S účinnosťou odo dňa 17. júla 2010 je možné stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky aj ako následok nadobudnutia nového štátneho občianstva a zároveň na základe výslovného prejavu občana Slovenskej republiky. Do účinnosti poslednej novely zákona č. 40/1993 Z. z. bolo možné stratiť štátne občianstvo len prepustením zo štátneho zväzku na základe vlastnej žiadosti občana Slovenskej republiky.
Dňa 17. júla 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“). Účelom novely bolo zaviesť do nášho právneho poriadku ďalší spôsob straty občianstva Slovenskej republiky.
V dôsledku novely občan Slovenskej republiky stratí slovenské občianstvo ex lege ako následok nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva a na základe jeho výslovného prejavu. Dvojaké občianstvo je chápané ako nežiaduci element vzhľadom na skutočnosť, že udelením ďalšieho štátneho občianstva vzniká štátoprávny vzťah k dvom štátom. Nový spôsob straty občianstva nie je ojedinelý ani v právnych úpravách členských štátov Európskej únie, napr. v susednej Českej republike.
Podľa novelizovaného ust. § 9 zákona o štátnom občianstve je odo dňa 17. júla 2010 možné stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky nielen prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, ale aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle nadobúdateľa.
Za výslovný prejav vôle smerujúci k strate štátneho občianstva SR sa v zmysle druhej časti nového ust. § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve rozumie žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele, vzhľadom na tú skutočnosť, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo uplatnenie ust. § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve tvrdým opatrením, boli do novely vložené ustanovenia upravujúce situácie, na ktoré sa uvedené ustanovenia nebudú vzťahovať. K strate štátneho občianstva SR podľa ust. § 19 ods. 17 a ods. 18 nedôjde, pokiaľ (1) štátny občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzatvorením manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva, (2) cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté narodením.
Zákon do ust. § 9 ods. 19 ustanovil povinnosť ohlásiť stratu štátneho občianstva SR bezodkladne obvodnému úradu v sídle kraja. Následne obvodný úrad v sídle kraja oznámi predmetnú informáciu obci trvalého pobytu osoby, ktorá stratila štátne občianstvo SR, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne a verejné zdravotné poistenie.
Nové odseky 21 a 22 ustanovenia § 9 zákona o štátnom občianstve odkazujú na osobitné predpisy, ktoré podmieňujú výkon funkcie, zamestnania alebo povolania a oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami štátnym občianstvom Slovenskej republiky. V zmysle poznámky pod čiarou sa horeuvedenými osobitnými predpismi rozumejú napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 9 ods. 21, pokiaľ niektorý z uvedených osobitných predpisov neustanoví inak, stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 16 zákona o štátnom občianstve zanikne štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorého je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky.
Podobným spôsobom zákon upravuje následky straty štátneho občianstva na oprávnenie oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami. Pokiaľ totiž zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov neustanoví inak, stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Novela rozšírila aj skutkovú podstatu priestupku upravenú v ust. § 9b zákona o štátnom občianstve. Podľa novej úpravy sa priestupku dopustí aj ten, kto bezodkladne neoznámi stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky obvodnému úradu v sídle kraja.