Prijatím novely zákona č. 293/2007 Z. z. by sa mal dosiahnuť cieľ zabezpečiť uplatňovania rovnakých podmienok, ktoré sú ustanovené pre dosiahnutie určitého stupňa vzdelania v Slovenskej republike, aj na iných štátnych príslušníkov, a to za účelom zabezpečenia jednotného prístupu k regulovanému povolaniu.
Podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa predpisov členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike upravuje zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní odborných kvalifikácií“). Uvedená právna úprava ustanovuje aj podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi.
Zákon o uznávaní odborných kvalifikácií bol novelizovaný zákonom č. 81/2013 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2013, s výnimkou článku 1, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júna 2013.
K zmene ustanovenia § 2 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií došlo v nadväznosti na zmenu právnych predpisov a z dôvodu potreby odstránenia aplikačných problémov. Najmä boli spresnené školy a vzdelávacie inštitúcie, ktorými vydané doklady podliehajú právnej úprave zákona o uznávaní odborných kvalifikácií. Došlo k odstráneniu nejednoznačnosti explicitným uvedením, že za doklad o vzdelaní sa považuje len ten, ktorý vydala vysoká alebo stredná škola, ktoré sú štátom uznané a taktiež iná vzdelávacia inštitúcia, ktorá je podľa právnych predpisov príslušného štátu uznaná za oprávnenú poskytovať vzdelávanie. To znamená, že posudzovať na účely uznania sa bude len taký doklad, ktorý vydala škola alebo vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je zaradená do zoznamu uznaných škôl, ktoré spravujú jednotlivé štáty a UNESCO. Uvedená terminológia vyplýva z Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, ktorý bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone.
Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje na regulované povolania, pri ktorých dochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje automaticky uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. Doklad o vysokoškolskom vzdelaní tretieho stupňa nadobudnutý v členskom štáte na vysokej škole uznanej členským štátom uzná Ministerstvo školstva SR automaticky. Pri uznávaní dokladu o vzdelaní na výkon príslušného zdravotníckeho povolania vydaného v treťom štáte sa postupuje podľa § 10 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní.
Podľa novej úpravy sa všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní vzťahuje na regulované povolania, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje po porovnaní obsahu a rozsahu vzdelania, ktoré sa vyžaduje na výkon regulovaného povolania, uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.
Nanovo došlo k úprave ustanovenia § 11 o uznávaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa a upravený bol aj postup uznávania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do ust. § 11a zákona.
Kvalifikačné predpoklady na výkon regulovaného povolania, pri ktorom sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, žiadateľ spĺňa vtedy, ak je držiteľom vysokoškolského diplomu, ktorý potvrdzuje, že (1) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a (2) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike. Kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania žiadateľ spĺňa aj vtedy, ak (1) vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania, (2) je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa § 2 písm. h) prvého bodu vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje a (3) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.
Pokiaľ sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bude žiadateľ spĺňať stanovené kvalifikačné predpoklady vtedy, ak je držiteľom vysokoškolského diplomu o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa, ktorý potvrdzuje, že (1) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a (2) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.
Kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa na regulované povolanie sú splnené aj vtedy, ak (1) žiadateľ vykonával regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania, (2) je držiteľom vysokoškolského diplomu vydaného v štáte, ktorý obsah tohto absolvovaného vzdelávania nereguluje a (3) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike a potvrdzuje, že žiadateľ je pripravený na výkon príslušného regulovaného povolania.
Zmenami v ust. § 19 a § 20 došlo k spresneniu a jasnému vymedzeniu podmienok ukladania kompenzačných mechanizmov, ktoré predstavujú náhradné opatrenia v prípadoch, keď príslušný orgán zistí, že žiadateľ spĺňa kvalifikačné predpoklady v štáte pôvodu, ale nespĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, ktoré podmieňujú prístup k regulovanému povolaniu v Slovenskej republike. Kompenzačný mechanizmus je opatrenie, ktorého účelom je doplnenie chýbajúceho vzdelania alebo odbornej prípravy alebo odstránenie podstatných rozdielov vo vzdelaní alebo v odbornej príprave. Kompenzačný mechanizmus sa vykonáva vo forme (1) adaptačného obdobia v dĺžke najviac tri roky, ak právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce podmienky výkonu príslušného regulovaného povolania takéto adaptačné obdobie umožňujú, alebo (2) rozdielovej skúšky.
Novela upravila aj podmienky uznávania dokladov o úplnom stredoškolskom vzdelaní, vyššom odbornom vzdelaní či strednom odbornom vzdelaní.