V oblasti verejných financií si vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016 stanovila zabezpečiť zníženie deficitu verejných financií pod 3% HDP v roku 2013. Aj za uvedeným účelom určila dlhý rad oblastí, v ktorých je možné očakávať výrazné zmeny, napr. v daňovom systéme či štruktúre štátnej správy. Jednou z hlavných úloh vlády má byť, ako vyplýva z jej programového vyhlásenia, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) si v Programovom vyhlásení vlády na obdobie 2012 – 2016 (ďalej len „programové vyhlásenie“) zvolila za jednu z priorít trvalo udržateľný hospodársky rozvoj. Predovšetkým sa zaviazala udržať výšku deficitu a dlhu verejných financií na úrovni záväzkov voči Európskej únii. Z programového vyhlásenia vyplýva, že vláda bude chcieť realizovať zmeny smerujúce k zefektívneniu riadenia verejných financií. Svoju pozornosť mieni venovať dozorovaniu realizácie plánovaných a následne skutočne dosiahnutých výsledkov hospodárenia podnikov s majetkovou účasťou štátu.
V nasledujúcich rokoch by mala byť podľa programového vyhlásenia pozornosť vlády sústredená na produktívne oblasti s osobitným zreteľom na vzdelávanie, výskum a dopravnú infraštruktúru. Malo by dôjsť k zmenám daňovo – odvodového systému. Prehodnotenie aktuálneho nastavenia bankového odvodu by malo napomôcť zvýšiť verejné príjmy. Na strane príjmov vzrastie zdanenie hazardu a efektívnejším hospodárením podnikov s majetkovou účasťou štátu by sa mali zvýšiť ich dividendy plynúce do štátneho rozpočtu. Predmetom posúdenia by mala byť možnosť využiť daňové zvýhodnenie pre podnikateľské subjekty rozvíjajúce vlastný výskum a vývoj.
Zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu vláda odmieta. Dôraz má v záujme klásť na dane, ktoré, ako vyplýva z programového vyhlásenia, podľa nej najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám. Vláda zároveň predpokladá zvýšenie progresivity daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb i právnických osôb. V tomto smere programové vyhlásenie hranicu štandardných a nadštandardných príjmov neuvádza. Zmeny zrejme nastanú i v oblasti majetkových daní zohľadniac pri tom faktory luxusu či ekologickej škodlivosti. Otázka luxusu sa má viazať napr. na vlastníctvo určitého typu nehnuteľnosti (napr. bytu), resp. na vlastníctvo nehnuteľnosti v určitej oblasti, prípadne časti mesta (napr. Bratislava – Staré Mesto) a pod.
Ďalším významným bodom programového vyhlásenia je účinný boj vlády proti daňovým podvodom. Vláda si stanovila za cieľ spracovať Akčný plán boja proti daňovým podvodom. Boj by sa mal realizovať tak legislatívnymi zmenami, ako i prijatím operatívnych nástrojov, ktoré budú komplexne postihovať daňové i colné podvody. Takým prostriedkom by malo byť i prepojenie obchodného, daňového a trestného práva v rovine procesnoprávnej i hmotnoprávnej. Zmeny by mali mať dopad na zodpovednosť osôb, ktoré v čase predchádzajúcom zániku obchodnej spoločnosti sú jej štatutárnym orgánom. Zmeny v daňovej oblasti by sa mali premietnuť aj v trestnoprávnej úprave a predpokladá sa i rozšírenie skutkových podstát daňových trestných činov.
Podobne ako predchádzajúca vláda si i súčasná vláda stanovila v programovom vyhlásení znížiť deficit verejných financií pod 3% HDP v roku 2013. Opatrenia za týmto účelom bude potrebné realizovať tak na strane príjmov, ako i výdavkov. Na strane výdavkov by vláda chcela pokračovať v tlaku na zvyšovanie fungovania štátu nie len v oblasti verejného obstarávania, ale aj v nastavení štátnych inštitúcií, pričom prehodnotí súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy.
V nadväznosti na uvedené mieni vláda pôsobiť na zvýšenie zodpovednosti a správne riadenie štruktúr verejnej správy. Jej cieľom je vytvoriť také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré bude schopné poskytnúť uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Vláda má v záujme aktívne sa podieľať na boji proti korupcii a presadzovať hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov.
Vláda chce ako hlavný nástroj na podporu rozvoja reálnej ekonomiky presadiť hospodársku politiku pozostávajúcu z odvetvových a prierezových politík. Osobitnú dôležitosť by mala zohrávať podpora perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej ekonomike. Za kľúčové vláda považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja, najmä v oblastiach nanotechnológií, digitálnych priemyselných technológií, inovatívnych technológií v potravinárskom priemysle a inovatívnej medicíny. S cieľom lepšieho využitia potenciálu slovenskej vedy a výskumu vláda plánuje zaviesť mechanizmus oceňovania výhodnejší a preferujúci tých autorov, ktorých podnety sú úspešne realizované v praxi.
Ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorej má byť v nasledujúcom období venovaná patričná pozornosť, je podnikateľské prostredie. Stabilitu podnikateľského prostredia mieni vláda dosiahnuť prostredníctvom nízkej administratívnej zaťaženosti, zlepšenia vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné odvetvia. Riešiť by sa malo zjednodušenie daňového a odvodového systému, ako i finančná a nefinančná podpora podnikateľských subjektov. Vláda chce podporiť činnosť integrovaných obslužných podnikateľských centier združujúcich na jednom mieste styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi. Stimulovať by sa mali malé a stredné podniky, pre ktoré je dôležitý rozvoj dopravnej infraštruktúry a obslužnosti. Vláda si tiež dáva za cieľ rozšíriť európske zásady malého podnikania.
Zmeny by sa mali dotknúť ustanovení zákona o investičnej pomoci, v ktorom by malo dôjsť k zníženiu minimálnej výšky investície. V oblasti investícií chce vláda podporovať tie, ktoré najlepšie využívajú dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie.
Dôležitým sektorom záujmu vlády je zamestnanosť. V tejto oblasti patrí medzi hlavné krátkodobé ciele vlády zníženie vysokej nezamestnanosti, ku ktorému chce spracovať samostatné programy k nasledovným projektom: (1) zamestnávanie mladých, ich príprava na plynulý vstup na trh práce vrátane prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl, (2) riešenie dlhodobej nezamestnanosti so štruktúrou nástrojov aktívnej politiky trhu práce, (3) skvalitnenie monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním účinnosti prijatých programov, (4) cielená podpora celoživotného vzdelávania, (5) znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľského prostredia, (6) výraznejšia regionálne diferencovaná podpora malého a stredného podnikania, (7) vytváranie zelených pracovných miest, a (8) rozšírenie produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov v SR. Naplnenie, kontrola a rozvíjanie uvedených projektov by malo byť hlavnou agendou novovytváranej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády SR a partnerov sociálneho dialógu.
Znížiť by sa podľa vlády mal počet štátnych sviatkov a voľných dní.
Programové vyhlásenie všeobecným spôsobom upravuje i ďalšie oblasti záujmu vlády, jedná sa pritom o jednotlivé odvetvia priemyslu. Rast priemyselnej produkcie má byť dominantným činiteľom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Cieľom hospodárskej politiky vlády je taký rozvoj, ktorý rýchlosť a kvalitu konvergencie slovenskej ekonomiky priblíži k úrovni vyspelých krajín EÚ. V oblasti ekonomiky chce vláda naviazať na Stratégiu energetickej bezpečnosti z roku 2008.
V stavebníctve má vláda v záujme vytvoriť podmienky na vstup súkromného kapitálu do výstavby nájomných bytov. Administratívnu náročnosť povoľovania stavieb by mal zjednodušiť a celý proces skrátiť nový stavebný zákon, ktorý si vláda dala za cieľ prijať.
Prioritou vlády je i pokračovanie vo výstavbe diaľničnej infraštruktúry. Nakoľko čerpanie fondov EÚ v oblasti dopravy smeruje k ich nevyčerpaniu, prijaté by mali byť opatrenia na zabezpečenie maximálneho využitia uvedených prostriedkov. Stabilizovať by sa mal podiel železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu. Vláda chce zabezpečiť i zvýhodnenie verejnej hromadnej dopravy, a to udržaním úhrady výkonov vo verejnom záujme.
Pozornosť by podľa programového vyhlásenia mala byť smerovaná i na oblasť obchodu, cestovného ruchu a služieb, a to predovšetkým zosúladením legislatívy SR s legislatívou EÚ, ako aj vytváraním podmienok na rozvoj konkurencieschopnosti a rýchlejšieho rastu cestovného ruchu a služieb. Z hľadiska ekonomickej výkonnosti chce vláda v súvislosti s plnením strategických cieľov kohéznej politiky dosiahnuť vyššiu úroveň konvergencie k úrovni EÚ.
Medzi základné priority environmentálnej politiky vlády by mala podľa programového vyhlásenia patriť realizácia programov na prevenciu klimatických zmien a znižovanie ich následkov v rámci prijatých opatrení klimaticko – energetického balíčka. Osobitnú pozornosť sa vláda zaviazala venovať racionálnemu využívaniu domácich nerastných surovín a podpore podnikov, ktoré využívajú pri ťažbe a úprave nerastov najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Pripraviť chce aj nové pravidlá ochrany prírody a prehodnotiť sieť chránených území.