Nový Správny súdny poriadok upravuje účastníctvo všeobecne, a tiež osobitne pri ustanoveniach upravujúcich jednotlivé konania. Dovoľte, aby sme Vás v našom článku oboznámili s právnou úpravou osôb, ktoré sa zúčastňujú na správnom súdnom konaní.
Účastníctvo v správnom súdnom konaní je upravené predovšetkým v ustanoveniach § 32 až 54 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“), ako aj osobitne pri jednotlivých konaniach v tretej a štvrtej časti Správneho súdneho poriadku. Právna úprava účastníctva v podstate vychádza zo súčasnej právnej úpravy zakotvenej ustanoveniami § 18 až 35 a § 250 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).
Všeobecné delenie účastníkov konania na žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov je upravené ustanovením § 32 Správneho súdneho poriadku. Uvedené delenie sa v podstate bude týkať len konaní upravených ustanovením § 6 ods. 2 písm. a) až c), teda konaní o (1) správnych žalobách, (2) správnych žalobách vo veciach správneho trestania a (3) správnych žalobách v sociálnych veciach. V konaniach upravených ustanoveniami § 6 ods. 2 písm. d) až k) budú účastníci konania výslovne upravení odlišne.
Žalobca je definovaný pri jednotlivých konaniach v tretej a štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, pričom všeobecné ustanovenie § 32 žalobcu explicitne nedefinuje. Tretia a štvrtá časť Správneho súdneho poriadku upravuje jednotlivé konania podľa ustanovenia § 6 ods. 2.
Žalovaný je tiež definovaný pri jednotlivých konaniach podľa tretej a štvrtej časti, avšak je definovaný aj všeobecne, a to ustanovením § 32 ods. 2. Podľa uvedeného ustanovenia je žalovaným orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jediným konaním, kde žalovaný úplne absentuje je konanie o vydanie súhlasu s inšpekciou. Podľa ustanovenia § 431 je v uvedenom konaní účastníkom konania len navrhovateľ.
Ďalšími účastníkmi sú podľa ustanovenia § 32 ods. 3 tí, (1) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, (2) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu a (3) ktorých za účastníkov označuje zákon, napríklad prokurátora, ktorý vstúpil do konania (§ 46) a orgán verejnej správy, ktorý vydal prv urobené rozhodnutie alebo opatrenie (§ 27 ods. 1). Účastníci podľa bodov 1 a 2 predchádzajúcej vety sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
Spoločná žaloba je ako nový inštitút zavedená ustanovením § 34. Spoločnú žalobu budú môcť podať viaceré osoby, ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené. Na zmenu spoločnej žaloby, na jej späťvzatie a na podanie opravného prostriedku bude potrebný súhlas všetkých žalobcov.
Spôsobilosť byť účastníkom konania ustanovenie § 35 rozdeľuje do troch kategórií. Do prvej kategórie patria osoby, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda osoby s právnou subjektivitou. Do druhej kategórie patria orgány verejnej správy, a to bez ohľadu na ich právnu subjektivitu a do tretej kategórie patria osoby určené zákonom, napríklad prokurátor.
Novým inštitútom bude procesný opatrovník. Dôvodom na jeho zavedenie bola skutočnosť, že súčasný inštitút opatrovníka nevystihuje jeho úlohu v procesnom práve a často splýva s opatrovníkom podľa hmotného práva. Procesným opatrovníkom bude osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v Správnom súdnom poriadku alebo v Civilnom sporovom poriadku. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako bude postupovať, ak zákonný zástupca nebude môcť za fyzickú osobu konať alebo ak bude nečinný. O ustanovení procesného opatrovníka správny súd vydá uznesenie, ktoré doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i ostatným účastníkom konania. Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený, správny súd uznesenie zruší.
Poradie osôb, ktoré možno ustanoviť za procesného opatrovníka upravuje ustanovenie § 39. Ide o nasledovné osoby (1) blízka osoba alebo iná osoba z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí, (2) obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu a (3) súdny úradník. Správny súd bude môcť ustanoviť osobu z ďalšieho bodu, len ak niet osoby z predchádzajúceho bodu, napríklad ak nie je blízka osoba ani iná osoba z rodinného prostredia, bude môcť ustanoviť za procesného opatrovníka obec. V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania správny súd nebude musieť na prihliadať na vyššie uvedené poradie a bude môcť za procesného opatrovníka ustanoviť rovno súdneho úradníka.
