEÚ, a (3) jej súlad so záujmami EÚ. Posudzovanie zlučiteľnosti štátnej pomoci je hľadanie rovnováhy medzi pozitívnymi účinkami pomoci (napríklad dosiahnutie vhodne stanoveného cieľa spoločného záujmu) a jej negatívnymi účinkami (narušením hospodárskej súťaže a obchodu).

Novú štátnu pomoc je štát povinný oznámiť. Uskutočnená pomoc, ktorá nebola vopred oznámená a schválená podľa čl. 108 ods. 3 ZFEÚ, je protiprávnou pomocou. Oznamovanú novú pomoc dotknutý členský štát nemôže uskutočniť, pokiaľ sa o nej právoplatne nerozhodlo. Uvedený zákaz je priamo účinný a môžu sa ho dovolávať aj súkromné osoby.

Komisia po predbežnom skúmaní môže prijať rozhodnutie o skutočnosti, že opatrenie štátu nepredstavuje pomoc, alebo že nemá žiadne námietky, čím sa v zásade konanie končí. Ak Komisia v rámci predbežného zisťovania súladu štátnej pomoci s vnútorným trhom získa informácie o protiprávnej (neoznámenej, prípadne predčasne poskytnutej) pomoci, začne konanie vo veci formálneho zisťovania, ktorého proces je tvorený zhrnutím dôležitých faktických skutočností a právnych problémov, predbežným hodnotením zamýšľanej podpory, najmä pochybnosťami Komisie o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom a určením lehoty, v ktorej sa môže dotknutý členský štát a ostatní zúčastnení vyjadriť. Ak Komisia dospeje k záveru, že ohlásený zámer podpory je nezlučiteľný s vnútorným trhom, vydá negatívne rozhodnutie a uloží členskému štátu povinnosť neposkytnúť podporu. Ak už k poskytnutiu podpory došlo, v tom prípade je štát ako jej pôvodca povinný podniknúť všetky potrebné a nevyhnutné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu, a to vrátane úroku vypočítaného Komisiou od okamihu, kedy mohol zvýhodnený príjemca s podporou nakladať alebo inak ju využívať.

Komisia kontroluje a môže modifikovať aj už existujúcu pomoc, ale to len do budúcnosti a najmä nemôže nariadiť spätné vymáhanie pomoci. V prípade nesplnenia si povinnosti členským štátom má Komisia možnosť predložiť vec na Súdny dvor EÚ.

Voči rozhodnutiam Komisie existujú prvky ochrany. Voči rozhodnutiam, ktorými sa končí predbežné zisťovanie súladu štátnej podpory (rozhodnutie, že nejde o podporu; rozhodnutie, že Komisia nemá námietky; rozhodnutie o pochybnosti a začatie formálneho zisťovania), môže byť podaná žaloba o neplatnosť rozhodnutia v zmysle článku 263 odsek 2 ZFEÚ a môžu byť preto predmetom súdnej kontroly. Iný súťažiteľ (ktorému napríklad nebola podpora poskytnutá) môže podať žalobu o neplatnosť napríklad preukázaním, že je zúčastnenou osobou v povoľovacom konaní podľa článku 108 odsek 2 ZFEÚ a článku 6 Nariadenia, a že by v dôsledku poskytnutia podpory bol poškodený na svojich právach.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....