Správny súdny poriadok upravuje okrem práv a povinností účastníkov konania aj práva a povinnosti iných subjektov konania. Ide o osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a Európsku komisiu a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava priznáva určité práva v konaní len Európskej komisii a Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky a v určitých prípadoch aj komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.
Po novom sa bude môcť konania zúčastniť aj osoba zúčastnená na konaní. Pôjde o osobu, ktorá mala v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa ustanovenia § 15a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a nemá postavenie účastníka konania. Žalobca bude mať povinnosť označiť takéto osoby už v správnej žalobe. Predseda senátu následne upovedomí takéto osoby o prebiehajúcom konaní, poučí o ich právach a vyzve ich, aby v určenej lehote oznámili, či si budú uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní. Lehota určená predsedom senátu bude prekluzívna, teda ak si osoby v určenej lehote neuplatnia právo zúčastniť sa na konaní, ich právo tým zaniká. Ak predseda senátu počas konania zistí, že je tu osoba, ktorá mala v administratívnom postavení postavenie zúčastnenej osoby a v žalobe nie je označená ako zúčastnená osoba, osobu vyzve, aby v určenej lehote uplatnila svoje právo osoby zúčastnenej na konaní.
Okrem osôb, ktorým zákon obligatórne priznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní, bude môcť správny súd aj iným osobám fakultatívne priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Správny súd bude môcť na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá (1) bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, (2) bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, (3) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch verejnej správy, alebo (4) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním nového rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci samej podľa výroku správneho súdu.
Dôvodom zavedenia práva zúčastniť sa na konaní aj osobám, ktoré neboli zúčastnené v administratívnom konaní je skutočnosť, že existuje veľa správnych konaní, v ktorých zákon nepripúšťa účasť na administratívnom konaní, avšak tieto osoby majú záujem na zúčastnení sa správneho súdneho konania. Návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní bude oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že tejto osobe nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní. O návrhu rozhodne správny súd uznesením, ktorým postavenie osoby zúčastnenej na konaní prizná alebo neprizná, proti takémuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
Široké oprávnenia priznáva Správny súdny poriadok zainteresovanej verejnosti a dotknutej verejnosti (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“). Zainteresovaná verejnosť bude mať v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že pôjde o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch bude zainteresovaná verejnosť oprávnená (1) podať správnu žalobu, (2) podať žalobu proti nečinnosti, (3) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja a (4) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe. Zainteresovaná verejnosť bude pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov. Ak bude žalobcom, bude musieť byť zastúpená advokátom, pokiaľ jej zástupca sám nebude mať právnické vzdelanie.
Okrem uvedených osôb má v konaní priznané určité práva aj prokurátor a generálny prokurátor. Oprávnenia prokurátora v podstate vychádzajú zo súčasnej právnej úpravy. Generálny prokurátor bude po novom oprávnený (1) podať žalobu na rozpustenie politickej strany, (2) podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil, (3) v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho súdu a (4) podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
Nová právna úprava zastúpenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy s niekoľkými zmenami. Žalobca bude musieť byť v konaní podľa Správneho súdneho poriadku zastúpený advokátom tak ako v súčasnosti. Zastúpený advokátom nebude musieť byť (1) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa ustanovenia § 12, (2) v konaní podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), (3) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu a (4) ak bude žalovaným Centrum právnej pomoci.
Nová právna úprava priznáva právo na zastupovanie žalobcu odborovou organizáciou, ak je žalobca jej členom v konaní o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c). Za odborovú organizáciu bude konať poverený zamestnanec alebo člen.
Právo na zastupovanie bude po novele explicitne priznané tiež mimovládnej organizácii, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, a to v konaní o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d). Za mimovládnu organizáciu bude konať jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Nanovo bude upravený aj spoločný zástupca. Podľa súčasného znenia ustanovenia § 29a Občianskeho súdneho poriadku, ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Po novom sa počet uvedených osôb zníži na desať.